Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/238/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305213491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4305213491.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Y. XXXX/X, o vymoženie sumy 418,24
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. apríla
2013 č. k. 7Er/148/2005-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/148/2005 za neprípustnú a zastavil
ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi
trovy exekúcie v sume 25,96 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c), § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 31 ods. 1, 4, § 574 ods. 2, § 22 ods. 2, § 39 zákona č.
40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ako
aj rozhodnutím Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16. Uviedol, že exekučným
titulom je Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 3225/2005, NZ
30762/2005, NCRLs 30335/2005 zo dňa 03. 07. 2005. Konštatoval, že zmluvné zastúpenie povinného
vzniklo zároveň v deň uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a
kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Poukázal na
skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír v minulosti vystupoval ako právny zástupca oprávneného v mnohých
exekučných konaniach, a preto mal za to, že jeho splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore
s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zároveň uviedol, že zmluva o úvere je predtlačený
formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Táto zmluva
obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra. Z obsahu predloženého
splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere mal za to, že takáto dohoda o zastúpení určite
nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia. Z predloženej
listiny považoval za nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej uviedol, že z predmetnej zmluvy
o úvere vyplýva, že dlžník dostal, a teda disponoval, len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z
uvedeného považoval za nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej
zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou listinou nebolo ani prezentované prijatie návrhu
advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom

viazaný. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom v
zmluve o úvere, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné
konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti aj bez návrhu
zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože by bolo nehospodárne a nadbytočné rozhodovať o
tomto návrhu oprávneného samostatne. Mal za to, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
nebolo možné vyhovieť, keďže exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Záverom uviedol, že
súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár si v súvislosti so zastavením exekúcie na výzvu súdu vyúčtoval
trovy doterajšieho exekučného konania v sume 25,96 eura. S poukazom na ustanovenia § 196, §
200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 14 ods. 1, 2 § 22 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) konštatoval, že sám
oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu
predchádzalo z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi v sume 25,96 eura (vrátane
DPH), ktoré pozostávajú podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky z odmeny 15,94 eura za 2
hodiny účelne vynaložené na exekúciu a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume
10,02 eura. Zastal názor, že úkon označený ako spracovanie vzniknutých trov exekúcie (30 min.) nie je
úkonom, ktorý by smeroval k účelnému výkonu exekúcie, preto súdnemu exekútorovi odmenu za tento
úkon nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním
jeho zrušenia, nakoľko sa domnieval, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne
rozhodol. Mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní
o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní súd uznal exekučný titul za súladný, a preto
následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na podporu svojho tvrdenia
uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Levice. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na
dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že by sa povinný vzdal svojho práva, pretože podľa neho udelením
plnomocenstva povinný rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa.
Okrem toho sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh
neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh
uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Poukázal pritom na rozdiel
medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva. Zastal názor, že zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez
toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom
definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci
exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Okrem toho sa nestotožnil
ani s priznanou výškou trov exekúcie. Namietal, že pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov,
poukazujúc na ustanovenie § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. S poukazom na uvedené mal za to,
že pod tento pojem nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné
poplatky, kolky, archivácia a iné. Taktiež uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom, ktorým konajúci súd
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Záverom uviedol, že jeho pohľadávka bola
platbou zo dňa 12. 08. 2011 uhradená v celom rozsahu.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.
4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým
a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel

k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo
výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o zamietnutí
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vo výroku o trovách konania vec vrátil súdu prvého
stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 20. 10. 2005, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 04. 11. 2005, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie
voči povinnému na vymoženie sumy 418,24 eura (12.600,-Sk) s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára
za spísanie notárskej zápisnice vo výške 81,76 eura (2.463,-Sk), trovy exekúcie vo výške 16,60 eura
(500,-Sk), trovy právneho zastúpenia vo výške 33,19 eura (1.000,-Sk), trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 54,77 eura (1.650,-Sk), poplatok za zasielanie upomienok vo výške 3,98
eura (120,-Sk) a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 12.600,-Sk od 22. 04. 2005 do
zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3225/2005,
NZ 30762/2005, NCRLs 30335/2005, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom
dňa 03. 07. 2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 09. 11. 2005 súdu prvého
stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie
exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa vydal dňa 14. novembra 2005
poverenie súdnemu exekútorovi. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho
exekútora. Na výzvu súdu predložil súdny exekútor exekučný spis a vyčíslil si trovy exekúcie. Následne
súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
Exekučný poriadok) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2
Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže
byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to,
či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej
zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak
čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je
uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 17. 02. 2005 uzavreli zmluvu o úvere,
súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo
udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto
Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe
plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval,
nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto
uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj
takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice
bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne
zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na
základe takéhoto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o
ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako ani nemal vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu
a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že
právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný
si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku
neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša
Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, bol preto
správny.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako
tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.

Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje,
súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a rozhodovať
aj o trovách exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v časti trov exekúcie, ako aj v časti zamietnutia

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374
ods. 4 OSP, nakoľko o týchto výrokoch musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou
platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.