Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200045
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200045.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov

senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, F., prechodne bytom L. XX, K., práv. zast. Mgr. Martinom Alušicom,
advokátom so sídlom V. XXX/X, E., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline,
Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-103/2012 zo dňa 13.11.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo PZ ODI Žilina rozhodnutím Č.p.: ORP-P-312/ODI-2012-II zo dňa 16.07.2012
rozhodol, že obvinený z priestupku Ing. E. P. dňa 23.04.2012 v čase okolo 06:35 hod. viedol osobné
motorové vozidlo zn. BMW 318D, ev. č. PP 892CD po ulici Jesenského v obci Žilina, kde pri budove
firmyDoprastavpricúvanízparkoviskasmeromodbudovyDoprastavunevenovaldostatočnúpozornosť
vedeniu vozidla, následkom čoho zadnou časťou vozidla narazil osobného motorového vozidla zn.
Kia Rio ev. č. ZA 395CH, ktoré na uvedenej ulici zaparkovala Ing. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX. Vodič P. po dopravnej nehode bezodkladne vozidlo nezastavil, nezotrval na mieste dopravnej

nehody až do príchodu policajta, ani nehodu neohlásil policajtovi, nezdržal sa konania, ktoré bolo na
ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a vozidlo premiestnil a taktiež bezodkladne po dopravnej nehode
neupovedomil osobu o hmotnej škode. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb. Týmto porušil
§ 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit. zákona sa mu uložila pokuta vo výške 400 Eur

a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov. V odôvodnení správny orgán uviedol, že
pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov U. V. a L. G. a taktiež ďalších
dôkazov, z výpovede poškodenej Ing. F. Z., obvineného z priestupku, fotodokumentácie, záznamu o
dopravnej nehode, zápisnice z obhliadky motorového vozidla, z lustrácie v informačnom systéme PZ a
evidenčnejkartyvodičaE.P..Ztýchtodôkazovbolonepochybnezistené,žeboltoobvinenýzpriestupku,
ktorý spáchal vyššie uvedený priestupok tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozhodnutia, čo
je jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia - U. V., L. G.,

fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, úradný záznam hliadky ODI Žilina. Uvedený priestupok
proti bezpečnosti cestnej premávky nie je možné kvalifikovať ako škodovú udalosť v zmysle § 64 ods.
3 zákona č. 8/2009 Z.z., ale je na mieste kvalifikácia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky,ktorýspáchalvodičP.akodopravnúnehoduvzmysle§64ods.2cit.zákona.Kvýškeuloženejsankcie uviedol, že obvinenému z priestupku bola sankcia uložená v spodnej hranici max. sadzby, akú
zákon umožňuje. Výška sankcie zodpovedá rozsahu zavinenia a bude mať dostatočne výchovný vplyv.
Pri určovaní sankcie správny orgán bral do úvahy i tú skutočnosť, že obvinený od vydania vodičského

preukazu za priestupok proti bezpečnosti cestnej premávky bol len jedenkrát postihnutý v r. 2009, čo
správny orgán bral ako poľahčujúcu okolnosť. Ďalej správny orgán bral do úvahy pohnútky a osobu
páchateľa, keď vodič ako účastník cestnej premávky nedbal na povinnosť vyplývajúcu zo zákona,
nereguloval svoje správanie v zmysle pravidiel ustanovených zákonom, podľa ktorých sú povinné
riadiť sa všetky osoby pri užívaní pozemných komunikácií, čím spáchal dopravný priestupok závažným

spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-KDI-
SK-103/2012 zo dňa 13.11.2012 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so
skutkovým tak, ako bol zistený prvostupňovým správnym orgánom a poukázal na svedecké výpovede,
ktoré priamo potvrdili skutok tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového

orgánu. Z fotodokumentácie taktiež vyplýva, že na vozidle Kia Rio zostala viditeľná preliačina. Vzhľadom
na to, že motorové vozidlá sú vyrobené z kovového materiálu, nie je možné, aby pri vzájomnom kontakte
medzi týmito vozidlami, pri ktorom ostane na kontaktovanom vozidle viditeľná preliačina, vodič nevedel,
že došlo ku kontaktu medzi vozidlami. Tento kontakt vodič motorového vozidla nielenže počuje, ale aj
cíti. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné tvrdeniu E. P. o tom, že o uvedenom kontakte nevedel,

