Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411208717.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnému: Q. S., XX.XX.XXXX, ul. X. č. XXX/XXX, B. J., o vymoženie 3.330,71 Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/1309/2011 - 30
zo dňa 30.11.2012 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Ex 15286/11 zo dňa 2.12.2011.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie,
Komorou pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred
rozhodcomMgr.MichalomHollým,zodňa26.4.2011sp.zn.II/2010-7698,svyznačenouprávoplatnosťou
dňa 30.6.2011 a vykonateľnosť 3.7.2011. Z exekučného titulu súd zistil, že tento bol vydaný na základe -
zmluvy o splátkovom úvere č. 049264503 zo dňa 5.8.2005, uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., Suché Mýto č. 4, Bratislava a povinným, pričom oprávnený nadobudol pohľadávku voči

povinnémunazákladezmluvyopostúpenípohľadávok.Súdcitovalvnapadnutomuzneseníustanovenie
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia
SmerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993avyhodnotilvpredmetnejveciuzavretúzmluvuosplátkovom
úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere, v ktorej okrem iného vyslovil
povinný súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami a zaviazal sa ich dodržiavať, vyplýva, že

banka si s klientom - povinným dohodla (bod 18 všeobecných obchodných podmienok), že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou,
vystavenou klientom v prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich
podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad
alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorému sa obidve strany podrobujú
a rozhodnutie ktorého je pre obe strany záväzné. Rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov

obidvochzmluvnýchstrán. Podľanázoruokresnéhosúdu,predmetnározhodcovskádoložkabránitomu,
aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovská doložka v tomto prípade znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, osobitne si ju spotrebiteľ nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Neprijateľná
rozhodcovská doložka, rovnako ako výkon práv a povinností z nej sa prieči dobrým mravom. Exekučný

titul v predmetnej veci je tak v rozpore so zákonom.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 21.12.2012,
v ktorom navrhol toto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň požiadal o náhradu trov
odvolacieho konania celkom vo výške 87,84 Eur, pozostávajúcich z jednej polovice základnej sadzby

tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 78,68 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu
právnej služby vo výške 9,16 Eur. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnosti.Citujúc§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníuviedol,
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného

súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 s tým, že vzhľadom
naň nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by
exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne

právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej
dal do pozornosti to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 - 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v

Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je

možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia §
52 - 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v
súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o
spotrebných úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak Obchodným zákonníkom

a podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občianskym zákonníkom. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu prvého stupňa dochádza
k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní.

Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 s tým, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod
podľa § 45 ods.1 písm. c/ cit. zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je pritom
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku,
pričom nie každá neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a stotožňuje sa aj s

odôvodnením, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd
považuje za potrebné doplniť dôvody uvedené v napadnutom uznesení o nasledovné:
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 vyplýva, ako to oboznámil už
súd prvého stupňa, že neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania
exekúcie a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura

scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súduodvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že ustúpenie princípu vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach, dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa,

znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 5.8.2005 platilo ustanovenie § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. To znamená, že neobstojí

námietka oprávneného, že by bolo treba uvedenú zmluvu posudzovať výlučne podľa Obchodného
zákonníka. Uvedenú zmluvu teda správne súd prvého stupňa posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu a
z tohto hľadiska aj rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Poukaz oprávneného na ust. § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách neznamená, že uzavretie

rozhodcovskej zmluvy je v súlade so zákonom, keďže v takomto prípade bolo potrebné, aby banka
preukázala poučenie klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, ako aj o tom,
že klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva
bodu 18 všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje zmluva o splátkovom úvere.

Bod 18 všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je vyjadrená dohoda riešiť všetky spory pred
rozhodcom,neznamenáplatnéuzavretierozhodcovskejzmluvyanivzhľadomnaustanovenia §4ods.1,
2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, avšak rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá

v dokumente podpísanou zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Odkaz na Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré obsahujú dohodu o rozhodovaní sporu rozhodcom neznamená platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 v spojení s § 224 O.s.p.. Oprávnený si v odvolacom
konaní uplatnil náhradu trov konania, na ktoré ako neúspešný účastník v odvolacom konaní nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.