Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611208262.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej, vo veci žalobkýň 1. I. K., G. N. J. I., Y. XXXX/XX, 2. S. K., G.
Y., zastúpených Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1,
proti žalovanému H. K., G. N. J. I., Y. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom,
Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o zrušenie vecného bremena a vyplatenie náhrady, o odvolaniach
účastníkov proti rozsudku 10C/45/2011-213 z 21.3.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom 10C/45/2011-129 z 18.7.2012 zrušil vecné bremeno pod por. č. 1
spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. O. N.. Č.. XXXX zapísanom v X. Č.. X vedenom Správou
katastra N. J. I. pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do
jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - I. XXXX/XXXX - XXXX/XXXX a vecné
bremeno pod por. č. 2 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome N. Č.. XXXX zapísanom
I. X. Č.. X vedenom Správou katastra N. J. I. pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom
bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - I. XXXX/

XXXX- XXXX/XXXX, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyne v 1. a 2. rade
zaviazal zaplatiť z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno žalovanému sumu 16.650 €, respektíve
5.550 €, pričom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam trovy konania 1.795,76 € na účet ich
právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného uznesením 2Co/319/2012-161z 27.6.2013
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Upozornil prvostupňový súd, že

žalovanému na základe zmluvy o zriadení vecného bremena nesvedčí len právo užívať byt v rodinnom
dome, respektíve časť rodinného domu, ale aj právo užívať pozemky (záhradu) a uložil mu povinnosť
pri určovaní výšky náhrady za zrušenie vecného bremena prihliadať aj na túto skutočnosť.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí 10C/45/2011-213 z 21.3.2014 (t.j. v teraz preskúmavanom
rozsudku) zrušil vecné bremeno pod por. č. 1 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome
s. č. XXXX zapísanom v LV č. X vedenom Správou katastra Spišská Nová Ves pre k.ú. a obec N.

J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov
nehnuteľností toto právo trpieť - V 2500/2004 - 2625/2011 a vecné bremeno pod por. č. 2 spočívajúce v
práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome s č. XXXX zapísanom v LV č. X vedenom Správou katastra
Spišská Nová Ves pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až dojeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - V 2500/2004- 2625/2011, to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyne v 1. a 2. rade zaviazal vyplatiť žalovanému z titulu
náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 18.300 €, respektíve 6.100 € do 90 dní od právoplatnosti

rozsudku a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve
žalovaného bývať v dome čís. súp. XXXX a užívať nehnuteľnosť bežným a obvyklým spôsobom až
do smrti za náhradu určenú súdom, čo odôvodnili tým, že žalovaný iba čerpá výhody z vecného

bremena, k nim ako vlastníčkam sa správa arogantne a v rozpore s dobrými mravmi a spolužitie s
ním pod jednou strechou je zdraviu ohrozujúce a ľudsky nemožné, keď hlavne žalobkyňa v 1. rade
je pod neustálym psychickým stresom, vystavená vulgarizmom a sexuálnemu obťažovaniu zo strany
žalovaného. Prihliadol na stanovisko žalovaného, ktorý poprel, aby v danej veci vznikol hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a jeho výhodou. Poukázal na priebeh doterajšieho súdneho konania a
odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach 2Co/319/2012-161 zo dňa 27.6.2013.

Zistil, že rodičia žalobkyne v 1. rade dňa 25.11.2004 kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena
predali svoj rodinný dom žalobkyni v 1. rade v podiele 3/4 a svojej vnučke - žalobkyni v 2. rade v
podiele 1/4, pričom aj v prospech vedľajšieho účastníka zmluvy - žalovaného, bolo zriadené vecné
bremeno, spočívajúce v právo užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti.
Z uznesenia ORPZ v Spišskej Novej Vsi z 29.5.2012 zistil, že žalobkyňa v 1. rade podala trestné

oznámenie na žalovaného a vec bola odovzdaná Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi na prejednanie
priestupku. Ďalej podrobne reprodukoval obsah vyjadrení žalobkýň ako aj žalovaného a zdôraznil,
že návrh na doplnenie dokazovania na stanovenie hodnoty vecného bremena týkajúcej sa záhrady
znaleckým posudkom zamietol z dôvodu, že ani pri stanovení hodnoty vecného bremena týkajúceho
sa domu pri svojom prvom rozhodnutí nevychádzal iba zo znaleckého posudku, ale bral do úvahy

