Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by Mgr. Anna Monoková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211198
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814211198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1,

IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7,
036 01 Martin proti žalovanej: R. B., I.. R., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX Ž.D. XXX o zaplatenie 374,81
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 74,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 74,33 eur od 19.12.2013 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 10 eur,
ktoré splátky sú splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody
splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 374,81 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy
295,31 eur od 18.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 374,81
eur od 19.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe
písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového a vydaní úverovej karty
zo dňa 16.07.2011 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, z ktorého žalovaná ku dňu
02.07.2013 vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 436,24 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť

úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných
vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané,
no tento svoj záväzok žalovaná nesplnila. Výzvy na úhradu zmluvnej pokuty boli realizované formou
automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 18.12.2013. Dňa 18.12.2013 sa stal
splatným dlh žalovanej vo výške 374,81 eur. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo
výške 30% ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková
sadzba stanovená na 30% ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu

predania prípadu na vymáhanie, t.j. k 17.12.2013, domáha sa aj zaplatenia úroku vo výške 30% ročne
zo sumy 295,31 eur od 18.12.2013 do zaplatenia. Na záver uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu
a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú zmluvu uzatvorila a je ochotná tento svoj záväzok

uhradiť, ale vzhľadom na to, že zabezpečuje starostlivosť maloletým deťom, žiada o splátky. Toho času
je nezamestnaná, ako aj jej manžel. Spolu zabezpečujú starostlivosť trom maloletým deťom, pričom ich
príjem predstavuje dávka vo výške 340 eur a rodinné prídavky na tri maloleté deti, čo je cirka 64 eur. Z
toho uhrádzajú elektrinu vo výške 60 eur mesačne, vodu vo výške 15 eur, kanalizáciu vo výške 10 eur
a taktiež uhrádzajú aj záväzky voči spoločnosti Home Credit. Zvyšok finančných prostriedkov potrebujú

na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. V ďalšom uviedla, že sa so žalobcom chcela dohodnúť
na splácaní, ale ten chcel, aby splácala vo vyššej sume, čo v tom čase nebolo v jej možnostiach.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.08.2015 uviedol, že
žalovanej bola zaslaná úverová karta spolu s údajmi týkajúcimi sa revolvingového úveru v súlade s
úverovou zmluvou a platnými právnymi predpismi, ktoré umožňujú vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním
určitého úkonu - v danom prípade išlo o zaslanie karty a PIN kódu žalovanej, ktorý bol odoslaný poštou

do vlastných rúk adresáta, ako aj poskytnutie tzv. úverového rámca a tým umožnenie žalovanej vybrať
finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca a v súlade s dohodnutými obchodnými
podmienkami. V ďalšom uviedol, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver formou
čerpania prostriedkov z aktuálneho úverového rámca vo výške 300 eur s výškou prvého čerpania 260,10
eur a s možnosťou ďalšieho čerpania v prípade pravidelného splácania vo výške min. 5% z aktuálnej

výšky úverového rámca k 10. dni v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Splátka bola na sumu vo výške 15 eur, t.j. 5% z
300 eur. V ďalšom citoval ust. časti 3. čl. 3.1., časti 2. čl.2.1., a 2.3 Zmluvy. Celkovú sumu ako aj
dátum splatnosti nie je možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov
pri pravidelnom splácaní. Každá splátka zahŕňala úverovú istinu, t.j. príslušnú časť čerpaného úveru,

zmluvne dohodnutý úrok. Zmluvný úrok bol dojednaný na 30% ročne, t.j. 2,50% mesačne, úroková
sadzba bola platná ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Žalovaná prijala poistenie úveru podľa bodu A)
základný súbor poistenia vo výške 3,33% zo stanovenej mesačnej splátky. Ku dňu 02.07.2013 vyčerpala
celkovo sumu 436,24 eur a ktorá pozostáva zo sumy 412,56 eur, ktorá predstavuje vyčerpanú hotovosť
žalovanou výbermi z úverového účtu, zo sumy 4,58 eur ( 2x2,29 eur) predstavujúcej poplatky za

čerpanie hotovosti z úverového účtu, zo sumy 15,60 eur predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady
poštovou poukážkou typu „U“, zo sumy 3,50 ( 7x0,50eur) predstavujúcej poplatky za informácie o
disponibilnom zostatku na úverovom účte žalovanej. Žalovaná žalobcovi uhradila iba sumu 361,91 eur
do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá bola použitá na úhradu splatných v 9/2011-
07/2013 v celkovej výške 326,21 eur z toho úverová istina 140,93 eur, zmluvné úroky 162,15 eur,

poplatky za poistenie 23,13 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 35,70 eur. V
prípade ak sa klient dostane do omeškania, je žalobca oprávnený účtovať klientovi poplatky spojené
s omeškaním vo výške stanovenej platným sadzobníkom poplatkov v čase ich účtovania. Žalovaná
požiadala v súlade s časťou 9. Zmluvy o súhlas na odklad dlžných mesačných splátok úveru, čím
sa celková splatnosť úveru posunula. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná prestala poskytnutý

