Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sd/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200156
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa B.. C. R.,

bytom L. O. Č.. XXX, XXX XX A., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,
Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2013 odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa z 24. októbra 2013 o
priznanie starobného dôchodku od 06. augusta 2010.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že žiadosťou z 24. októbra 2013 navrhovateľ

požiadalopriznaniestarobnéhodôchodkuod06.augusta2010.Citovalustanovenie§259ods.1zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a uviedol, že v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré
vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní,
odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ďalej
citoval ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedol že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju
aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený napr. v rozsudku
NS SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia

zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom
systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s
nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých
samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia,
ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po
zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Uviedol, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa pri posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný

dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I.
kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisov.Ďalejcitovalustanovenie§14ods.4,§132ods.1,
§ 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že nakoľko navrhovateľ počas výkonu
služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku,
09. septembra 1997. Poukázal na to, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo
dňa 21. marca 2005 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 10. septembra 1997 podľa § 132a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. To znamená, že
podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb

zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že na nárok na starobný dôchodok bola
navrhovateľovi zohľadnená doba štúdia od 09. septembra 1960 do 31. augusta 1961, doba od 18.
septembra 1961 do 31. októbra 1961, od 06. novembra 1961 do 31. augusta 1962, doba štúdia od 01.

septembra 1962 do 14. júna 1967, doba civilného zamestnania od 01. júla 1967 do 01. augusta 1967,
doby výkonu základnej vojenskej služby od 02. augusta 1967 do 01. augusta 1968, doba zamestnania
od 02. augusta 1968 do 28. februára 1971, doba služobného pomeru od 01. marca 1971 do 13. augusta
1990 v I. kategórii funkcii, obdobie evidencie na úrade práce od 15. augusta 1990 do 31. marca 1991,
doba zamestnania od 01. apríla 1991 do 31. decembra 1992, od 01. januára 1993 do 31. decembra
1993, od 27. januára 1994 do 31. augusta 1994, od 01. septembra 1994 do 31. januára 1997, od 01.

februára 1997 do 08. septembra 1997 a doba po veku jeden deň.

V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok
na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 24.
októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietol.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného

rozhodnutia odporcu. Uviedol, že svojou žiadosťou zo dňa 24.10.2013 požiadal odporcu o priznanie
starobného dôchodku od 06.08.2010, pričom on požiadal odporcu o prepočítanie jeho už priznaného
starobného dôchodku a nie je mu zrozumiteľné, prečo odporca uvádza v jeho žiadosti dátum k
06.08.2010. K odôvodneniu rozhodnutia odporcu uviedol, že v I. kategórii funkcii odpracoval viac ako 20
rokov, jeho služobný pomer príslušníka PZ trval do 13.08.1990. Ďalej uviedol, že on odporcu nežiadal

o priznanie nároku na ten istý druh dôchodku, za tie isté doby poistenia, ale zároveň ´požiadal o
prepočítanie výšky jeho dôchodku a zohľadnenie dôb poistenia vo všeobecnom systéme, a to konkrétne
od 10.09.1997 do 31.05.2003, teda po dobu, kedy bol naďalej poistený v uvedenom systéme, pričom
odporca túto skutočnosť pri posudzovaní jeho žiadosti nezohľadnil. Dodal, že citované nezohľadnené
doby jeho poistenia žiada uznať, a to za obdobie od 10.09.1997 do 31.05.2003 a zohľadniť v novom

prepočítaní jeho nároku na starobný dôchodok z obidvoch systémov. Poukázal na článok 39 Ústavy SR ,
ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/138/2011. Uviedol, že odporca vo svojom rozhodnutí nezohľadnil
doby poistenia po vzniku nároku na jeho starobný dôchodok, ako aj nezohľadnil ním predložené
doklady k posúdeniu prehodnotenia jeho starobného dôchodku vo svojom zamietavom rozhodnutí ho
znevýhodnil v jeho právach, ktorý postup je v rozpore aj s právnym názorom NS SR 7So/138/2011 a

9So/138/2011, ako aj v rozpore s článkom 19, článkom 30 a nasl. Dohovoru č. 128 uverejneného v
zbierke zákonov pod č. 416/1991. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozhodnutie odporcu a
vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa

03.02.2014 nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 16. mája 2014 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný. Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd
preto postupoval v súlade § 250g ods. 2 aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vec prejednal
v neprítomnosti navrhovateľa.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí odporcu,
ako aj vo vyjadrení zo dňa 24.02.2014 a z týchto dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako
vecne správne potvrdiť. Ďalej uviedla, že starobný dôchodok je navrhovateľovi vyplácaný Ministerstvomvnútra SR, nakoľko tento dôchodok mu bol priznaný aj rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky od 10. septembra 1997.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou o starobný dôchodok,

ktorú podpísal dňa 24.10.2013, žiadal o priznanie starobného dôchodku od 06.08.2010. V
administratívnom spise odporcu sa nachádza aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
p.:SPC-32.146-1/6-97zodňa10.12.1997,nazákladektoréhoMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
ako orgán sociálneho zabezpečenia B.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. Č.. XX, podľa §§ 132, 133
zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečenívzneníneskoršíchpredpisovpriznalod10.septembra

1997 starobný dôchodok v sume 6 074,- Sk mesačne.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v
konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak
nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba I. (II.) kategórie

funkcií sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie. Služba zaradená do I.
kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14
ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb..

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcii,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

V predmetnej veci je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Tento starobný dôchodok mu
naďalej patrí a za výsluhový dôchodok sa od 01.07.2002 podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov iba považuje.V predmetnej veci podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek
podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov posúdil a sumu dôchodku
aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho

zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Na nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi v zmysle potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 21. marca 2005 zohľadnená doba počnúc 09. septembrom 1960 až do 08. septembra
1997 a doba po veku jeden deň.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Preto

pokiaľ navrhovateľ v žiadosti spísanej dňa 24.10.2013 žiadal o priznanie starobného dôchodku od
06.08.2010, ktorý mu už bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.:
SPC-32.146-1/6-97 zo dňa 10.12.1997, takúto žiadosť by bolo možné posudzovať len ako žiadosť
o zvýšenie starobného dôchodku a keďže odporca nerozhodoval o priznaní starobného dôchodku
a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná právomoc odporcu rozhodnúť ani o

zvýšení starobného dôchodku, nakoľko v danom prípade je daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 31.12.2013 ako vecne správne
potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi
nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich
náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.