stanoviská realitných kancelárií a znalecký posudok použil iba podporne, pričom odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení mu prikázal iba zohľadňovať aj existenciu vecného bremena zriadeného vo vzťahu
k pozemku - záhrade. Právne vec posúdil podľa § § 151o ods. 1, 2 a § 151p ods. 3 OZ, a mal za
preukázané, že žalovanému v dôsledku kúpnej zmluvy vzniklo právo vecného bremena, umožňujúce
mu užívať sporné nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný užíva

prevažnú časť nehnuteľnosti a to spôsobom nie bežným a obvyklým a svojim správaním spôsobuje, že
žalobkyne sú pod neustálym psychickým stresom a žalobkyňu v 1. rade začal aj sexuálne obťažovať, čo
vyústilo do jej návštev u psychiatra a takéto jeho správanie je v rozpore s dobrými mravmi a presahuje
únosnú mieru. Bol toho názoru, že tým došlo k zmene pomerov a vznikol aj hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou žalovaného a nemožno už spravodlivo trvať na doterajšom plnení, keďže

presahuje únosnú mieru. Vzhľadom na uvedené vecné bremeno zrušil za náhradu. Pri výpočte náhrady
vychádzal z predložených nájmov jednoizbových bytov v okrese Spišská Nová Ves a tiež podporne aj zo
stanoviska znalca. Keďže žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti v 3/4, po prepočte náhrada
u nej predstavuje 16.650 € a u žalobkyne v 2. rade ide o sumu 5.550 €. Pri stanovení náhrady za
pozemok vychádzal zo stanovísk realitných kancelárií a podporne zo stanoviska F.. S.. G. a za primeranú

cenu nájmu pozemku považoval sumu 2.200 €, z čoho na žalobkyňu v 1. rade pripadá suma 1.650 €
a na žalobkyňu v 2. rade suma 550 €. Na základe uvedeného zaviazal žalobkyňu v 1. rade vyplatiť
žalovanému z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 18.300 € a žalobkyňu v 2. rade sumu
6.100 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobkyne, keď nesúhlasili s výškou náhrady, ktorú by
mali žalovanému zaplatiť a ani s rozhodnutím o trovách konania, majúc napadnuté výroky v rozsudku
za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Boli toho názoru, že v spore dosiahli
plný úspech, keď na základe ich návrhu bolo zrušené vecné bremeno a žalobcovi (správne zrejme

žalovanému)bolapriznanánáhrada.Nesúhlasilisvýškounáhradyzazrušenievecnéhobremena,keďže
táto je neprimerane vysoká s prihliadnutím na konštatovaný stav, že žalovaný od roku 2008 žiadnym
spôsobom sa nepodieľa na chode domácnosti a aj všetky náklady spojené s chodom nehnuteľností
znášajú ony.

Rozsudok vo všetkých výrokoch napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Malzato,žepomeryúčastníkovsanezmenili,nevznikolhrubýnepomermedzi
vecným bremenom a jeho výhodou a práve naopak, vecné bremeno je realizované presne v intenciáchpôvodnej dohody avšak s tým, že navyše prízemie rodinného domu je prázdne. Nesúhlasil s tvrdením
prvostupňového súdu, že žalobkyne sú pod neustálym psychickým stresom a že žalobkyňa v 1. rade
je ním sexuálne obťažovaná, pretože takýto záver bol urobený iba na základe výpovede predovšetkým

žalobkyne v 1. rade, ktorú poprel. K argumentácii súdu o tom že neprispieva na chod domu poukázal
na to, že poberá iba sociálne dávky vo výške 118 € mesačne. Nesúhlasil tiež so spôsobom, akým
súd prvého stupňa stanovil náhradu za zrušenie vecného bremena. Náhrada bola vypočítavaná na
základe stanovísk realitných kancelárií a stanoviska F.. S.. G., ktorý ho predložil na základe vyžiadania
žalobkyňou a nie na základe požiadania súdu. Prezentované stanoviská realitných kancelárií v tejto

súvislosti označil za nepostačujúce. Navyše sa súd vôbec nezaoberal solventnosťou žalobkýň a už teraz
je zrejmé, že v dôsledku finančnej situácie žalobkýň by sa za 90 dní ocitol bez bývania a bez finančnej
náhrady. Upozornil tiež na svoje právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a bol toho názoru,
že povinnosťou súdu bolo vyporiadať sa so všetkými skutkovo relevantnými otázkami a dať na nich
jasné odpovede.

Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasili s tvrdením žalovaného o tom, že nikdy nebol
uznaný vinným z priestupkov voči nim a k tomuto predložili rozhodnutie o priestupku z 25.7.2008. Uviedli
tiež, že len v dôsledku správania sa žalovaného aj matka žalobkyne v 1. rade pristúpila ku zrušeniu
vecného bremena, ktoré jej svedčilo v obdobnom rozsahu ako žalovanému. Vznikla tak paradoxná
situácia, kedy z dôvodu správania sa žalovaného sa musela matka žalobkyne v 1. rade z nehnuteľnosti

vysťahovať, hoci v nej mala právo doživotného užívania a žalovaný teraz bez akýchkoľvek škrupúľ
navrhuje deliť nehnuteľnosť tak, aby on mohol bezodplatne užívať celé poschodie rodinného domu.
Zdôraznili, že len pre správanie sa žalovaného žalobkyňa v 2. rade pre nezhody s ním dočasne opustila
spoločnú domácnosť.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Ako už bolo uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním obe procesné strany.

Podľa žalobkýň súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške náhrady za zrušenie vecného bremena
a rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod však nepresne
špecifikovalipodľa§241ods.2písm.c)O.s.p.).Žalovanývodvolanírovnakonamietalnesprávneprávne
posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a rozhodnutie označil aj za nepreskúmateľné.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal doúvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav
bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým
súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy a z nich vyvodené zodpovedajúce závery o

právach a povinnostiach účastníkov konania.

Právnymposúdením veciječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
práva idevtedy,aksúdpoužil iný právnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiť, aleboakpoužil správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, vec správne právne posúdil a jeho postupu
nemožno nič vyčítať. Žalobkyne sa domáhali zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve

žalovaného bývať v rodinnom dome (§ 151p ods. 3 OZ). Predmetné ustanovenie umožňuje súdu
zrušiť vecné bremeno za peňažnú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Predpokladom vydania vyhovujúceho súdneho
rozhodnutia je teda zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného
ako aj príčinná súvislosť medzi týmito dvoma predpokladmi.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci došlo k zmene pomerov, že žalovaný užíva prevažnú
časť nehnuteľnosti na úkor vlastníčok nehnuteľností, že žalobkyňu v 1. rade obmedzuje v užívaní jej
vlastníctva a svojim správaním, krikom a sexuálnym obťažovaním jej spôsobuje psychický stres a svojím
správaním obmedzuje aj žalobkyňu v 2. rade. S týmto názorom na základe vykonaného dokazovania

možno súhlasiť.

Občiansky zákonník v príslušných ustanoveniach bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Zrejme sa však
ňou mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa

výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu či trvania vecného bremena. Za určitých okolností hrubý
nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa
subjektov tohto právneho vzťahu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
musí byť pritom v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných. Aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena musí byť

teda v súlade s dobrými mravmi. Ak preto niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným
bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa v rozpore s dobrými mravmi, môže to mať vplyv na
zmenu obsahu vecného bremena, prípadne na jeho zrušenie.

Žalobkyne úspešne preukazovali, že hrubé správanie sa žalovaného im bráni naďalej dodržiavať ich

záväzok voči nemu z titulu vecného bremena. Keďže súdna prax pripúšťa možnosť zrušenia vecného
bremena pre zmenu pomerov aj v prípade mimoriadne konfliktných vzťahov medzi účastníkmi, boli v
danej veci splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena za náhradu. Žalovaný žalobkyňu v 1.
rade dlhodobo vystavuje psychickému stresu, nadáva jej a sexuálne ju obťažuje, čo sa nepochybne
negatívne odrazilo na jej celkovom psychickom stave. Žalobkyňa v 1. rade situáciu riešila aj podaním

trestného oznámenia (č. l. 93 spisu), pričom Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Obvodné oddelenie
policajného zboru v Spišskej Novej Vsi uznesením z 29.5.2012 vec odovzdalo Obvodnému úradu v
Spišskej Novej Vsi, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. V inom prípade
Ministerstvo vnútra SR, Sekcia verejnej správy dňa 25.7.2008 rozhodlo o tom, že žalovaný sa svojim
konaní smerujúcim voči žalobkyniam dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil mu

pokutu.