priznať úspech. Kolízna udalosť medzi vozidlami Kia Rio a BMW by mala charakter škodovej udalosti,
ak by si obvinený z priestupku splnil povinnosti, ktoré mu Zákon o cestnej premávke ukladá. Pretože
si však tieto povinnosti stanovené v § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d, e)
a i) Zákona o cestnej premávke nesplnil, bola škodová udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda s
poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona. Z výpovední Ing. V. a L. G. vyplýva, že obvinený z

priestupku po narazení do vozidla Kia Rio z miesta odišiel bez zastavenia, čím porušil § 65 písm. a) cit.
zákona. Bol porušený aj § 66 ods. 2 písm. a) cit. zákona, pretože účastník dopravnej nehody je povinný
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, ďalej písm. d) cit. ustanovenia, podľa ktorého je povinný zotrvať
na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ako aj písm. e), podľa ktorého je povinný zdržať
sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, ako aj

písm. i) cit. ustanovenia, podľa ktorého účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou
nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje. Tým naplnil skutkové podstaty priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) Zákona o priestupkoch. Konkréte porušením
§ 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona

o priestupkoch, porušením § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. d) spáchal priestupok podľa § 22 ods.
1 písm. b) Zákona o priestupkoch. Správny orgán sankcie uložil v sadzbe za priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, pretože tento priestupok je najprísnejšie postihnuteľný. Z dikcie
„uloží sa“ vyplýva povinnosť uložiť obe sankcie naraz, a to pokutu min. vo výške 300 Eur a zákaz
činnosti min. v trvaní 1-ého roka. K odvolaniu odvolateľa uviedol, že účastník konania si vo svojich

vyjadreniach protirečí. Na jednej strane tvrdí, že po celú dobu cúvania svojho vozidla sledoval priestor za
vozidlom v spätnom zrkadle a na druhej strane pripúšťa, že pri tomto cúvacom manévri mohol zachytiť
pravou časťou zadného nárazníka svojho vozidla predný blatník pozdĺžne zaparkovaného osobného
motorového vozidla. Odvolací orgán považoval vykonanie navrhnutých dôkazov opätovným vypočutím
svedkov Ing. V. a L. G. na okolnosti, akým spôsobom obvineného z priestupku upozorňoval Ing. V.

na stret jeho vozidla s vozidlom Kia Rio a aj na ďalšie okolnosti ohľadne zisťovania, akým spôsobom
vykonával obvinený z priestupku cúvací manéver (rýchlosť jeho vozidla, akú činnosť pri tom vykonával,
či mal otvorené okienko atď.) za neopodstatnené. Podľa žalovaného nebolo vykonanie týchto dôkazov
potrebné, pretože bolo dostatočne preukázané, že obvinený z priestupku cúval svojím vozidlom tak, že
mal na vykonanie tohto úkonu dostatočný rozhľad, pretože inak by bol povinný cúvací úkon vykonať

pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby podľa § 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke. Aj z
dôkazu - fotodokumentácie, vyplýva, že cúvací úkon mohol vykonať bezpečne vzhľadom na priestorové
možnosti na mieste dopravnej nehody. Čo sa týka námietky obvineného z priestupku, že narazil svojou
časťou nárazníka do predného ľavého blatníka poškodeného vozidla, pričom zadný nárazník na jeho
vozidle je plastový a nie kovový, takže nemohlo ísť o kontakt kovového materiálu s iným kovovým

materiálom, a takýto kontakt nemusel byť zvukovo zaregistrovaný, najmä ak išlo o slabý náraz a nebola
zodpovedaná otázka, či vodič P. mal napr. otvorené okno na vozidle, aby ho mohol počuť, odvolací orgán
uvádza, že aj v prípade, ak by k poškodeniu vozidla Kia Rio došlo pružným nárazníkom vozidla BMW,
tak mal možnosť obvinený z priestupku tento kontakt cítiť, a to ako prekážku na svojom vozidle, pretožepoškodené vozidlo Kia Rio malo poškodený blatník takým spôsobom, že na ňom zostala viditeľná
preliačina. Obvinený z priestupku si teda musel uvedomovať, že pri cúvaní narazil do nejakej prekážky,
v danom prípade do parkujúceho vozidla Kia Rio.

