Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411204759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411204759.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária ADVOKÁTI s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 638, proti povinnej U. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XX, XXX XX M., o vymoženie 315,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/712/2011-14 zo dňa 24.10.2011

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v súlade so zákonom preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh

oprávneného a exekučný titul. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, za účelom
posúdenia jeho súladu so zákonom, preskúmal aj Zmluvu o úvere zo dňa 18.06.2007, uzavretú medzi
Poštovou bankou a.s. a povinným a obchodné podmienky pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
predmetnej zmluvy.

Z obsahu obchodných podmienok pre úver prvostupňový súd zistil, že v zmysle čl. 11.2 je upravená
rozhodcovskádoložka,podľaktorejsazmluvnéstranydohodli,žeakékoľvekspory,ktorévzniknúzoZoÚ

a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik ZoÚ a OP v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Prvostupňový súd konštatoval, že z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený
podrobiťsarozhodcovskémukonaniunarozhodcovskomsúde,ktoréhoprávomocjezaloženáuvedenou
rozhodcovskou doložkou. Táto bráni tomu, aby na základe ne vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovskádoložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli
preukázané vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon
predmetného rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, lebo nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa
v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Jej dojednanie v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie
je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a Poštovou bankou a.s. sú
všeobecné obchodné podmienky pre úver. Podľa dohody zmluvných strán, ktorá je obsiahnutá v ust.
čl. 9, ods. 2 obchodných podmienok, „akékoľvek spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere a obchodných
podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia takejto dohody povinný a oprávnený

súhlasili s riešením vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o úvere a
obchodnými podmienkami v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.."

Odvolávajúc sa na dôvodov ú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
oprávnený ďalej namietal, že interpretácia tohto ustanovenia prvostupňovým súdom je v rozpore so

zmyslom a účelom právnej úpravy, ktorý jej priradil zákonodarca. Podľa tejto dôvodovej správy je
predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva
voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil
svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky.

Poukazujúc tiež na ustanovenie § 93b ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom

do 30. 11. 2009, oprávnený uviedol, že návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podlá
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podlá osobitných

predpisov. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákona o bankách si oprávnený predložením
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu
vyplývala z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona o bankách. Predmetné ustanovenia v tomto smere
predstavujú špeciálny predpis upravujúci prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia
v spotrebiteľských vzťahoch, kde dodávateľom je banka.

Podľa ustanovenia § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších prepisov,
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok
predstavuje prekážku res iudicata, a podľa ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je tak výrok
právoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuzáväznýanezmeniteľnývovzťahukúčastníkomkonaniaapre

všetky orgány a je záväzný aj pre exekučný súd. Výnimku z viazanosti exekučného súdu právoplatným
rozhodcovským rozsudkom predstavuje ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorých môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok mánedostatok uvedený v ust. § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd
je oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd, so
zákonom, resp. dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia (resp. jeho rozpor s dobrými mravmi),
by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku a nie z hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti
jednotlivých ustanovení Zmluvy o úvere a VOP. Vo zvyšku, vrátane posúdenia obsahu Zmluvy o úvere

a VOP, predstavuje právoplatný rozhodcovský rozsudok pre exekučný súd prekážku res iudicata,
tzn. rozhodcovský rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje
povinnému podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Povinný však nevyvinul žiadnu aktivitu za účelom ochrany svojich práv v
rozhodcovskom konaní a ani v čase po vydaní rozsudku.

Tvrdenie súdu prvého stupňa, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vykonanie exekúcie vyplývajúceho

z rozhodcovského rozsudku, a ktorý bol vydaný vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a bez
účasti spotrebiteľa, musí preskúmať ex offo aj prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy resp.
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, nie je riadne odôvodnené,
vzhľadom na to, že Okresný súd Kežmarok nepoukázal na zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala
exekučnému súdu povinnosť skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v Zmluve

o úvere. Exekučný súd je oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn.
formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) exekučného titulu. Okresný súd Kežmarok tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať
povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na

nedostatok právomoci v zmysle vyššie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti na
čl. 2 odsek 2 zák. č. 460/ 1992 Z. z. Ústavy SR, podľa ktorého: „štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Rozhodcovský súd postupoval v
rozhodcovskom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri posudzovaní svojej
právomoci vychádzal z právneho stavu účinného v čase, v ktorom sa povinný a Poštová banka, a.s.

dohodli na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní. Pri preskúmavaní žaloby a rozhodovaní
vo veci samej rozhodcovský súd nezistil žiadny rozpor Zmluvy o úvere, obchodných podmienok a ani
plnenia, na ktoré sa povinný zaviazal, s právnymi predpismi a ani s dobrými mravmi. Právoplatný a
vykonateľnýrozsudokvydanýrozhodcovskýmsúdomjetakexekučnýmtitulomspôsobilýmnavykonanie
exekúcie.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá
poverenie pre súdneho exekútora.

Oprávnený si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania, a to vo výške jednej polovice základnej tarifnej
sadzby za jeden úkon právnej služby (odvolanie oprávneného vo výške 12,45 €, spolu s DPH vo výške
14,94 € a paušálna suma 7,41 €, spolu s DPH vo výške 8,89 € za úkon právnej služby na náhradu

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Spolu teda vo výške 23,83 €.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľaust.§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ženámietkaoprávnenéhotýkajúcasaprekročeniarozsahuprávomoci
exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri preskúmavaní

žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola opodstatnená.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený
posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak
zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní)

Z obsahu spisu odvolací súdu zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.
BB0210097 zo dňa 17.01.2011 s právoplatnosťou dňa 07.02.2011 a vykonateľnosťou dňa 11.02.2011,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 315,37 eur, úrok z omeškania
vo výške 17,38% ročne zo sumy 315,37 eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 315,37 eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a
úrokov z omeškania vo výške 127,79 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 33,19 eur, náhradu poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 76,42 eur, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2007 uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom
oprávneného Poštovou bankou a.s., vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 10 000,-
Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 11 mesačných splátkach po 991,- Sk. Ročná percentuálna

miera nákladov (ďalej len RPMN) je 25,16 %. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú
obchodné podmienky pre úver, v ktorých článku 11 bode 11.2 je zakotvená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej sa akékoľkvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešiť dohodou zmluvných strán. V
prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy v

rozhodcovskom konaní, pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s.. Strany sa súčasne zaviazali podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského orgánu,
ktoré je pre obe zmluvné strany konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania,
z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že

predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka označuje ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. ako zmluvu spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd
prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, povinný uviedol údaj
o zamestnávateľovi Hengsller s.r.o., Pradiareň 40, Kežmarok. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si

povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej
obsah.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého táto rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení
platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka

len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o
príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred

konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý
túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka
účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo
opodstatnené.

K odvolacej námietke oprávneného, že jeho právnemu predchodcovi vyplývala povinnosť ponúknuť

svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že zosamotného znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť ponúknuť návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Oprávnený nijako nepreukázal, že by takúto konkrétnu ponuku realizoval a že by ju bol povinný
prijal. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva oprávnenému do pozornosti ustanovenie § 90 ods. 3 zák. č.

492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým poslednú
vetu uvedeného ustanovenia, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak vehementne chce
docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdnepovažovalodvolanieoprávnenéhozadôvodnéa napadnutéuznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania oprávnený nemá nárok na náhradu trov a ostatným
účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.