Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 9, 2005

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/115/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204114137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2005:1204114137.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľky: Z.. K. E., U. T. U., N. X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Nádaským, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Kominárska 4 proti odporcovi: SLOVENSKÉ AEROLÍNIE a.s., so sídlom v Bratislave,
Letisko M.R. Štefánika, zastúpeného JUDr. Martinom Sečanským, advokátom z Advokátskej kancelárie
SALLEM, SEČANSKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 1 o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy rozhodol

takto:

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané navrhovateľke odporcom listami zo dňa
25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné.

Onáhrademzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruaonáhradetrovkonaniabuderozhodnuté
v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 27.4.2004 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť na základe listov odporcu zo dňa
25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné a náhrady mzdy. Uviedla, že odporca jej dňa 26.3.2004 odovzdal list,
ktorým jej oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. V čom spočívalo toto závažné porušenie pracovnej disciplíny v prejave o okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedené nebolo. Následne dňa 8.4.2004 jej odporca doručil ďalší prejav o skončení

pracovného pomeru, ktorým s ňou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia
pracovnejdisciplín,kuktorémumalodôjsťdňa25.3.2004.Akodôvodyneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru uviedla, že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa požiadavky ust. §
68ods.2a§70Zákonníkapráce,nakoľkoznehoniejemožnézistiť,kedymaloktvrdenémuzávažnému
porušeniu pracovnej disciplíny dôjsť, a teda ani to, či odporca dodržal jednomesačnú zákonnú lehotu;
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú všeobecné a nie je možné zistiť,

lehotu; dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú všeobecné a nie je možné zistiť, akého

skutku sa dopustila, čo je v rozpore s požiadavkou skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že v druhom oznámení o okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 8.4.2004 sú dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené konkrétnejšie,
ale ani jeden z nich nie je pravdivý. Pretože v druhom prejave o skončení pracovného pomeru sú
uvedené iné dôvody skončenia pracovného pomeru, ako tie, ktoré boli uvedené v prvom prejave zo dňa
25.3.2004, má za to, že došlo k dodatočnej zmene dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru,
čo je podľa § 70 Zákonníka práce neprípustné.Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na závažné porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa
navrhovateľka dopustila dňa 25.3.2004 a pre ktoré sa rozhodol okamžite s ňou skončiť pracovný pomer.
Uviedol, že nakoľko mal pochybnosti, či okamžité skončenie pracovného pomeru obsiahnuté v liste

zo dňa 25.3.2004 spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v § 70 Zákonníka práce (najmä skutkové
vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru), odporkyni doručil nové písomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré je datované dňa 8.4.2004. Uviedol, že
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 8.4.2004 nie je novým právnym úkonom, ani
ním dodatočne nezmenil dôvody, pre ktoré s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer, ale tieto

dôvody len podrobne skutkovo vymedzil a upresnil tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi,
čím odstránil nedostatky pôvodného písomného prejavu z 25.3.2004, ktoré spôsobovali jeho neplatnosť
v zmysle § 70 Zákonníka práce. Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou
je dôvodné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právnych zástupcov účastníkov
konania, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový

stav.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený pracovnou zmluvou, ktorú účastníci uzavreli dňa
30.4.1998 a vznikol dňa 1.5.1998, ktorý si dohodli ako deň nástupu navrhovateľky do práce. V pracovnej
zmluve sa účastníci ďalej dohodli, že navrhovateľka bude pracovať vo funkcii vedúci oddelenia financií
a daní s miestom výkonu práce - Bratislava a sídlo zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dojednaný

na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní od 1.5.1998 do 31.7.1998. Dňa 30.9.2003 sa účastníci
dohodli na zmene pracovnej zmluvy o.i. aj pokiaľ ide o druh práce, a to tak, že navrhovateľka bude
vykonávať prácu vedúcej finančného oddelenia so stupňom náročnosti 6.

Listom zo dňa 25.3.2004, označeným ako oznámenie, odporca upozornil navrhovateľku na závažné
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle článku 13 ods. 2 písm. j) Pracovného poriadku odporu a

na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom v zmysle článku 13 ods. 3 písm. b) a
c) Pracovného poriadku odporcu. Uviedol, že pracovnú disciplínu porušila zvlášť hrubým spôsobom
tým, že narušila priaznivú pracovnú atmosféru šírením poplašnej správy ohľadne zamestnávateľa,
ohováraním, poškodením a ohrozením chránených záujmov zamestnávateľa, výkonom práv a
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi na škodu

spoluzamestnancov a znižovaním dôstojnosti a poškodzovaním dobrého mena spoluzamestnancov.
Zároveň jej oznámil, že v zmysle článku 13 ods. 2 písm. h) Pracovného poriadku odporcu
porušila záväzné právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa s negatívnym dôsledkom pre
zamestnávateľa a zamestnancov a v zmysle článku 13 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku porušila
mlčanlivosť o svojom mzdovom ohodnotení.