Protitomutorozhodnutiupodalsprávnužalobužalobca.Akožalobnébodyuviedol:Nesúhlasilstvrdením
žalovaného, že nie je možné, aby pri vzájomnom kontakte medzi vozidlami, pričom na jednom z nich
zostane viditeľná preliačina, vodič nevedel, že došlo ku kontaktu medzi vozidlami. Tento kontakt vodič
nielenžepočuje,aleajcíti.Podľažalobcuvšakzadnýnárazníknajehovozidlejeplastový,takženemohol

ísť o kontakt kovového materiálu s iným kovovým materiálom a takýto kontakt nemusí byť zvukovo
zaregistrovaný, najmä ak ide o slabý náraz a nebolo zodpovedaná otázka, či mal žalobca otvorené
okno, aby tento kontakt mohol počuť. Žalovaný si protirečí vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane
tvrdí, že došlo na obidvoch stranách ku kontaktu dvoch kovových materiálov a na druhej strane pripúšťa
aj možnosť stretu kovového materiálu s nekovovým materiálom, ktoré tvrdenie sa však opiera iba o
dohady, bez fyzického overenia uvedených častí vozidiel. Nesúhlasí s konštatáciou správneho orgánu,

že samotný žalobca pripúšťa, že pri cúvacom manévri mohol zachytiť pravou časťou zadného nárazníka
svojho vozidla predný blatník pozdĺžne zaparkovaného osobného motorového vozidla. Žalobca túto
možnosť iba pripustil vzhľadom na predložené dôkazy, nie vzhľadom na tú skutočnosť, že sa nemal
venovať dostatočne vedeniu vozidla. Ďalej namieta nevykonanie dokazovania dôkaznými prostriedkami,
ktoré navrhoval žalobca v odvolaní. Tieto by jednoznačne vyvrátili alebo potvrdili skutočnosť, či žalobca

sa riadne venoval vedeniu svojho vozidla, či pri určitej jazdnej rýchlosti mohol zaregistrovať nejaký
náraz vozidla na inú prekážku, či chcel miesto dopravnej nehody čo najrýchlejšie opustiť, či bolo počuť
nejaký náraz, zvuk, ktorý by musel žalobca v danom momente zaregistrovať. Ďalej má za to, že správny
orgán nesprávne posúdil konanie žalobcu. Z § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke veta druhá je
zrejmé, že mal porušiť svoju povinnosť len v tom zmysle, že hoci mal spôsobiť hmotnú škodu osobe,

ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, bezodkladne ju neupovedomil a neoznámil jej osobné údaje.
Žalobca nevedel o tej skutočnosti, že mal vôbec spôsobiť inému hmotnú škodu na jeho vozidle, teda
ani nemohol bezodkladne takúto osobu upovedomiť a oznámiť jej osobné údaje. Teda táto udalosť mala
charakter škodovej udalosti podľa § 64 ods. 3 cit. zákona. Keďže však nedošlo k splneniu povinnosti
podľa § 66 ods. 6 cit. zákona, takéto konanie sa považuje za dopravnú nehodu v zmysle § 66 ods. 2

cit. zákona a podľa Zákona o priestupkoch zodpovedá § 22 ods. 1 písm. k). Ďalej uvádza, že podľa
neho dopravná nehoda nevznikla. Vznikla len škodová udalosť a potom za priestupok podľa § 22 ods.
1 možno v zmysle § 22 ods. 2 písm. e) uložiť maximálne pokutu do 100 Eur. Neboli správne aplikované
ani ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č. 8/2009 Z.z, pretože v jeho prípade nenastali
žiadneokolnosti,ktorébybolipríčinoutoho,abyžalobcamalpovinnostiuvedenévtýchtoustanoveniach.

Tieto príčiny sú taxatívne vymedzené v Zákone o cestnej premávke, napr. ak došlo k zraneniu osôb, ak
došlo k hmotnej škode na vozidlách presahujúcej 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona a
pod. Poslednou námietkou bolo, že sankcie uložené prvostupňovým rozhodnutím, aj keď to umožňuje
zákon, sú absolútne neadekvátne jeho konaniu a zavineniu a už vôbec nemôžu mať výchovný charakter
(vzhľadom na spôsobený následok, ktorého sa mal dopustiť svojou nedbanlivosťou).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.04.2013. Poukázal na § 3 Zákona o priestupkoch,
pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví,
že je potrebné úmyselné zavinenie. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti je
zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti a vyžaduje sa od nej určitá

miera opatrnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti námietku žalobcu, že si nie je vedomý toho, že by
spôsobil dopravnú nehodu tak, ako je popísaná vo výrokovej časti rozhodnutia, považuje za irelevantnú.
Vodič vozidla je povinný mať stále prehľad o situácii v cestnej premávke a to minimálne v rozsahu
prehľadu o situovaní ostatných účastníkov cestnej premávky. Preto nemôže konanie vodiča, ktorý tvrdí,
že nepočul, resp. necítil pri cúvacom manévri svojho vozidla kontakt s iným vozidlom, resp. prekážkou

