Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310214785
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:8310214785.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Q. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. XX, o vymoženie sumy 724,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Levice zo dňa 29. júla 2011, č. k. 16Er/25/2011-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
10. 12. 2010, doručenej Okresnému súdu Levice dňa 28. 01. 2011. Rozhodnutie právne odôvodnil

ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 35,
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 71/1986 Z. z. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 4, 5, §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to konkrétne článkom 6 ods.
1, článkom 2 písmeno a), článkom 3 ods. 1, 2 a bodom 1 písmenom q) prílohy Smernice Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993. Konštatoval, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.
12. 2010 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na zaplatenie 724,56 eura s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 72074/09 zo dňa 19. 10. 2010
vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou hospodárskou komorou, s. r. o., ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2010. Dodal, že v predmetnej exekučnej
veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že

podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako ani nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v ktorom s účinnosťou od 01. 03. 2010

je výslovne uvedená ako neprijateľná podmienka aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zastal názor,že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dodal, že ani v predmetnom prípade
povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej
súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Zdôraznil, že povaha zmluvy je teda adhézna, tzn.
spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Len veľmi ťažko bolo možné predpokladať,

že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Poukázal tiež na to, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval,
je podnikateľský subjekt, obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného
zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Rovnako tak oprávnený zmluvy
o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prerokovanie veci v rozhodcovskom
konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok, a teda záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu

zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za
prejedanie ktorých bude prislúchať odmena. Vzhľadom k uvedenému, súd prvého stupňa dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Mal
za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 Občianskeho

súdnehoporiadkunamietal,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmátieistévlastnostiakoprávoplatný
rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Dodal, že z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný

súd je oprávnený a povinný len zastaviť exekúciu, a nie nevydať poverenie. Zároveň poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita
práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť
súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po
uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003

Köbler, C-224/01, Zb. s I-10239, bod 38; zo 16. marca 2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S. I-2585, bod 20;
ako aj z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22). Dodal, že podľa Súdneho dvora
zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie
procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje právam, a taktiež, aby exekučný súd úplne
nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na

rozhodcovskomkonaníanepodáanižalobuoneplatnosťrozhodcovskéhorozsudku(bod47rozhodnutia
C-40/08). Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musíbyťporovnateľnásochranougarantovanoumuvnútroštátnymprávomvrámciexekučnejfázyiných
rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené, zastal názor, že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za

súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako
z uvedeného podľa neho vyplývalo, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu
žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu,
že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007

sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskehozákonníka, ako aj poukázal na to, že zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v
zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. S poukazom na dôvodovú správu k ustanoveniu
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka zastal názor, že úvahy a postup súdu nie sú správne.

Záverom poukázal na to, že predložením rozhodcovskej zmluvy došlo zo strany právneho predchodcu
oprávneného k splneniu povinnosti vyplývajúcej z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť a rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považovala za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Z obsahu spisu vedeného v danej veci nesporne vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 09.
12. 2010, kedy došlo k spísaniu zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným
pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., sp. zn. EP 72074/09 zo dňa 19. 10. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2010. Súdny exekútor dňa
20. 12. 2010 doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s

návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty
Quatro PREMIUM“ a obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.
s. Zároveň oprávnený predložil aj všeobecné obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou CONSUMER

FINANCE HOLDING, a. s., ktoré nadobudli účinnosť od 15. 01. 2009, ale nepredložil oznámenie o
zaslaní zmeny obchodných podmienok klientovi v zmysle článku 76 zmluvných podmienok.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a

listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiua pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými
podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej.

Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania
exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť
pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na
vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti

exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V
prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými
dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení
s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Naviac, súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či
k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Na základe uvedeného odvolací súd zastal názor, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd
prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak

rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že k zaviazaniu povinnej na zaplatenie sumy 724,56 eura s príslušenstvom
rozhodcovským rozsudkom došlo na základe nesplnenia záväzku zo zmluvy č. 1109796, uzavretej dňa
28. 06. 2004, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený k zmluve

priložil aj v nečitateľnej fotokópii obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné
karty,a.s.atiežobchodnépodmienkyprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou CONSUMER FINANCE HOLDING,
a. s.

Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou CONSUMER FINANCE HOLDING,
a. s. vyplýva, že nadobudli platnosť od 01. 01. 2009 a účinnosť od 15. 01. 2009.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa predčasne dospel
k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Je zrejmé, že súd prvého stupňa dostatočne nezistil

skutkový stav veci, nakoľko sa dostatočne nezaoberal podmienkami neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
a to najmä neustálil záväzný text rozhodcovskej zmluvy a dodržanie jej písomnej formy. S poukazom
na § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní treba zdôrazniť, že nedodržanie písomnej formy sa
sankcionuje neplatnosťou rozhodcovskej doložky.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2011

pod sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Pretože prvostupňový súd sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, t. j. neskúmal dodržanie
písomnej formy rozhodcovskej doložky, ako ani nevyzval oprávneného na predloženie obchodných
podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy alebo oznámenia, ktorým mal právny predchodca
oprávneného oznámiť zmenu obchodných podmienok s účinnosťou od 15. 01. 2009, odvolací súd musel

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdunaďalšiekonanie(ods.2), vktoromjesúdprvéhostupňaprávnymnázoromvyššievysloveným
viazaný (§ 226 OSP). V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vysporiada i s námietkami oprávneného
uvedenými v odvolaní.

Záverom odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že predmetom konania nie je „udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie“, ale „vymoženie sumy 724,56 eura s príslušenstvom,“ v rámci ktorého
sa rozhoduje o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.