Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611204914
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3611204914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Flize, s.r.o., IČO: 36 434 779, so sídlom A.
Stodolu 5, Martin, zastúpeného JUDr. V. B., advokátom, so sídlom F. X, H., proti povinnému: MIJA
TRANSPORT, s. r. o., IČO: 45 713 111, so sídlom Generála Svobodu 852/17, Partizánske, o vymoženie
596,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske,
č. k. 3Er/612/2011-23, zo dňa 11. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 91,93 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého
uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 14.09.2011 sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie 596,40 Eur s príslušenstvom,

na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske č. k.
21Rob/62/2011-10 zo dňa 27.07.2011. Vykonaním exekúcie bola poverená súdna exekútorka JUDr.
Soňa Stodolová dňa 05.10.2011. Súdna exekútorka doručila súdu prvého stupňa dňa 11.07.2013 podnet
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň si uplatnila náhradu
trov exekúcie vo výške 91,93 Eur. Súd prvého stupňa na základe šetrenia súdnej exekútorky dospel
k záveru, že jej výsledky nasvedčujú tomu, že povinný je nemajetný, t.j. jeho majetok nepostačuje

ani na úhradu trov exekúcie. Bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky a ani vlastníkom či držiteľom motorového vozidla. Iný hnuteľný majetok nebol
zistený. Počas osobného šetrenia majetku v sídle povinného súdna exekútorka zistila, že sídlo
spoločnosti sa nachádza v panelovom dome, spoločnosť nie je označená. Byt na šiestom poschodí je
označený menom spoločníka. Na bankových účtoch nemá povinný vedené žiadne finančné prostriedky.
Na Okresnom súde Partizánske sa vedie proti povinnému 16 exekučných konaní. Vzhľadom na

rozsah a výsledky vykonaného šetrenia mal súd prvého stupňa za to, že nemajetnosť povinného bola
dostatočne preukázaná. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s
veľkou pravdepodobnosťou v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Keďže z vykonaného
dokazovania vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na úhradu trov
exekúcie, súd prvého stupňa exekúciu zastavil. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade
trov exekúcie v celkovej výške 91,93 Eur súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia

sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Namietal,ževzhľadom
na to, že povinný nezanikol a nebolo voči nemu začaté konkurzné konanie, mal za to, že povinný i
naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a jeho majetok postačuje na splnenie si uloženej povinnosti.
Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219
ods.1 O.s.p. ako vecne správne s tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a
právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnej exekútorke JUDr.
Soni Stodolovej dňa 28.09.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 596,40
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu
Partizánske č.k. 21Rob/62/2011-10 zo dňa 27.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 31.08.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.07.2013, súdna
exekútorka podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
z dôvodu, že na základe dostupných informácií o majetkových pomeroch povinného bolo zistené, že
ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu
je podľa súdnej exekútorky zrejmé, že pre nedostatok majetku na strane povinného nie je možné splniť

účelexekučnéhokonaniaavymôcťpohľadávkuoprávneného.Následnesúdprvéhostupňanapadnutým
uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného
zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že pre záver o tom, či je nevyhnutné zastaviť exekúciu pre nedostatok majetku
povinného sa musí uvažovať o celom majetku povinného. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné

dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre
záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny
exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že v danej veci bolo vykonané zisťovanie ohľadom
majetkových pomerov povinného ako aj to, aké sú závery takéhoto zisťovania. Súdna exekútorka v

priebehu exekúcie vykonala šetrenie ohľadom majetku povinného, na základe ktorého uviedla, že na
účtoch povinného sa nenachádzajú žiadne finančné prostriedky, povinný nie je evidovaný ako vlastník
nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník ani ako držiteľ motorového
vozidla, na adrese sídla povinného sa nachádza byt a iné sídlo spoločnosti, prípadne jeho prevádzkové
priestory neboli zistené. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že skutkový záver o nemajetnosti

povinného je v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa podložený dostatočnými
skutkovými závermi o majetkových pomeroch povinného.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd
konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu
prvého stupňa z týchto dôvodov:Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté

pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods.
6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o

náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto

bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším

súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.