a preto si nesplnil povinnosti, ktoré mu Zákon o cestnej premávke v takej situácii ukladá, požívať právnu
ochranu, pretože toto vedieť mal a vzhľadom na svoje osobné pomery aj vedieť mohol. K nevykonaniu
navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu uviedol, že tieto považoval za nepodstatné, vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca cúval z parkoviska pred budovou Doprastavu, to znamená z miesta mimo cesty
na cestu a to na takú cestu, na ktorej je povolené pozdĺžne parkovanie iných motorových vozidiel. Za

takýchto okolností sa navrhované dôkazy javili ako nadbytočné. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.Krajský súd v Žiline preskúmal vec podľa § 247 a nasl. O.s.p. a v medziach podanej žaloby (§ 250j
ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, vodič je povinný venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.

Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej
súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto
udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 65 písm. a) cit. zákona, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne

zastaviť vozidlo.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a) cit. zákona, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi.

Podľa§66ods.2písm.d)cit.zákona,účastníkdopravnejnehodyjepovinnýzotrvaťnamiestedopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní
pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa § 66 ods. 2 písm. e) cit. zákona, účastník dopravnej nehody je povinný zdržať sa konania, ktoré

by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.

Podľa § 66 ods. 2 písm. i) cit. zákona, účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou
nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí

prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 66 ods. 6 cit. zákona, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo,
preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla,
vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného

predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola
ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú
škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne
upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 137 ods. 1 cit. zákona, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom
je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo

nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý
sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo

inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy
požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po
ohlásení dopravnej nehody 3b)3b)§65a§66ods.2písm.d)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda,

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od
300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 3 cit. zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že
svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti
a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Krajský súd v Žiline vyhodnotil všetky námietky uvedené žalobcom v podanej žalobe ako nedôvodné.

Správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav veci a na takto
zistený skutkový stav správne aplikovali zákonné ustanovenia. K jednotlivým žalobným námietkam súd
uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že žalobca nevedel o kontakte jeho motorového vozidla BMW s poškodeným

vozidlom Kia Rio a preto nemôže niesť zodpovednosť za tento skutok, súd uvádza, že je irelevantné, či
žalobca vedel o poškodení vozidla Kia Rio, ak boli splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 písm. b)
Zákona o priestupkoch týkajúce sa nevedomej nedbanlivosti. V zmysle § 3 cit. zákona, na zodpovednosť
za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti. Nedbanlivosť môže byť i nevedomá, to znamená bez
vedomostnej zložky a to vtedy, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť

záujem chránený zákonom (v danom prípade majetok tretích osôb), hoci vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery uvedené vedieť mal a mohol. Podľa názoru súdu táto podmienka v plnom rozsahu
splnená bola. Žalobca mal a mohol vedieť, že na ceste, na ktorú svojím osobným motorovým vozidlom
cúval a na ktorej sú pozdĺžne zaparkované vozidlá, môže dôjsť k ich poškodeniu v prípade, ak nebude
venovať dostatočnú pozornosť cúvaciemu manévru. Je potrebné uvedomiť si, že žalobca uvedenú

lokalitu pozná, lebo podľa jeho výpovede pred prvostupňovým správnym orgánom tam bežne parkuje
svoje motorové vozidlo, pretože tam má prechodný pobyt (uvedené vyplýva i zo žaloby). V uvedenej
lokalite pravidelne a bežne parkujú motorové vozidlá zaparkované pozdĺžne, čo žalobcovi muselo byť
dobre známe. Nejedná sa teda o špeciálnu situáciu, do ktorej by sa žalobca dostal tým, že by napr.
cúval do oblasti, v ktorej sa nikdy nenachádzal, pričom by ani nemohol predpokladať, aj vzhľadom na

dopravné značenie, že by sa na mieste, do ktorého cúva, nachádzali zaparkované vozidlá, resp. že by
napr. tieto vozidlá tam boli zaparkované protizákonne. Naopak, z okolností daného prípadu nepochybne
vyplýva, že žalobca mal a mohol vedieť, že na ceste, na ktorú cúval, sa môžu nachádzať a aj sa
nachádzajúpozdĺžnezaparkovanévozidláapretotútoskutočnosťmoholpredvídať.Vtejtosúvislostisúd
poukazuje na rozsudok NS SR 3Sžo/256/2011, podľa ktorého pri zavinení z nevedomej nedbanlivosti

