Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310213612.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zložením z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa:
McGrath & Arthur s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, IČO : 35 962 836, zastúpený JUDr. Ľubošom
Danišom, advokátom, Bratislava, Kazanská 3/A, proti odporcovi: ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO : 35 862 882, zastúpená AK Krechňák & Associates,

s.r.o., Bratislava, Ul. sv. Vincenta 2, o zaplatenie 8.941,90 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. 9. 2012 č.k. 17C 97/2011 - 198, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 313,89 €, AK Krechňák & Associates, s.r.o., v Bratislave, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 8.941,90 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení svojho
rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. v rokoch 2006 - 2008
postúpila spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. pohľadávky z úverových zmlúv. Spoločnosť INVEST -

KAPITAL, a.s. postúpila pohľadávku spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky. Spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. a BENCONT INVESTMENT, s.r.o. podali
na rozhodcovský súd žaloby v tých istých veciach, zaplatili poplatky, pričom spoločnosť BENCONT
INVESTMENT, s.r.o. nemala vedomosť o žalobách podaných na rozhodcovský súd spoločnosťou
INVEST - KAPITAL, a.s. Stály rozhodcovský súd následne v niektorých konaniach vydal rozsudok pre
obidve spoločnosti, každá spoločnosť zaplatila poplatok a pritom žalovala toho istého dlžníka na základe

tej istej zmluvy. V konaniach, v ktorých boli podané duplicitné návrhy, vzala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. návrhy v celom rozsahu späť a žiadala o vrátenie zaplateného poplatku. Odporca
vo veciach, v ktorých boli návrhy vzaté späť, konanie zastavil, žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov
konania a poplatok nevrátil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2010 postúpila
spoločnosť BENCONT INVESTMENT, s.r.o. pohľadávky s príslušenstvom spoločnosti McGrath &
Arthur, s.r.o., keď pohľadávky predstavujú duplicitne zaplatené poplatky celkom vo výške 8.941,90 €.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 1 ods. 1 písm.a/, § 2 ods. 1, § 12
ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 13, § 14 ods. 1, ods. 2, § 29, § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj o ust.
§ 1 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ďalej ust. § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Rokovacieho poriadku
stáleho rozhodcovského súdu, tiež § 3 ods. 6, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 7 prvá veta Pravidiel
o trovách rozhodcovského konania Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.Prvostupňový súd poukazoval na to, že rozhodcovské konanie je upravené v zákone o rozhodcovskom
konaní, ktorý zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a
medzinárodných obchodných a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v

Slovenskej republike podľa § 1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní. Súd prvého
stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že výzva na zaplatenie poplatku za rozhodcovské
konaniejeneplatnýmprávnymúkonom.Poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu;vznikpoplatkovej
povinnosti spôsobujú výlučne procesnoprávne skutočnosti predvídané normami procesného práva.
Povinnosťou navrhovateľa bolo zaplatiť poplatok pri podaní žaloby podľa § 5 ods. 5 Pravidiel o

trovách rozhodcovského konania; kým nie je poplatok uhradený, žaloba sa na rozhodcovskom súde
neprejednáva ( § 5 ods. 7 Pravidiel ) poplatok za konanie pred rozhodcovským súdom sa používa
na krytie nákladov súvisiacich s činnosťou rozhodcovského súdu. Pravidlá o trovách rozhodcovského
konaniataxatívnymspôsobomvymedzujúprípady,priktorýchsazaplatenétrovykonaniavracajúpodľa§
3 ods. 6 v spojení s § 9 ods. 3 Pravidiel o trovách rozhodcovského konania, kedy sa vracia pomerná časť
poplatku za rozhodcovské konanie u odporcu. Pravidlá o trovách rozhodcovského konania neobsahujú

žiadne ustanovenie o vrátení poplatku v prípade späťvzatia návrhu alebo v prípade zastavenia konania
právoplatne rozhodnutej veci; navrhovateľovi preto nárok na vrátenie poplatkov za rozhodcovské
konanie nevznikol.