Konflikty a spoločensky neprijateľné správanie sa žalovaného potvrdila aj žalobkyňa v 2. rade (dcéra
žalovaného), ktorá sa vyjadrovala o stupňovaní sa konfliktov. Za tejto situácie, pri zmenenom správaní
sa žalovaného sa žalobkyne dôvodne domáhali zrušenia vecného bremena.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s výškou primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena
a v tejto súvislosti nie sú dôvodné odvolacie námietky účastníkov. Pri určení zodpovedajúcej výšky
náhrady za právo doživotného užívania nehnuteľností - domu a súvisiacich pozemkov nemožno zarozhodujúci považovať spôsob zabezpečenia budúceho bývania oprávnenej osoby (napríklad vo forme
obstarania vlastníctva bytu). Spôsob zabezpečenia bývania, aký si hodlá zvoliť oprávnený z vecného
bremena, t. j. či sa uspokojí s nižším alebo vyšším štandardom bývania, so samostatným bývaním

alebo so spoločným bývaním, s bývaním v penzióne, respektíve u príbuzného, je totiž na slobodnom
rozhodnutí oprávneného.

Zákon síce bližšie primeranú náhradu necharakterizuje, ale z hľadiska správneho rozhodnutia o tejto
náhrade je významné, aký je majetkový prospech vlastníka (spoluvlastníkov) zaťaženej nehnuteľnosti

a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného bremena spočíva
v bezplatnom doživotnom bývaní. Vzhľadom na tento charakterizujúci účel (výhodu oprávneného
z vecného bremena) musia byť majetkové dôsledky prejavujúce sa v zrušení vecného bremena u
účastníkov zisťované ako možnosť získania nájomného vlastníkmi nehnuteľností pri ich prenájme a u
oprávneného ako finančná povinnosť uhrádzať nájomné za užívanie podobnej nehnuteľnosti alebo bytu.
Súdpriúvaheoprimeranejnáhradeniejeviazanýnávrhom,čoznamená,ženiejevylúčenájednorazová

peňažná náhrada, ale ani poskytovanie opakujúceho sa peňažného plnenia. Nemožno opomenúť, že
náhrada má byť síce primeraná, táto adekvátnosť však neznamená, že by náhrada musela byť úplne
(rovnocenne a v celom rozsahu) vyvažujúca hodnotu práva zodpovedajúceho zrušenému vecnému
bremenu.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pri určení náhrady za zrušenie vecného bremena vychádzal
z podkladov, ktoré mal k dispozícii (znalecký posudok F.. G. a stanoviská realitných kancelárií), pričom
mu nemožno vyčítať, že prihliadal aj na znalecký posudok vypracovaný na podnet žalobkyne v 1. rade,
keď tento hodnotil ako listinný dôkaz. Iný znalecký posudok k dispozícii nemal a žalovaný výslovne
znalecké dokazovanie nenavrhoval (viď zápisnicu o pojednávaní z 11.3.2014 strany 193 až 198). Výška

náhrady nemohla zohľadňovať ten fakt, že žalovaný podľa žalobkýň od roku 2008 neprispieval na chod
domácnosti a neznášal náklady spojené s chodom nehnuteľností.

Nakoľko ako už bolo uvedené náhrada nemusí plne vyvažovať hodnotu výhody, ktorá oprávnenému
- žalovanému poskytovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu, možno priznanú náhradu aj s

prihliadnutím na časovú neobmedzenosť práva akceptovať a pokladať za spravodlivú vo vzťahu k obom
procesným stranám.

Neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, čo
by mohlo znamenať odňatie jeho možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu,
ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takým rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je

nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ustanoveniami O.s.p. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné

dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami.
Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnýmiotázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu. Ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka
týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch

odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má

odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Rozsudok súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa znaky preskúmateľného a riadneho
rozhodnutia a keďže nebola zistená dôvodnosť ostatných odvolacích námietok, bolo potrebné rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

Vzhľadom na správnosť rozsudku po meritórnej stránke, vrátane rozhodnutia o výške náhrady obstojí
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, vychádzajúce z § 142 ods. 2 O.s.p.

Aj pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania, berúc do úvahy čiastočný úspech procesných strán,

bol aplikovaný § 142 ods. 2 O.s.p. (§ 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom do
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.