Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313201803
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313201803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa:

Q. M., I.. X.X.XXXX, Z. O. I. R. Č.. XXX, proti odporcovi: Š. W., I.. XX.X.XXXX, Z. O. I. R. Č.. XXX, o
zaplatenie 1.500 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 1.500 Eur, ďalej zaplatiť
úroky z omeškania vo výške 3,50 % (dvojnásobok úrokovej sadzby ECB ku dňu 4.2.2012), od 4.2.2012
do 10.7.2012, 3,00 % z omeškania, od 11.7.2012 do 7.5.2013, od 8.5.2013 do zaplatenia 2,00 % úroky

z omeškania a to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu na adresu navrhovateľa. V
písomnom návrhu uviedol, že od odporcu si ešte v 70-tych rokoch požičal finančnú hotovosť, ktorú mu
postupne vracal v splátkach, podľa svojich možností a schopností. Na základe čestného prehlásenia
zo dňa 10.11.2002 odporca uznáva, že poslednú splátku vo výške 20.000,- Sk prevzal v hotovosti a
ostatné prebral poštovou poukážkou a tak spolu so svojou matkou W. M. si splnili súdne rozhodnutie
zo dňa 22.11.1999, na základe ktorého od neho začal svoj dlh vymáhať. Na jeho veľké prekvapenie v
mesiaci február 2012 jeho sporožírový účet exekútor JUDr. Vladimír Sucháček zablokoval a financie,

ktoré sa nachádzali v tom čase na účte si zobral a to vo výške 1.500 Eur. Odporca svoj dlh už mal dávno
uhradený, ale i napriek tomu exekučné konanie nezastavil a tým pádom neprávom exekútor stiahol z
jeho účtu v prospech odporcu sumu 1.500 Eur. Keďže odporcu bezúspešne vyzval, aby mu uvedenú
sumu vrátil, je nútený od neho túto pohľadávku vymáhať súdnou cestou, formou žaloby.

Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému návrhu uviedol, že je toho názoru, že v uvedenej
veci nie je pasívne legitimovaný účastník konania. Sumu, o ktorú je spor, neprevzal a nebola mu ani

adresovaná. Navrhovateľ sám uvádza, že predmetnú sumu mu z účtu stiahol súdny exekútor JUDr.
Vladimír Sucháček, ktorý túto sumu odporcovi nepoukázal. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že
pôžička vo výške 50.000,- Sk bola ním splatená. Splatil výšku 12.000,- Sk a sumu 20.000,- Sk odporca
nikdy neprevzal ani nepodpísal jej prijatie. Navrhovateľ je dlžný odporcovi sumu 38.000,- Sk, 1.261,37
Eur.

Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Z výpovedí účastníkov konania je zrejmé a zhodné, že v roku 1998 odporca požičal navrhovateľovi
finančnú čiastku 50.000,- Sk. V ďalšom sa ich výpovede rozchádzajú.Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že o pôžičke spísali zmluvu, avšak on ju nemá,
má ju odporca. Odporcovi postupne túto pôžičku splatil, o čom svedčia doklady, ktoré súdu predložil.
I napriek tomu, že celú pôžičku pred 12 rokmi uhradil, exekútor mu asi pred dvomi rokmi zablokoval

účet vedený v Slovenskej sporiteľni č. účtu 0222568996 a z účtu mu bola vybraná čiastka 1.500 Eur.
Peniaze mu boli zobraté z účtu z titulu poskytnutej pôžičky a zrejme boli dané odporcovi a preto ich
žiada od odporcu. Dňa 8.2.2012 adresoval súdnemu exekútorovi list, v ktorom ho žiadal o povolenie
splatiť tento dlh v splátkach. List adresoval exekútorovi z dôvodu, že doma nevedel nájsť doklady, že
tento dlh splnil, avšak jeho mama doklady našla potom čo list napísal exekútorovi. Exekútorovi žiadne

finančné čiastky neuhradil, bola mu strhnutá len táto čiastka 1.500 Eur. Odporcu nevyzýval k tomu, aby
finančnú čiastku mu vrátil, dal ho len na súd.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že žiadny papier ohľadom pôžičky nespísali. Bolo to z dôvodu, že
navrhovateľ sľúbil, že do dvoch týždňov čiastku 50.000,- Sk vráti. Vzhľadom k tomu, že túto čiastku
mu nevrátil, do dvoch týždňov, do mesiaca, do dvoch mesiacov, urobil príslušné právne kroky a podal

to na súd v roku 1999. Bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa stal exekučným titulom. Následne celá
záležitosť bola daná exekútorovi na vymáhanie . Z tejto pôžičky obdržal poštou od navrhovateľa 1.000,-
Sk, od súdneho exekútora 2x po 4.000,- Sk a raz 3.000,- Sk. Iné finančné prostriedky neobdržal. Z
celkovej pôžičky 50.000,- Sk bola mu vyplatená suma 12.000,- Sk. Naposledy finančné prostriedky
obdržal od exekútora v roku 2002. Od uvedenej doby žiadne finančné prostriedky ani od exekútora a

ani od navrhovateľa neobdržal.

Navrhovateľ predložil súdu Čestné prehlásenie zo dňa 10.11.2002, kde je uvedené „Š. W., I..
XX.X.XXXX, L..Č.. XXXXXX/XXX Z. O.Š. I. R. Č.. XXX, čestne prehlasujem, a mojim podpisom
potvrdzujem, že dňa 10.11.2002 som prebral od W.Á. Š. F. Q. Š. poslednú splátku Z rozhodnutia súdu,

ktoré bolo vydané Okresným súdom Levice dňa 22.11.1999. Posledná splátka je 20.000,- Sk čím už
ostatné som prebral poštovou poukážkou. Tak W. F. Q. Š. splnili súdne rozhodnutia zo dňa 22.11.1999.“
Čestné prehlásenie je podpísané preberajúcim: W. a odovzdávajúcim W. Š., Q. Š., V. Š..