je zodpovednosť fyzickej osoby založená na povinnosti tejto osoby predvídať určité skutočnosti, a preto
sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. V danom prípade bola naplnená nielen objektívna stránka
priestupku, ktorej naplnenie medzi účastníkmi ani nebolo sporné, ale aj subjektívna stránka tým, že
žalobca sa nepostaral o to, aby pri jeho cúvacom manévri nepoškodil pozdĺžne zaparkované osobné
motorové vozidlo, hoci mal a mohol predvídať, že toto vozidlo na tomto mieste zaparkované bude, keďže

pri pravidelnom behu udalostí na tomto mieste sú bežne pozdĺžne zaparkované motorové vozidlá.
Preto správne orgány jeho zavinenie vyhodnotili ako zavinenie z nedbanlivosti, konkrétne nevedomej
nedbanlivosti.

Čo sa týka námietky, že pri strete týchto vozidiel nebol vydaný žiaden zvuk a žalobca ani necítil tento

náraz a polemiky žalobcu o tom, či sa stretol pri náraze plast a kov alebo kov a kov, táto je nepodstatná,
pretože na právne posúdenie zavinenia žalobcu nemá žiaden vplyv to, či on sám subjektívne o tomto
strete vedel alebo nie.S touto námietkou potom súvisí i námietka nevykonania dôkazov, ktoré navrhoval žalobca na
preukázanie, že nevedel, či narazil do poškodeného vozidla Kia Rio, napr. opätovný výsluch svedka V., či
mu skutočne kýval, aby zastavil alebo či mal otvorené okno, aby vôbec mohol zachytiť zvuk tohto stretu a

akou rýchlosťou išiel pri cúvacom manévri. Tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať, lebo uvedené dôkazy
majú len preukázať nedostatok subjektívnej stránky zavinenia žalobcu, a to v jej časti vedomostnej, ktorá
však v danom prípade nemusí byť a podľa tvrdenia žalobcu nebola naplnená.

Tvrdenie, že žalobca len pripustil, že pri cúvacom manévri mohol zachytiť pravou časťou zadného

nárazníka svojho vozidla predný blatník pozdĺžne zaparkovaného osobného motorového vozidla, je
právneirelevantné.Nejednásaonámietkuprotizáveromnapadnutéhorozhodnutia,idelenovysvetlenie
postoja žalobcu k vykonanému dokazovaniu v priebehu správneho konania, ktorý postoj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia zopakoval žalovaný.

Čo sa týka ďalšej námietky, v nej žalobca uviedol, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodnú

udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. K tomu súd uvádza, že § 64 ods. 2 písm. a) uvádza,
že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z
povinností podľa § 66 ods. 6. Toto ustanovenie potom zakotvuje povinnosti účastníka škodovej udalosti,
medzi ktorými je i povinnosť účastníka škodovej udalosti, ktorý spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá
nie je účastníkom škodovej udalosti, čo v danom prípade bolo splnené, bezodkladne o tom túto osobu

upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Keďže tieto povinnosti si žalobca nesplnil, nemôže sa
jednať o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3, ale o dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 2 písm. a)
zákona č. 8/2009 Z.z. Jeho ďalšia námietka, ktorá uvádza, že keďže nedošlo k splneniu povinností podľa
§ 66 ods. 6 cit. zákona, považuje sa takéto konanie za dopravnú nehodu v zmysle ods. 2 cit. zákona,
je v logickom rozpore s jeho predchádzajúcou námietkou, podľa ktorej práve naopak, nebol porušený

§ 66 ods. 6 cit. zákona a preto podľa neho nejde o dopravnú nehodu. Potom i jeho argumentácia, že
kvalifikácia takého priestupku zodpovedá § 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch, nie je dôvodná,
pretože ak podľa neho došlo k dopravnej nehode, je potrebné tento skutok kvalifikovať podľa § 22 ods.
1 písm. b) a g) cit. zákona a nie podľa písm. k).