úver splácať, vyhlásil žalobca podľa časti 8. čl. 8. 1 písm. a) Zmluvy Oznámením zo dňa 18.12.2013
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.12.2013 v sume 374,81 eur a požadoval splatenie úveru vrátane
príslušných úrokov a poplatkov v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Následne citoval ust. Časti 8.
čl. 8.4 a 8.2 Zmluvy. Žalobca si uplatňuje nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. od 19.12.2013. Žalobca si taktiež uplatňuje nárok

na náhradu zmluvných úrokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy časti 1, čl. 1.1., kedy úroková sadzba
bola dojednaná na 30% ročne, t.j. 2,50% mesačne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Zmluvný úrok bol
vypočítaný iba ku dňu predania prípadu na vymáhanie 17.12.2013, domáha sa zaplatenia aj za obdobie
od 18.12.2013 do zaplatenia. Dlžná suma 374,81 eur pozostáva zo sumy 295,31 eur - neuhradené
istiny, t.j. príslušné časti poskytnutého úveru z toho 37,27 eur z dlžných mesačných splátok úveru

splatných v 07/2013 - 12/2013 a sumy 258,04 eur - úverové istiny splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru za obdobie 01/2014 až do zaplatenia, suma 52,70 eur - dlžné zmluvné úroky a poplatky
za poistenie úveru z dlžných splátok v 07/2013 - 12/2013 z toho dlžné zmluvné úroky 46,43 eur a
6,27 eur dlžné poistné, suma 26,80 eur - neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo
dňa 15.08.2013 vo výške 8,90 eur a zo dňa 02.09.2013 vo výške 17,90 eur. Po oznámení o vyhlásenímimoriadnej splatnosti úveru žalovaná na predmetný revolvingový úver neuhradila nič. Ku dňu podania
žalobného návrhu evidoval žalobca voči žalovanej pohľadávku vo výške 374,81 eur s príslušenstvom.

Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o

poskytovaní platobných služieb ( ďalej len „zmluva“) zo dňa 16.07.2011 vyplýva, že predmetom zmluvy
bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi do výšky schváleného úverového
rámca a za podmienok dohodnutých v ZoRSÚ. Klient je povinný poskytnutý revolvingový úver
vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v ZoRSÚ. Aktuálna
výška úverového rámca predstavovala 300 eur pri výške mesačnej splátky min. 5% z aktuálnej

výšky úverového rámca. Poplatok za správu Revolvingového úveru bol dohodnutý podľa Sadzobníka
poplatkov. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 30%, RPMN 34,52% a poplatok za poistenie
3,33%.

Cetelem poskytne dlžníkovi revolvingový úver vo forme úverového rámca. Cetelem je povinný viesť pre
dlžníka úverový účet, vydať kreditnú kartu na meno dlžníka a poskytnúť dlžníkovi dohodnuté platobné
služby. ( čl.1 bod 1.2 zmluvy).

V zmysle čl. 2 bod 2.1 a 2.2 zmluvy s názvom Trvanie ZoRSÚ, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
ZoRSÚjeplatnádňompodpisuobidvomazmluvnýmistranamiaúčinnosťnadobúdadňom1.poskytnutia
revolvingového úveru dlžníkovi.

Podľa čl. 3 bod 3.1 a 3.2 zmluvy s názvom spôsob čerpania revolvingového úveru a úverový
účet dlžníka , dlžník je oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/

alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov
v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo
iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológii. Cetelem eviduje čerpania a
splácanie revolvingového úveru na úverovom účte dlžníka.

V zmysle čl. 4 bod 4.1 zmluvy s názvom splácanie revolvingového úveru, Cetelem a klient sa dohodli,

že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou i telefonicky. Cetelem je
oprávnený splatný poplatok za správu Revolvingového úveru pripísať k istine Revolvingového úveru.

Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Revolvingový úver, a to formou dohodnutých
pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodne inak. Klient je povinný splácať
poskytnutý Revolvingový úver vrátane príslušných poplatkov na účet Cetelemu ( čl. 4 bod 4.3 a 4.4

zmluvy).

Dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsRámcovouzmluvouopoisteníCTM3059(ďalejlenRZoP)uzavretou
medziCetelemomaPoisťovňouCardifSlovakia,a.s.(ďalejlenpoistiteľ),platnýmivčasepodpisuzmluvy
a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. ( ďalej len „VPP“),
ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a svojim podpisom na zmluve vyjadruje súhlas s poistením

rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoRSÚ (čl. 6
bod 6.1 zmluvy).