Odporca poprel vo svojej výpovedi, že by čestné prehlásenie podpísal. O tomto čestnom prehlásení

nemá žiadne vedomosti.

Okresný súd Levice dňa 14.10.1999 pod č.k. 1Ro/1327/1999 vydal platobný rozkaz v právnej veci
navrhovateľa: Š. W., I.. XX.X.XXXX, Z. O. I. R. Č.. XXX, v konaní zast. JUDr. Petrom Šebom, advokátom
Levice, proti odporcovi: Q. Š., I.. X.X.XXXX, Z. O. I. R. Č.. XXX, ktorým uložil odporcovi do 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi 33.180,- Sk s 18 % úrokmi od 21.1.1999 do
zaplatenia a trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.11.1999.

Z dôvodu, že pohľadávka napriek právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu nebola
uhradená, bol podaný návrh na exekúciu. Na Okresnom súde Levice exekučné konanie je vedené

pod sp.zn. Er 2949/99. Okresný súd Levice poveril dňa 30.11.1999 na vykonanie exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka, u ktorého je exekučné konanie vedené pod EX 651/99.

Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 14.3.2014 uviedol, že na jeho EÚ je vedené exekučné konanie
č. EX 651/1999 na základe návrhu oprávneného: Š. W. zo dňa 22.11.1999 proti povinnému: Q. M.. V

rámci uvedeného exekučného konania povinný uhrádzal záväzok v rokoch 2000-2002 nepravidelnými
splátkami - 1.000,- Sk/mes. celkovo vtedy uhradil 16.000,- Sk, z toho 11.000,- Sk bolo poukázané
oprávnenému.

Začiatkom februára 2012 bol daný exekučný príkaz na zrážky z účtu povinného do SLSP, z ktorého

7.2.2012 prišlo 80,- Sk.

Následne sa ozval povinný s návrhom splátok 30 Eur/mes., na základe čoho bol exekučný príkaz v
SLSP dňa 15.2.2012 zrušený.

Vzhľadom k tomu, že povinný nedodržal splátkový kalendár, opäť bol na účet v SLSP v apríli 2012
zriadený exekučný príkaz na zrážky z účtu, z ktorého ale už žiadne finančné prostriedky neprišli. Toľko
z podania exekútora.Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe žiadosti súdu dňa 25.3.2014 oznámila, že z účtu č.
0222568996/0900 čiastka vo výške 1.500 Eur nebola poukázaná na účet súdneho exekútora JUDr.
Vladimíra Sucháčka. SLSP a.s. zrealizovala dňa 6.32.2012 čiastočnú úhradu exekúcie vo výške 80

Eur na účet č. 4050003718/3100. Uvedený účet č. 0222568996/0900 bol dňa 14.11.2012 zrušený
ukončeným zmluvného vzťahu.

Navrhovateľ po oboznámení sa s uvedenými podaniami uviedol, že s i myslí, že čiastku 1.500 Eur mu
strhol exekútor, pretože išiel do bankomatu, chcel si vybrať peniaze a z bankomatu mu vyšiel doklad o

tom, že na účte má -1500 Eur. Následne potom dostal oznámenie od exekútora o tom, že mu zablokoval
účet. Preto je toho názoru, že mu 1.500 Eur z účtu strhli v prospech exekútora. Išiel po tomto aj do
Slovenskej sporiteľni, zrušil predmetný účet, z kadiaľ mu malo byť odobratých 1.500 Eur a ktorý účet
mu zablokoval exekútor a otvoril si nový účet.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákona za účastníkov označuje.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva
účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva(povinností), ktoré je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na

strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie
aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom
nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom
konkrétnehosúdnehosporu.Nedostatok vecnejlegitimáciepasívnejznamená,ženiekto,okomsatvrdí,
že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca.

Preskúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov

konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie ako stav vyplývajúci z hmotného práva je dôvodom
na zamietnutie návrhu.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí, že každý z

účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie
dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v tom, že na strane odporcu je
daná pasívna legitimácia v spore.

V konaní sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia finančnej čiastky 1.500 Eur na tom základe, že
odporca nezastavil exekučné konanie, hoci mu pôžičku splatil a v dôsledku toho neprávom začiatkom
roka 2012 exekútor stiahol z jeho účtu v prospech odporcu sumu 1.500 Eur. V konaní jednoznačne
bolo preukázané, že z účtu navrhovateľa, ktorý bol vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s, č. účtu

022256996/0900, nebola poukázaná čiastka 1.500 Eur na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor
potvrdil, že odporcovi ako oprávnenému v rokoch 2000 - 2002 poukázal 11.000,- Sk. Z uvedeného je
zrejmé, že iné finančné prostriedky odporcovi neboli poukázané a teda ani čiastka 1.500 Eur. Nakoniec
i sám navrhovateľ je presvedčený, že sumu 1.500 Eur mu z účtu strhli v prospech exekútora. Avšak
ani táto skutočnosť nebola preukázaná.

Z uvedeného je zrejmé, že odporca nie je nositeľom tvrdenej povinnosti vyplatiť navrhovateľovi 1.500
Eur, keďže s touto finančnou čiastkou nedisponuje, takáto finančná čiastka mu nebola ani súdnym
exekútorom vyplatená a ani nebola z účtu navrhovateľazrazená.Keďženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenoohľadompasívnejlegitimácieodporcu,podaný
návrh súd zamietol.

Odporca mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
avšak trovy konania odporca nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 4.6.2014