V danom prípade nedošlo ani k prekážke začatého konania ( litispendencii ) z dôvodu, že nebola
splnená podmienka totožnosti subjektov, nakoľko na rozhodcovský súd boli podané návrhy rozdielnymi

účastníkmi - jednak spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tiež spoločnosťou INVEST -
KAPITAL, a.s.

Súd prvého stupňa tiež dospel k záveru, že na rozhodcovské konanie sa zákon č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch nevzťahuje, nakoľko súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov. Tento zákon rieši aj vrátenie poplatkov vo svojom ust. § 11, na ktorý sa navrhovateľ

odvolával. Avšak ani zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ani z Občianskeho
súdneho poriadku, ani z Rokovacieho poriadku odporcu nevyplýva možnosť aplikovať na otázky
týkajúcesapoplatkovzarozhodcovskékonaniezákonosúdnychpoplatkoch.Účastnícirozhodcovského
konania sa pri konaní podrobujú predpisom vydaným stálym rozhodcovským súdom podľa § 12 ods. 6
zákona o rozhodcovskom konaní. Nárok uplatňovaný navrhovateľom titulom bezdôvodného obohatenia

vo vzťahu k odporcovi preto nevznikol. Plnenie, ktoré sa podľa § 451 ods. 2 a nals. Obč. zák.
považuje za bezdôvodné obohatenie, musí mať základ v občianskoprávnych vzťahoch. Vzťah medzi
účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským súdom je pri výkone verejnej moci vzťahom
verejnoprávnym a nie súkromnoprávnym. Ustanovenie § 451 a nals. Obč. zák. sa nevzťahuje na
právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov. Odporca v predmetnom konaní nie je pasívne

legitimovaný, pretože nebolo preukázané, že základ plnenia, ktorého sa navrhovateľ domáha, spočíva
v občianskoprávnych vzťahoch.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní
úspešný priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v sume 536 € titulom súdneho poplatku za odpor
proti platobnému rozkazu a ďalej v sume 1.255 € titulom trov právneho zastúpenia za celkom štyri úkony

právnej služby á 253,94 € ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14. 2. 2011, písomné vyjadrenie k
návrhu zo dňa 17. 2. 2011, účasť na pojednávaní dňa 26. 6. 2012 a dňa 18. 9. 2012, ďalej režijný
paušál 2 x 7,41 € a 2 x 7,63 €, ako aj 20 % DPH ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 14 ods. 1 písm.a/,
b/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc

sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie a zároveň mu prizná náhradu trov
konania. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní navrhovateľ uviedol,
že skutočnosť, že k podaniu duplicitných žalôb došlo a že v duplicitných konaniach boli zaplatené súdne
poplatky v zmysle výzvy rozhodcovského súdu v celkovej výške 8.941,90 € nie je medzi účastníkmi
sporná. Navrhovateľargumentovalust.§14zákonaorozhodcovskomkonaní,podľaktoréhovostatných

veciach, ktoré rokovací poriadok neupravuje, sa postupuje podľa zákona o rozhodcovskom konaní,
pričom podľa § 51 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. V tejto
súvislosti poukazoval navrhovateľ na ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. nesúhlasil s obranou odporcu, že
nemohol zistiť prekážku začatej veci ani prekážku rozhodnutej veci, pretože prvé žaloby boli zažalované

inou spoločnosťou, a to INVEST - KAPITAL, a.s., ktorá následne postúpila pohľadávky spoločnostiBENCONT INVESTMENTS, s.r.o. skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávok však bola uvedená
v každej žalobe podanej spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Podľa § 19 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní bol rozhodcovský súd povinný zisťovať prekážku litispendencie ako aj prekážku

právoplatne rozhodnutej veci.

Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že zákon o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na konanie
pred rozhodcovským súdom, a to z dôvodu ust. § 51 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré upravuje, že
ak tento zákon ( o rozhodcovskom konaní ) neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, pričom v zmysle poznámky pod

čiarou sa za všeobecný predpis považuje len Občiansky súdny poriadok a žiaden iný ďalší zákon alebo
iná norma. Navrhovateľ tvrdil, že aj keď znenie ust. § 51 Zákona o rozhodcovskom konaní odkazuje na
ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým je v zmysle poznámky pod čiarou len
Občiansky súdny poriadok, všeobecné podmienky a postupy pri vracaní súdneho poplatku sú uvedené
jedinevZákoneosúdnychpoplatkoch,analogickysanacelúproblematikusplatnostiavracaniasúdneho
poplatku musí použiť Zákon o súdnych poplatkoch, keďže iná právna norma túto problematiku nerieši,

a to ani Zákon o rozhodcovskom konaní, Štatút rozhodcovského súdu odporcu, Rokovací poriadok
rozhodcovského súdu odporcu a ani Pravidlá o trovách Stáleho rozhodcovského súdu odporcu.

Navrhovateľ namietal, že poplatková povinnosť nevzniká podaním nesprávneho, neúplného návrhu, a
ani návrhu, ktorý má neodstrániteľné prekážky konania, ako plynie aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Co 10/97 zo dňa 24. 7. 1997, potom takisto v zmysle § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách nie

je poplatok povinný zaplatiť navrhovateľ v prípade, ak podal neúplnú, nesprávnu žalobu alebo žalobu,
ktorá trpí neodstrániteľnou vadou konania - a to prekážkou rozhodnutej veci. Žiadať zaplatenie poplatky
za žaloby, ktoré trpia neodstrániteľnou vadou - prekážkou rozhodnutej príp. prekážkou začatej veci
- nie je v súlade s Pravidlami o trovách a zároveň to nie je v súlade so zákonom ani judikatúrou
slovenskýchsúdov. Odporcasasnažídokázať,žeajinštitútvráteniasúdnehopoplatkumázadefinovaný

vo svojich Pravidlách o trovách, avšak ide len o dve ustanovenia, a to § 3 ods. 6, podľa ktorého
„rozhodcovský súd vráti zaplatené trovy konania v prípadoch určených v týchto pravidlách“ a v ust.
§ 9 ods. 3, podľa ktorého „poplatok pri podaní návrhu na zmierovacie konanie : 50 % poplatku
za rozhodcovské konanie určeného pri podaní žaloby, najmenej 1.000 Sk, najviac 1.500.000 Sk, ak
bol zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie pri podaní žaloby, rozhodcovský súd vráti pomernú

časť poplatku za rozhodcovské konanie po právoplatnom skončení zmierom“. Vyplýva z toho, že
Pravidlá o trovách konania definujú vrátenie súdneho poplatku len v prípade ukončenia sporu súdnym
zmierom; žiadnym spôsobom však neriešia otázku zaplatenia napr. poplatku vo vyššej sume ako je
určené v Pravidlách, duplicitné zaplatenie súdneho poplatku, zaplatenie súdneho poplatku osobou, ktorá
nebola povinná platiť, či zaplatenie súdneho poplatku v prípade, že poplatková povinnosť nevznikla.

Navrhovateľ preto vyjadril presvedčenie, že Pravidlá o trovách odporcu nedefinujú problematiku vrátenia
súdneho poplatku komplexne a preto, keďže táto problematika vracania súdneho poplatku je komplexne
obsiahnutávZákoneosúdnychpoplatkoch,taksapodľaZákonaosúdnychpoplatkochmusípostupovať
analogicky aj v tomto konkrétnom prípade, pretože žiadna iná právna norma a ani žiadna vnútorná
norma rozhodcovského súdu odporcu nerieši túto konkrétnu situáciu a to, že došlo k zaplateniu súdneho

poplatku na základe výzvy, je nesprávna a nemá oporu v zákone a ani v samotných Pravidlách o trovách.

