Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Ján Bzdúšek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111230870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111230570.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,
IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, E. Z.D., na strane ktorej vstúpil vedľajší účastník:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník,

o zaplatenie sumy 1.470,95 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
27Rob/527/2011-152 zo dňa 14.02.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Rob/527/2011-152 zo dňa 14.02.2013 m e n í
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Vedľajší účastník na strane žalovanej je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 23,31 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil IV. výrok uznesenia Okresného súdu Nitra č.
k. 27Rob/527/2011-42 zo dňa 19.07.2012 v časti tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 237,38 eura na účet jeho právneho zástupcu, do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi

trovy odvolacieho konania vo výške 51,98 eura na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Uviedol, že odvolanie vedľajšieho účastníka smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka a preto súd

odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že zmenil IV. výrok uznesenia Okresného súdu Nitra
č. k. 27Rob/527/2011-42 zo dňa 19.07.2012 v časti tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 237,38 eura na účet jeho právneho zástupcu, do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa ďalej uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemuúčastníkovitrovyodvolaciehokonaniavovýške51,98euranaúčetjehoprávnehozástupcu,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom
z údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické
vzdelanie. Dodal, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu

žalovaných, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného mal za zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosťo prejednávanom prípade. Zastal názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Dodal, že súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. Žalobca preto považoval
právnezastúpenievedľajšiehoúčastníkavpredmetnomkonanízanadbytočné,účelovéanehospodárne
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná.

Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 23,32 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol
tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.10.2011
domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1.470,95 eura s príslušenstvom. Dňa 15.02.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o
vstupe vedľajšieho účastníka, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie)

do konania na strane žalovanej, pričom Združenie požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a
navrhlo priznať im náhradu trov konania. Následne bolo súdu prvého stupňa dňa 14.06.2012 doručené
podanie žalobcu, v ktorom vzal svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, pričom navrhol, aby
súdkonaniezastavil.Zároveňpožiadal,ovráteniesúdnehopoplatku.Súdprvéhostupňadňa19.07.2012
vydal uznesenie č. k. 27Rob/527/2011-42, ktorým konanie zastavil, žalobcovi cestou príslušného

daňového úradu vrátil krátený súdny poplatok v sume 81,37 eura a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník, proti ktorému v časti
trov konania podal vedľajší účastník odvolanie. Následne súd prvého stupňa sudcom vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje § 93
ods. 2 OSP, široké možnosti uplatnenia ochrany práv, za účelom ktorej boli zriadené. Právnické

osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napríklad vykonávať prieskumy, vyhodnocovať
presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, iniciovať rokovania
a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, vydávať periodiká a
publikácie zaoberajúce sa spotrebiteľskou politikou, skúšať výrobky a uverejňovať skúseností z vlastnej

činnosti, prevádzkovať konzultačné a poradenské kancelárie. Legitímnou formou, ktorou právnické
osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej
ochrane práv, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na začatie konania alebo vstup do už
začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv
spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv

konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti
ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami
charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne vstupovať ("nanucovať sa") do
všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka (§ 93 ods. 2 OSP), 3. vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho,

koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany - spotrebiteľa. Sama
skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví len právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná
na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu
vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky.

Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi
môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov
konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Článok 47 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem
"každý" spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom
si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že

aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na
priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa
presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje
oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie
na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane

spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania a
vynaloženie trov právneho zastupovania v tomto konaní nemožno hodnotiť ako účelné kroky a účelne
vynaložené trovy konania. Okrem oznámenia o vstupe a žiadosti o doručenie návrhu a žiadosti o

prisúdenie náhrady trov konania, vedľajší účastník do rozhodnutia prvostupňového súdu neurobil nič
pre ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa.
Súd zdôrazňuje, že základným obsahom práva na súdnu ochranu je podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR aj
to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy,
ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Základným predpokladom, za

splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy
považujú.

Trovy, ktoré sú potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok.
Aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé
platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať

procesnépresadzovanieuplatnenéhonárokualeboprocesnáochranaprotitakémutotvrdenémunároku.

V tomto prípade však trovy vynaložené vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Toto ustanovenie je v pomere k § 146 ods. 1 OSP špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý pri zastavení

konania o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok
uvedených v druhom odseku § 146 a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách
konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 OSP.

V danej veci vedľajší účastník pred vstupom do konania žalovanú žiadnym spôsobom nekontaktoval

a predmet konania vôbec nepoznal a len "z poznania návrhov navrhovateľa v obdobných veciach"
vzniesol námietku premlčania, s požiadavkou zamietnutia návrhu a s požiadavkou náhrady trov konania
- právneho zastúpenia. Vzhľadom k poslaniu, cieľu činnosti a úlohám odvolateľa ako špecializovaného
občianskeho združenia a k jeho možnosti vystupovania aj ako zástupcu žalovanej je možné
predpokladať, že disponuje potrebnými znalosťami a vedomosťami v problematike spotrebiteľského

práva a je preto plne spôsobilé samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho
právneho zastúpenia v tejto konkrétnej veci nijak osobitne nezdôvodnil a teda nepreukázal. Je preto
potrebnédodať,žeúčelnosťzastúpeniaodvolateľanemožnovyvodiťanizospäťvzatianávrhužalobcom.
Paušálny a formálny vstup odvolateľa do bližšie nepoznaných konaní a jeho všeobecné plnomocenstvo
pre advokáta - advokátsku spoločnosť na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nie je možné

považovať za prejav naplnenia cieľa jeho vzniku a hospodárnosti jeho konania, pokiaľ občianske
združenie neslúži len záujmom advokáta - advokátskej spoločnosti na zabezpečovanie si práce a teda
i príjmu - zisku, keďže principiálne je činnosť advokátov odplatná.Vychádzajúczuvedenéhopotomtrovynemožnopovažovaťzaúčelnevynaložené,pretožepodľanázoru
súdu boli nadbytočné, účelové, nehospodárne a bez príčinnej súvislosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odvolacie konanie bolo začaté na podnet žalobcu. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca,

ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania boli žalobcovi
prisúdené proti vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo výške 23,32 eura ako trovy právneho
zastupovania vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky). Právnemu zástupcovi žalobcu patrí odmena za
jeden úkon právnej služby - odvolanie, ktoré nebolo podané vo veci samej (jedna polovica tarifnej

odmeny určenej podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky) vo výške 13,94 eura s DPH k tomu režijný paušál vo
výške 9,37 eura s DPH, spolu 23,31 eura, ktoré v zmysle § 149 ods. 1 OSP uložil odvolací súd zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu žalobcu.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.