Čo sa týka námietky nesprávnej aplikácie § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. v
znení účinnom ku dňu spáchania priestupku, súd uvádza, že správne orgány zákonne aplikovali tieto
ustanovenia na daný prípad. Tým, že žalobca nesplnil svoju povinnosť uvedenú v § 66 ods. 6 cit. zákona,
nejde už o škodnú udalosť, ale o dopravnú nehodu, pričom § 66 ods. 2 účastníkovi dopravnej nehody
stanovuje konkrétne povinnosti. Nesplnenie týchto povinností podľa písm. a), d), e) a i) bolo žalobcovi

preukázané. Z uvedeného tiež vyplýva, že potom, keďže sa už jedná o dopravnú nehodu, je účastník
dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a)), zotrvať na mieste
dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo
privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody (§ 66 ods. 2 písm. d)), zdržať sa konania, ktoré
by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla (§ 66 ods. 2 písm. e)), ako i

bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode (§ 66 ods.
2 písm. i)), ktorá povinnosť je totožná s povinnosťou účastníka škodovej udalosti. Žalobcom tvrdená
okolnosť, že nevedel o svojich povinnostiach vyplývajúcich z týchto ustanovení tým, že nezaregistroval
stret motorových vozidiel, ho nevyníma zo splnenia týchto povinností.

Čo sa týka námietky ohľadne výšky uložených sankcií, ktoré sú podľa žalobcu absolútne neadekvátne
jeho konaniu a zavineniu, krajský súd uvádza, táto namietanie neadekvátnosti sankcií bolo odôvodnené
len typom zavinenia žalobcu. Z tohto uhla pohľadu súdu i preskúmal výšku uloženej sankcie.

Žalobca bol uznaný vinným za priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) Zákona o priestupkoch,

z čoho vyplýva, že jedným konaním žalobca naplnil skutkové podstaty viacerých priestupkov, teda
ide o jednočinný súbeh. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch potom stanovuje tzv. absorpčnú zásadu,
podľa ktorej sa ukladá sankcia za najprísnejšie postihnuteľný priestupok. V danom prípade je týmto
priestupkom je priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) cit. zákona, za ktorý možno uložiť pokutu od
300 do 1 300 Eur a zákaz činnosti od 1 roku do 5 rokov. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 400

Eur a zákaz činnosti na 18 mesiacov. Súd poukazuje na to, že správne orgány správne prihliadli na
typ zavinenia, ktorým je nevedomá nedbanlivosť, to znamená, že nebolo úmyslom žalobcu spôsobiť
škodu na majetku tretej osoby. Správne orgány tiež prihliadli na osobu páchateľa a jeho v podstate
bezproblémový výkon oprávnení a povinností vodiča, ako i na skutočnosť, že keďže konaním žalobcudošlo k dopravnej nehode, došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom (§ 137
ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinného ku dňu spáchania priestupku). V danom prípade
teda prvostupňový správny orgán uložil sankciu pri dolnej hranici sadzby, čím prihliadol na typ zavinenia

žalobcu pri spáchaní priestupkov a z tohto ohľadu podľa názoru krajského súdu boli sankcie uložené
primerane.

K tomu súd uvádza, že k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom došlo bez ohľadu
na to, že v danom prípade u žalobcu absentovala vedomosť o spáchaní priestupku. Keďže však bola

naplnená subjektívna stránka, zodpovednosť za spáchanie priestupku daná bola a preto bolo zákonné,
že správne orgány prihliadli aj na to, že k porušeniu pravidiel cestnej premávky došlo závažným
spôsobom. Aj podľa názoru súd bolo potrebné prihliadnuť na to, že žalobca porušil základnú povinnosť
vodiča - povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, čo viedlo
k vzniku škody na majetku tretej osoby. Pritom okolnosť, že žalobca nevedel, že túto škodu spôsobil
a preto si nesplnil svoje ďalšie povinnosti, nemôže požívať právnu ochranu, pretože toto vedieť mal a

mohol. Aj v záujme výchovného efektu na účastníkov cestnej premávky nie je možné takého konanie
vodiča tolerovať.

V rámci prieskumu správnej úvahy správnych orgánov pri stanovovaní výšky sankcie súd preskúma
len, či nedošlo k arbitrárnemu rozhodovaniu ohľadne výšky sankcie, či bola sankcia uložená v rozmedzí

stanovenom zákonom a či správny orgán prihliadol na zákonné hľadiská pre ukladanie sankcií (§ 245
ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu správne orgány nevybočili z povolenej miery správnej úvahy pri
ukladaní sankcií a tieto boli uložené v súlade so zákonom. Preto súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Keďže súd všetky námietky žalobcu považoval za nedôvodné, žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní
úspešný, preto nemá právo náhradu trov konania. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.