Navrhovateľ trval na tom, že v danom prípade získal odporca bezdôvodné obohatenie na základe
plnenia z neplatného právneho úkonu. Právny úkon musí byť o.i. aj dovolený. O nedovolenosť právneho
úkonu v zmysle § 39 Obč. zák. pôjde vtedy, ak právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vo všetkých prípadoch duplicitných žalôb

sa jednalo o nespôsobilé podania, za ktoré sa súdny poplatok nevyrubuje, pričom odporca si nesplnil
svoju povinnosť a ex offo nezistil, že žaloby podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
majú vady, ktoré nie je možné v konaní odstrániť ( prekážka litispendencie, resp. prekážka rozhodnutej
veci ). Namiesto toho v rozpore s ustanoveniami O.s.p., Zákona o súdnych poplatkoch a v rozpore s
dobrými mravmi vyzval navrhovateľa na úhradu poplatkov za rozhodcovské konanie, ktoré navrhovateľ

uhradil, čím sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko mu navrhovateľ plnil na
základe neplatného právneho úkonu. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že právny úkon, na základe
ktorého došlo k úhrade súdnych poplatkov za duplicitne podané žaloby, bol absolútne neplatný, pretože
ním boli porušené ust. § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách, ako aj ust. § 5 ods. 1 písm.a/ a ust. § 11
Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa analogicky vzťahuje aj na túto problematiku a zároveň aj v

dôsledku skutočnosti, že odporca zásadným spôsobom konal proti dobrým mravom, pretože si nesplnilsvoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu priamo z ust. § 19 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní, keďže
neprekontroloval podané žaloby a neporovnal ich s konaniami, ktoré už predtým rozhodol. Navrhovateľ
zdôraznil, že odporcovi boli zaplatené súdne poplatky za identické konania dvojmo, jednak spoločnosťou

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tiež INVEST - KAPITAL, a.s. keby rozhodcovský súd postupoval v
zmysle zákona, tak mal konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania ešte predtým ako
zašle výzvu na zaplatenie súdnych poplatkov.

Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že sa v konaní nedomáhal vrátenia súdnych poplatkov na
základe ust. § 11 zákona o súdnych poplatkoch, ale sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,

pretože rozhodcovský súd odporcu prijal plnenia, súdne poplatky za žaloby, ktoré neboli spôsobilé byť
podkladom pre rozhodcovské konanie.

Navrhovateľ napokon namietal, že zákon o rozhodcovskom konaní a ani žiadny iný právny
predpis nepriznáva rozhodcovským súdom postavenie orgánu verejnej moci. Jedná sa o záväzkový,
súkromnoprávny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti účastníkov tohto sporového konania
a nejedná sa o vzťah založený na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, v ktorých orgány

verejnej moci na základe zákona a v jeho medziach autoritatívne rozhodujú o právach a povinnostiach
účastníkov. Tento svoj názor podoprel odkazom na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 174/02
zo dňa 15. 7. 2002, v ktorom sa uvádza, že „...rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore Českej
republiky a Agrárnej komore Českej republiky nie je orgánom verejnej moci a teda ani jeho rozhodcovské
rozsudky nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle cit. ustanovení Ústavy a zákona....“

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, a
to titulom trov právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2012
k odvolaniu navrhovateľa, vo výške 253,94 € za úkon, ďalej režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH,
spolu 313,89 €. Odporca uviedol, že navrhovateľ v odvolaní zopakoval svoje argumenty, bez toho,

aby reagoval na právne významné závery súdu, prípadne na argumentáciu odporcu. Navrhovateľ
uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom bezdôvodným obohatením majú byť
poplatky za rozhodcovské konanie, ktoré zaplatil jeho právny predchodca. Dôvodí, že poplatková
povinnosť nevznikla, nakoľko konania, iniciované jeho predchodcom na rozhodcovskom súde odporcu
trpeli neodstrániteľnými vadami konania ( prekážkou litispendencie, resp. res iudicata ). Tvrdí, že tieto

