Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201634.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, v zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, proti povinnej: E. P., bytom L. XX, o vymoženie 618,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Er/278/2015-16 zo dňa 28.
mája 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručeným exekútorskému
úradu dňa 30.03.2015, domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 618,22 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IBB0310007
zo dňa 15.04.2011. Súd sa následne oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, Zmluvou o úvere zo dňa 29.05.2007,
Obchodnými podmienkami pre úver - verzia 1/2007 a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 5Er/629/2011 a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 O.s.p. Súd prvého stupňa zistil, že

v konaní vedeným na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/629/2011 bolo exekučné konanie voči povinnej
vedené na podklade tých istých listinných dôkazov, t. j. na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29.05.2007,
súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky pre úver /verzia 1/2007/ a na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
sp. zn. IBB0310007 zo dňa 15.04.2011. Uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/629/2011-20 zo dňa
21.12.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 3CoE/30/2012-51 zo dňa 08.02.2012 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2012. Následne súd
uznesením č. k. 5Er/629/2011-63 zo dňa 29.06.2012 exekučné konanie zastavil. Citované uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2012. Uviedol, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný
súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje

do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). Z ustanovení §
103 a § 104 ods. 1 O.s.p. prvostupňovému súdu vyplynulo, že podmienky konania, za ktorých môže
súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to: začne sa opätovne konať,

hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
začne sa opätovne konať o tej istej veci. Skonštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného navykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/629/2011-20 zo dňa

21.12.2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.09.2012 (správne malo byť 22.02.2012) v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/30/2012-51 zo dňa 08.02.2012. Nakoľko uvedeným
uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom

skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne
bolo právoplatným uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/629/2011-63 zo dňa 29.06.2012 rozhodnuté
o zastavení exekučného konania, mal za to, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2011, 5ECdo/40/2013 a
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012, ktoré k odvolaniu priložil. Bol toho názoru, že v
danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a §

103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom

a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP. Súd je oprávnený

skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení
konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so žiadosťou
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie o prípadnom

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd rozhodnúť o
zastavení konania. Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na spravodlivý proces
a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o
udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný súd uprel
oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné
súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, č. k. 8CoE/635/2011-36 zo
dňa 30.11.2012 a č. k. 18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom prvostupňového súdu bol

porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny
úkon, ju súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Na záver z vyššie uvedených
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej pre vymoženie sumy 618,52 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná, a.s., sp. zn. IDB0310007 zo dňa 15.04.2011.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Er/629/2011. Dňa 21.12.2011 Okresný súd
Bánovce nad Bebravou vydal v predmetnej veci uznesenie č. k. 5Er/629/2011-20, ktorým zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/30/2012-51 zo dňa 08.02.2012. Súd exekúciu následne zastavil
uznesením č. k. 5Er/629/2011-63 zo dňa 29.06.2012 a právoplatným dňa 11.07.2012.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom

exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné

poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok

neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučnékonanieaplikovať§159ods.3O.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené

tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a

2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie)
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom

exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a
totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie
skončiloprávoplatnýmuznesenímzdôvodu,žepredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudoknieje
spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská

doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Súd tak urobí v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný súd bude
rozhodovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné konanie

začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať najskôr
otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rovnako tak neobstojí ani námietka oprávneného o tom, že udelenie poverenia resp. jeho neudelenie
nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že udelenie poverenia nie je rozhodnutím o veci

samej, ale v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5Cdo/40/2013 je individuálnym právno-
aplikačným aktom, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Odvolací súd
poukazuje, že v tomto prípade prekážka veci rozhodnutej nebola založená na skutočnosti, že vo veci
bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ale bola založená na tom, že exekučný súd zamietol
návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia. Takéto rozhodnutie exekučného súdu, za predpokladu,

že ten skúma materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je zaiste
inej kvality ako udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Takéto rozhodnutie je tak spôsobilé založiť
prekážku veci rozhodnutej. Nakoniec predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR resp. Ústavnéhosúdu SR, na ktoré oprávnený poukazuje sa týkajú iba prípadov udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom

ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,

či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci
po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.