Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411202522
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411202522.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464, proti povinnej F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, o vymoženie 1 429,34 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/361/11-52
zo dňa 23.01.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa §§ 52 a 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že spotrebiteľská zmluva, uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 20.09.2007

obsahuje rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bola založená príslušnosť Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava.
Zákonom č. 150/2004 Z. z. od 01.01.2004 došlo k implementácii Smernice č. 93/13/EHS, ktorá
umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľskej zmluvy ako neprijateľnú
podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu.Neprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvesapovažujezaneplatnú,atedarozhodcovský

súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.

Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že tu boli splnené podmienky na zastavenie
exekučného konania v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie o trovách exekučného konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 146 ods.
1 písm. c) v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., pričom konštatoval, že exekúcia sa v zmysle § 36 ods. 2
Exekučného poriadku začína udelením poverenia súdnemu exekútorovi, a preto o trovách exekúcie
možno hovoriť až po vydaní poverenia. Do toho času súd rozhoduje iba o trovách exekučného konania

jednotlivých účastníkov konania, pričom na toto rozhodnutie sa subsidiárne aplikuje Občiansky súdny
poriadok. V zmysle ustanovenia . 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Keďže v danom prípade bolo konanie
zastavené, žiadny z účastníkov nemá práv na náhradu trov exekučného konania.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Nebol naplnený ani jeden z taxatívne
určených dôvodov na zastavenie exekučného konania bez návrhu a neboli splnené predpoklady, určené

ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, o ktoré súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie o
zastavení exekučného konania. Súd mohol exekúciu zastaviť bez návrhu len v zmysle § 45 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní, ak by plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného,
bolo objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo by odporovalo dobrým mravom. Plnenie je právom
dovolené a neodporuje dobrým mravom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam,
podľa ktorého zákonný sudca odvolaniu nevyhovel, a preto nariadil vec predložiť odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal

napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.03.2011. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Dulina dňa 21.04.2011 požiadal exekučný súd, aby ho poveril vykonaním exekúcie.

Na základe žiadosti súdneho exekútora mal súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia.

Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade, že takýto rozpor zistí,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

V danej veci exekučný súd takto nepostupoval. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nerozhodol a exekučné konanie zastavil podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zák. č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Zcitovanéhoustanovenia§45ods.1zákonaorozhodcovskomkonanívyplýva,žeuvedenéustanovenie
sa vzťahuje na procesnú situáciu, kedy je už exekúcia v štádiu, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie kladne, t.j. bolo poverenie vydané.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní bez toho, aby najprv (obligatórne) postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Prepostuppodľaust.§45ods.2zákonaorozhodcovskomkonanínebolisplnené
predpoklady, lebo ak súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
dospel k záveru, že tento nie je vykonateľný, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietnuť, nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2011
zo dňa 27.02.2012, zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Cpj 28/2010 zo dňa 23.01.2012 a tiež z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nesprávny procesný postup prvostupňového súdu.

Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní neprichádza do
úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne postupovať podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v
súvislosti s jeho zisteniami rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.