podania nebolo možné považovať za „spôsobilé návrhy na začatie konania“ a tak nemohli založiť vznik
poplatkovej povinnosti. Odporca nesúhlasil s takou argumentáciou navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ
si zamieňa vady návrhu ( žaloby ) a procesné podmienky resp. prekážky konania. Ako však skonštatoval
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 143/2006 „nedostatok podmienky konania nie
je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok

podmienky konania.“ Navrhovateľom namietaná existencia prekážky litispendencie, resp. res iudicata
v dotknutých konaniach predstavuje vadu konania, nie vadu žaloby ( návrhu ). Žaloby podané právnym
predchodcom žalobcu obsahovali požadované náležitosti potrebné na to, aby konania v dotknutých
veciach začali. Napokon, až v začatom konaní je možné skúmať totožnosť účastníkov s účastníkmi
v inom konaní, totožnosť predmetu konania s predmetom konania v inom konaní a pod. preto na

posudzovaný prípad nemožno aplikovať judikatúru ohľadom vzniku poplatkovej povinnosti týkajúcu sa
„nespôsobilých návrhov“; ním citovaná judikatúra sa vzťahuje výlučne na vady žaloby, nie na vady
konania, navyše ide o judikatúru, ktorá sa vzťahuje na zákon o súdnych poplatkoch, ktorý predpis sa
na daný prípad nevzťahuje.

Podľa odporcu žaloby právneho predchodcu navrhovateľa vyvolali účinky vyplývajúce z príslušných

predpisov,o.i.založilivznikpoplatkovejpovinnostipodľa§5ods.5Pravidielotrováchodporcu.Účastníci
rozhodcovského konania sa zo zákona podrobujú vnútorným predpisom rozhodcovského súdu, ktoré
majú prednosť pred ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prípadne
pred ustanoveniami O.s.p. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak podaním dotknutých žalôb
vznikla príslušná poplatková povinnosť. Poplatková povinnosť, ktorá vznikla právnemu predchodcovi

navrhovateľa, dosiaľ nezanikla. Súčasne neexistuje iný dôvod pre vrátenie zaplatených poplatkov
navrhovateľovi. Navrhovateľ si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nikdy nežiadal pohľadávku z
titulu nevrátenia súdneho poplatku za rozhodcovské konanie z dôvodov uvedených v § 11 zákona o
súdnych poplatkoch. Na druhej strane ale podstatnú časť odvolania navrhovateľ venuje zdôvodneniu
aplikácie zákona o súdnych poplatkoch, vrátane jeho § 11. Žiaden z tvrdených dôvodov pre vrátenie

zaplatených poplatkov za rozhodcovské konanie daný nie je : 1/ aplikácia § 11 zákona o súdnychpoplatkoch je v posudzovanom prípade vylúčená. Rozhodcovské konanie je osobitným druhom
konania, odlišným od konania pred súdom, postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní
je upravený vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a subsidiárne zákonom o rozhodcovskom

konaní a O.s.p. Zo žiadneho ustanovenia cit. predpisov nevyplýva možnosť aplikovať na otázky týkajúce
sa poplatkov rozhodcovského konania zákon o súdnych poplatkoch. Subsidiárne použitie zákona o
súdnych poplatkoch je vylúčené o to skôr, že dotknuté otázky sú upravené v Rokovacom poriadku
rozhodcovského súdu odporcu. Pravidlá o trovách taxatívnym spôsobom vymedzujú prípady, pri ktorých
sa zaplatené trovy vracajú. Keďže otázka vracania trov konania je priamo upravená v Rokovacom