Ďalším listom z toho istého dňa, t.j. 25.3.2004 odporca oznámil navrhovateľke, že s ňou podľa § 68
ods. 1 písm. b) [zákon neuviedol] okamžite končí pracovný pomer. Ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uviedol, závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, v zmysle článku 13 ods. 2 písm. j), h), f) Pracovného poriadku odporcu a porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom v zmysle článku 13 ods. 3 písm. b) a c) Pracovného

poriadku. Zároveň jej oznámil, že pracovný pomer sa končí dňom doručenia tohto rozhodnutia.

Oba listy odporcu boli navrhovateľke doručené dňa 26.3.2004.

Navrhovateľkalistomz29.3.2004oznámilaodporcovi,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,ktoré
jej dal listom z 25.3.2004 je vzhľadom na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce neplatné a trvá na to, aby
ju naďalej zamestnával a umožnil jej vykonávať prácu podľa uzavretej pracovnej zmluvy a v prípade,

ak nebude súhlasiť s tým, aby dohodnutú prácu vykonávala i naďalej odporcu žiadala o poskytovanie
náhrady mzdy odo dňa nasledujúceho po doručení tohto oznámenia. Tento list navrhovateľky bol
odporcovi doručený dňa 31.3.2004.

Odporca navrhovateľke prácu neprideľoval, ani jej ju neumožnil vykonávať a odporcovi musela
odovzdať všetky doklady, ktoré ju oprávňovali vstupovať do budovy letiska.

Listom zo dňa 8.4.2004, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, odporca oznámil
navrhovateľke, že v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ňou okamžite končí pracovnýpomer ku dňu doručenia tohto dokumentu. Uviedol, že dňa 25.3.2004 sa z obedňajšej prestávky, ktorú
strávila mimo priestorov spoločnosti odporcu na obede so zamestnancom konkurenčnej spoločnosti,
vrátila s dôležitými účtovnými dokladmi odporcu, ktoré tvoria predmet jeho obchodného tajomstva. S

predmetnými dokladmi v ten deň nepracovala a nebola oprávnená vynášať ich z priestorov spoločnosti.
Účel ich vynesenia a dôvod nakladania s nimi neobjasnila. Ďalej uviedol, že v rovnaký deň, t.j. 25.3.2004
zároveň svojím konaním hrubo poškodila dobré meno odporcu tým, že v telefonickom rozhovore s
klientmi odporcu - SATUR TRAVEL, a.s. a KARTAGO TOURS, s.r.o. hanlivými a urážlivými menami
označovala odporcu, klientov nabádala, aby si neplnili svoje záväzky voči odporcovi, nakoľko údajne

"dlho nevydrží". Jednej z kolegýň, ktorá po predmetných vyjadreniach prejavila iniciatívu telefonicky
urgovať zaplatenie doposiaľ neuhradených faktúr zo strany klientov odporcu, takýto postup zakázala.
Vyššie uvedené konania navrhovateľky odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nakoľko konala v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu v prospech konkurenčnej spoločnosti, a
zároveň tým, že hrubo poškodila dobré meno odporcu u jeho klientov, ktorých zároveň nabádala na
neplnenie ich záväzkov voči odporcovi, čím by mu nepochybne vznikla značná škoda.

List odporcu z 8.4.2004 bol navrhovateľke doručený toho istého dňa a listom zo dňa 14.4.2004
navrhovateľka oznámila odporcovi, že pracovný pomer s ňou rozviazal neplatne a opätovne trvala na
tom, aby ju naďalej zamestnával a umožnil jej vykonávať prácu podľa uzavretej pracovnej zmluvy. Tento
list navrhovateľky bol odporcovi doručený dňa 15.4.2004.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom od 1.7.2003 zamestnávateľ môže okamžite

skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom od 1.7.2003 neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Z citovaných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že na to, aby okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo platné, musí byť urobené v písomnej forme, musí v ňom byť uvedený dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru a druhému účastníkovi musí byť doručené v lehote uvedenej v §
68 ods. 2 Zákonníka práce. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí v písomnom
zrušujúcom prejave uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje,

a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Na splnenie hmotnoprávnej
podmienkyplatnéhookamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujetedapotrebné,abydôvodokamžitého
skončenia pracovného pomeru bol v zrušovacom prejave určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 1.5.1998 zamestnankyňou odporcu, u ktorého
bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.1998. Listom zo dňa 25.3.2004, ktorý
bol navrhovateľke doručený dňa 26.3.2004, odporca oznámil navrhovateľke, že s ňou okamžite končí
pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

a v zmysle článku 13. ods. 2 písm. j), h), f) a článku 13 ods. 3 písm. b) a c) Pracovného poriadku
odporcu.Listomzodňa8.4.2004odporcakonkretizovalkonanie,ktoréhosamalanavrhovateľkadopustiťdňa 25.3.2004 a ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľka neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila na súde v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa §
77 Zákonníka práce.