Vzmyslečl.8bod8.1písm.a)zmluvyNásledkyporušeniapovinnostíklientavprípadeakklientnespláca
revolvingový úver riadne a včas je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového
úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a

s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý revolvingový úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výše odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladovspojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný
úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 8.2. čl. 8 zmluvy ).

Podľa bodu 8.4. čl. 8 zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového

úveru alebo odstúpenia od ZoSRÚ alebo výpovede ZoSRÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu.
Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej
sadzby dohodnutej v ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového
úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

V zmysle čl.17 zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník poplatkov a
Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné v sídle

spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených
Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr.
zmenavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,zmenaúrokovýchsadziebnafinančnýchtrhochalebo
zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny
najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach

Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

Vo veciach neupravených ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného zákonníka. ( čl. 18
zmluvy).

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č.

XXXXXXXXXXXXXX O. E. XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanej, že spoločnosť Cetelem Slovensko
a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy a ku dňu 18.12.2013 sa stal
záväzok splatný v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 374,81
eur zloženej z úverovej istiny 295,31 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 52,70 eur a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eur a upozornil ju, že dňom vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru jej účtujú aj úrok z omeškania.

Listom zo dňa 10.08.2011 žalobca žalovanej oznámil, že akceptuje jej návrh na uzavretie zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a teda jej zasiela kreditnú kartu, ku ktorej jej bude doručený PIN
kód s tým, že mesačná úroková sadzba mala predstavovať 2,50%.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade

XXXXXXXXXXXXXX žalobcu súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpala finančné prostriedky v sume
412,56 eur a že uhradila sumu 361,91 eur.

Žalobca predložil súdu aj výpisu z účtu k zmluve, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a sadzobník
poplatkov, v zmysle ktorého účtoval žalovanej jednotlivé poplatky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovanou ako klientom a žalobcom
bola uzavretá dňa 16.07.2011 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty,
predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru za dojednaných podmienok
a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, pričom žalovaná si povinnosti vyplývajúce z
predmetnej zmluvy neplnila, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zmluvy a požadoval od

žalovanej zaplatenie sumy celkovo 374,81 eur .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v
súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného
zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 374,81
eur ako ju súd bližšie špecifikoval vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej sumu 436,24 eur a žalovaná uhradila celkovo sumu

361,91 eur, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 74,33 eur a čo do zvyšku v
tejto časti žalobu zamietol.

V ďalšom tvorili žalovanú sumu poplatky za poistenie v sume 6,27 eur, čo sa týka dojednania poistenia
súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá

ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient mala
súhlasiť so zvoleným základným súborom poistenia, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,33%.
Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy
v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia brala žalovaná na vedomie, že jej poistenie
nevzniká. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne

doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými
dokumentmi žalovanou v zmysle čl. 6 Poistenie, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásila,
že sa oboznámila s rámcovou zmluvou o poistení uzavretou medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif
Slovakia a so znením Všeobecných poistných podmienok. Žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi
nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne

obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a
žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru základného poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej
zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s
najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už

vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia zamietol.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom, bol nárok na zaplatenia sumy 26,80 eur za neuhradené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie

je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkaznéhobremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy

alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazne
bremeno, pretože náklady spojené s uplatnením pohľadávky presne nešpecifikoval a preto súd nemal
možnosť preskúmať výšku týchto nákladov, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Žalobca si uplatňoval aj nárok na úrok z revolvingového úveru vo výške 30% ročne zo sumy 295,31 eur
od 18.12.2013 do zaplatenia.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z revolvingového úveru, ktorý bol v úverovej zmluve

dojednaný vo výške 30% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (júl 2011 ) činila úrok 12,86% p.a.
Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 17,14%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu

bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalovaná skutočne vyčerpala sumu 436,24 a zaplatila sumu 361,91 eur, ktorú celú úhradu započítal
na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru zaviazal
žalovanú zaplatiť sumu 74,33 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru žalobu zamietol.Keďže žalovaná sa splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy

74,33 eur dňom 19.12.2013, teda nasledujúcim po dni splatnosti revolvingového úveru a čo do zvyšku
v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej povolil jej zaplatiť žalovanú sumu v

mesačných splátkach v sume a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 74,33

eur, čo predstavuje úspech žalobcu 20% a neúspech 80%, čo predstavuje úspech žalovanej, ktorej po
odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 60%. Nakoľko si však
žalovaná trovy konania neuplatnila súd jej trovy konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.