poriadku odporcu, je subsidiárne použitie iných predpisov - vrátane zákona o súdnych poplatkov -
vylúčené. Navrhovateľovi v súlade s Pravidlami o trovách nárok na vrátenie zaplatených trov nevznikol.
Taký nárok nevznikol ani na základe ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. 2/ u odporcu nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu. Podľa navrhovateľa uplatnený nárok predstavuje plnenie z neplatného
právneho úkonu, pričom má ísť zrejme o výzvu na zaplatenie poplatkov za rozhodcovské konanie.
Avšak právnym dôvodom pre vznik poplatkovej povinnosti nebola výzva na zaplatenie poplatkov za

rozhodcovské konanie. Poplatková povinnosť právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla podľa § 5
ods. 5 Pravidiel o trovách odporcu na základe úkonu právneho predchodcu navrhovateľa - podania
žaloby. Nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť uvedený úkon neplatný; posudzovanie platnosti či
neplatnosti uvedeného ( procesného ) úkonu je navyše pojmovo vylúčené.

Navrhovateľ v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie predpokladov pre existenciu prekážky

litispendencie v dotknutých rozhodcovských konaniach prvostupňovým súdom. Podľa odporca
navrhovateľ len nesprávne interpretuje danú časť odôvodnenia rozsudku. Bez ohľadu na to, sa však
odporca domnieva, že táto otázka nebola medzi účastníkmi sporná a jej posúdenie nemalo žiaden vplyv
na posúdenie dôvodnosti nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ ide o názor súdu, že vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom je verejnoprávnym vzťahom a ako taký vylučuje možnosť vzniku

bezdôvodného obohatenia, ktoré je súkromnoprávnym inštitútom, tak tento názor zodpovedá názorom
viacerých zástupcov ako teórie tak aj súdnej praxe. Bez ohľadu na jeho správnosť alebo nesprávnosť
však posúdenie tejto otázky nemalo vplyv na rozhodnutie veci; sú tu ďalšie skutočnosti, pre ktoré bolo
potrebné návrh zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
priznať úspech.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež správne právne posúdil, keď
na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., s prihliadnutím na obsah

zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Prvostupňovýsúdsvojerozhodnutietieždostatočným
spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku
sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré
boli pre jeho rozhodnutie podstatné.

Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje a na tieto poukazuje; ako už uviedol

prvostupňový súd, rozhodcovské konanie je osobitým, alternatívnym spôsobom riešenia majetkových
sporov podľa § 1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konanie pred
rozhodcovskýmsúdomsariadiosobitnouprávnouúpravou,pričomvzmysle§51ods.3zák.č.244/2002
Z.z. na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred
súdmi, ktorým je však Občiansky súdny poriadok, nie aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Rozhodcovské konanie má ako osobitný druh konania aj pokiaľ ide o poplatkové povinnosti vlastnú
úpravu ( v danom prípade Pravidlá o trovách rozhodcovského konania odporcu ), aplikácia zákona o
súdnych poplatkoch tak ani z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Navrhovateľ tým, že súhlasil s
riešením majetkového sporu rozhodcovským súdom dobrovoľne sa podrobil predpisom, ktoré upravujú
konanie pred ním. Pravidlá o trovách vymedzujú prípady vrátenia zaplatených trov, a to taxatívnym

spôsobom, v zmysle ktorých navrhovateľovi nárok na vrátenie ( duplicitne ) zaplatených trov nevznikol.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom prvostupňového súdu o tom, že vzťah medzi
účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským súdom pri výkone jeho právomoci je vzťahom
verejnoprávnej povahy, keďže aj v prípade rozhodcovského súdu ide o autoritatívne rozhodovanie o
právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania; napokon rozhodnutie rozhodcovskéhosúdu môže byť exekučným titulom. Uvedený charakter vzťahu medzi účastníkom rozhodcovského
konania a rozhodcovským súdom ( pri výkone jeho právomoci ) potom bráni vzniku bezdôvodného
obohatenia v prejednávanej veci na strane odporcu, nakoľko nemá základ v súkromnoprávnom ale vo

verejnoprávnom vzťahu, ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania,

spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa, v sume 253,94 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, spolu 313,89 € ( vyhl.č. 655/2004
Z.z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.