Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207701
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411207701.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/
A (predtým Hattalova 12/C), 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti
povinnej: B. D., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, štátna občianka SR, o vymoženie 1.653,47 eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/1170/2011-25 zo dňa

10.7.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený podal dňa 21.10.2011 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudofa Dulinu

so sídlom v Michalovciach návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo
vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave sp. zn. IIB0310116
zo dňa 3.9.2008. K návrhu oprávnený priložil uvedený rozhodcovský rozsudok a fotokópiu zmluvy
o úvere uzavretej dňa 3.9.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou spolu s
jej neoddeliteľnými súčasťami - Obchodnými podmienkami pre úver. Pri právnom posudzovaní

predmetného vzťahu t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnym noriem, ako aj
z noriem európskeho práva. V tejto súvislosti poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993,
ktorá musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané
vykonaným dokazovaním, dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade by uznanie a
výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. S
poukazom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnený.Poukázalnato,ževpredmetnejexekučnejveci
sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný
rozsudok rozhodcovského súdu. Doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Vzhľadom na to účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd
musí s týmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. (zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom). S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor SR, ktorý v obdobnej
veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v dovolacom konaní uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011). Odvolateľ
zároveň poukázal na to, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i
zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným

podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia vyhovel, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Sudkyňa prvostupňového súdu, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu
nevyhovela a vec postúpila v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania a preto
tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať

z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku v tomto

smere tvoria len vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere zo dňa
3.9.2008, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V zmluve o úvere zo dňa 3.9.2008, podpísanej oboma zmluvnými stranami, sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú
rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach
(ďalejlen„VOP“).Vrozhodcovskejdoložke,ktorájeobsiahnutávčlánku10.2.VOP,sadohodli,že všetky
spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a

mediačnej a.s. Bratislava, ak spor vyvolá Banka (dodávateľ). Pokiaľ by bol v príslušnom spore žalobcom
Klient (spotrebiteľ), je oprávnený predložiť tento spor vyššie uvedenému rozhodcovskému súdu alebo
všeobecnémusúdu.Zároveňsadohodli,žeakKlient(spotrebiteľ)najneskôrpriuzavretízmluvynedoručíBanke (dodávateľovi) písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že
ju prijal.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v znení účinnom už aj v

čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú

spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie vyžadujúce v rámci individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom,
ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú
zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho

základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred
všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu v prípade,

že spor vyvolá dodávateľ. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného
(nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu
so sídlom v Bratislave ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinnej (Holumnica) takmer 500 km, a tým
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 26 ods. 1

z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským
súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie
bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré
nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že
konanie bude písomné, zhoršujú postavenie

spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.

Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno
vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách upravujúceho podmienky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy.

Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 3.9.2008, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný
súd k dispozícii, nevyplýva, že povinná pred podpisom zmluvy bola oprávneným takto poučená. V

dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka
sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa.Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinnej Okresný súd Kežmarok. Sídlo

rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú a preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa

04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktrá nebola individuálne dohodnutí
a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa

stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi uvádzanými oprávneným poukazuje odvolací súd na
judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení č.k. 6Cdo

1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy. resp. jej
neplatnosťou, nebránia ust. § 21 ods. 2, alebo

§ 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2012 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu

podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu, alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť
zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že

spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Odvolanie oprávneného je svojim obsahom pomerne rozsiahle. Odvolací súd však nevidí dôvod
dávať odpoveď na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené skutkové a právne otázky. V
tomto smere odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok

GEORGIADIS proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto odvolací
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.