Medzi účastníkmi nebolo v podstate sporné, že list odporcu zo dňa 25.3.2004, ktorým navrhovateľke
oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer, neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru, na čo poukazovala navrhovateľka, resp. podľa odporcu tieto
dôvody sú vymedzené nedostatočne.

V konaní bolo sporné, či odporca vady svojho zrušovacieho právneho úkonu z 25.3.2004, ktoré boli

takého charakteru, že spôsobovali jeho neplatnosť (čo uviedol aj samotný odporca) mohol v rámci
jednomesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru odstrániť tým, že navrhovateľke
doručil "nové písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru" datované dňa 8.4.2004,
v ktorom dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil uvedením konaní,
ktorých sa dopustila navrhovateľka a ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľka bola toho názoru, že odporca listom z 8.4.2004 zmenil dôvody okamžitého skončenia,

čo je podľa § 70 Zákonníka práce neprípustné.

Odporca poukazoval na to, že voči navrhovateľke urobil iba jeden právny úkon smerujúci k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. a listom zo dňa 8.4.2004, ktorý nie je novým právnym úkonom,
navrhovateľke v zákonnej jednomesačnej lehote opätovne doručil oznámenie o skončení pracovného
pomeru, kde už presne skutkovo vymedzil dôvody skončenia pracovného pomeru. V danom prípade

podľa odporcu nešlo o dodatočné doplnenie jeho predchádzajúceho prejavu vôle a zmenu dôvodov, ale
len o ich upresnenie.

Súd sa s týmto názorom odporcu nestotožnil. Je nesporné, že odporca vo svojom písomnom
zrušovacom prejave zo dňa 25.3.2004 dôvody, pre ktoré s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný
pomer skutkovo nevymedzil vôbec, keďže nekonkretizoval konanie navrhovateľky, ktorým sa mala

dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
vymedzil len právne ich právnou kvalifikáciou ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a odkazom na konkrétne ustanovenia Pracovného poriadku odporcu,
ktoré všeobecne a príkladmo upravujú, čo zamestnávateľ považuje sa závažné porušenie
pracovnej disciplíny (čl. 13 ods. 2) a čo za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom

(čl. 13 ods. 3). Ani s použitím týchto odkazov nie je z listu odporcu z 25.3.2004 vôbec zrejmé, akého
konkrétneho a v čom spočívajúceho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mala navrhovateľka
dopustiť, ani kedy sa tak malo stať. Skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
odporca dodatočne ešte počas jednomesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru
skutkovo vymedzil, a to v liste z 8.4.2004, v ktorom konkretizoval konanie navrhovateľky, ktoré považoval

za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Z ustanovenia § 70 Zákonníka práce vyplýva jednoznačná požiadavka, aby dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru boli v písomnom zrušovacom prejave skutkovo vymedzené, a teda
konkretizované tak, aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, z akého skutkového dôvodu sa má
pracovný pomer skončiť a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto musí byť uvedený nielen tak, aby bolo
zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne
takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva; len taká
konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého
dôvodu bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, a že dôvod nebude možné

dodatočne meniť. Iba všeobecné vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvedením zákonnej skutkovej podstaty je nepostačujúce a nezodpovedá požiadavke ustanovenej v §
70 Zákonníka práce, nakoľko umožňuje dodatočne meniť dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

Za zmenu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je podľa názoru súdu potrebné považovať

nielen dodatočné uvedenie nových skutočností, ktoré zodpovedajú zákonnej skutkovej podstate iného
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, než aký bol uvedený v písomnom zrušovacom
prejave, ale aj dodatočné uvedenie skutočností, ktoré sú síce zhodné so zákonným dôvodomuvedeným v zrušovacom písomnom právnom úkone, ak však ide o skutočnosti celkom nové, ktoré v
predchádzajúcom písomnom právnom úkone uvedené neboli.

Keďže odporca v písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru z 25.3.2004

nekonkretizoval konanie, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť a ktoré považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vo svojom písomnom
zrušovanom prejave skutkovo nevymedzil a tento jeho právny úkon tak nespĺňa všetky hmotnoprávne
podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovené § 70 Zákonníka práce, a
preto je neplatný. Ak odporca skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil až

dodatočne, vo svojom písomnom podaní z 8.4.2004, ide o dodatočnú zmenu dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktorá nie je prípustná, pričom je irelevantné, že tak urobil v zákonnej
jednomesačnej lehote odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Dodatočnú konkretizáciu (vymedzenie) skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru
nemožnopovažovaťzasúčasťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,takakotožiadalodporca;iný
názor by totiž umožňoval obchádzať zákonné ustanovenia o nemožnosti dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru dodatočne meniť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané odporcom navrhovateľke listami zo dňa 25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné. Súd preto návrhu
navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a o tejto
časti návrhu rozhodol podľa § 152 ods. 2 O.s.p. medzitýmnym rozsudkom.

O návrhu navrhovateľky na náhradu mzdy a o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.