Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213897
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.

dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. XXXXXXX ) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju

pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom : L. Á., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 8661/2010). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej
dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do

31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011 (konanie sa začalo 7.07.2010),a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 207 dní). Nesprávny úradný postup
navrhovateľ charakterizuje:a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,

b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho

následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda vo výške 890,54,-eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaníprotidlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúciesiuplatnilsumu178,11,-
eur(t.j.20%zuplatňovanejistinyspríslušenstvom-hodnotymajetkovéhoprávapostihnutéhoprocesnou
deformáciou).

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 23.01.2013 doručeným

súdu 30.01.2013 a následne podaním zo dňa 03.09.2013 doručeným súdu dňa 06.09.2013 požiadal
o spojenie vecí, ktoré napadli do oddelenia 7C z dôvodu, že navrhovateľ svoje návrhy odvodzuje od
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu spočívajúceho v tom, že tento:

- Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,

- Rozhodol o poverení exekútora po 15 dňovej lehote,

- Rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote,

- Zamietol návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote.

Odporca žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že s poukazom na
OSP zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, vo veci nie sú splnené procesné podmienky
konania, v žalobe nie je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd,

ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,
pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania a celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
( ÚS SR sp.zn. II . ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012 ) Odporca navrhol
aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, navrhovateľ

namieta "nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora a
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, odporca vyslovil, že
"žiadosť o informáciu o stave konania " nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k odstráneniu tvrdých prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci
prejednania predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na

zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti
t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania ( nález ÚS SR z 3.5.2011 č.k.
III.ÚS 69/2011-25 )Navrhovateľ ako sťažovateľ má konať v zmysle zásady " vigilantibus iura" ( každý
nech si stráži svoje právo ). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahyvkonanísúdu,tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚSSR.Dňa23.4.2012boliodporcovi

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a návrh bol podaný na súduž dňa 27.9.2012, t.j. navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods.
1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ) pričom poškodený sa práva na
náhradu škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
predbežných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. MS SR nepovažuje z uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a zák.č.
514/2003 Z.z. za predbežne prerokovaný. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody
podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov :

- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou

Odporca poukázal na postup súdov podľa ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov s
tým, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä
ak exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takom prípade súd nemohol objektívne
dodržať lehotu. V takom prípade navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy podľa
ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak navrhovateľ nevyužil
tento prostriedok, zanedbal svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho

zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02 ). Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať pred resp súčasne s rozhodnutím iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup ( ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku ). S poukazom na ust., § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy , žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). K materiálnej škode

175,- eur , poukázal na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s tým,
že navrhovateľ neuviedol, či ide o vecné náklady, skutočnú škodu alebo o ušlý zisk. Na preukázanie
vzniku škody by navrhovateľ musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Navrhovateľom žiadané paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. K nemajetkovej ujme s poukazom na ust. § 17 ods. 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov, a to s ohľadom na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo, s ohľadom na
závažnosť následkov , ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré
vzniklipoškodenémuvspoločenskomuplatnení.Navrhovateľnepreukázalvzniknemajetkovejujmyaani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca poukázal na povahu a predmet súdnych

konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa pri spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť

konštatovania porušenia práva ( ust. § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. ) s tým, že bolo potrebné
preukázať okrem uvedeného aj príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Nahliadnutím do zapožičaného spisu sp.zn. 16Er 2404/2010, EX 8661/10, v právnej veci oprávneného :
POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : Á. L. nar. XX.XX.XXXX, bolo preukázané, že dňa 12.08.2010
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sp.zn. EX 8661/10 doruči tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie

poverenia. Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 23.08.2010 súd požiadal Stály
rozhodcovský súd, Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava o zapožičanie
kompletného spisu sp.zn. SR 02281/10 ( výzva doručená 08.09.2010 ). Po doložení žiadaného súpisusúd uznesením č.k. 16Er 2404/2010, EX 8661/10 - 18 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol , pretože právna úprava Exekučného poriadku
neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti a súd vychádzal zo skutočnosti , že oprávnený navrhuje

vykonať exekúciu aj na vymoženie zmenkového úroku 0,25% denne, teda 91,25% ročne z dlžnej
sumy 180,-eur od 25.09.2009 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia okrem zmenkovej istiny 180,-eur
a zákonného úroku 6% z uvedenej zmenkovej istiny od 29.01.2010 do zaplatenia predstavuje ďalších
176,40,-eur. Výška zmenkového úroku 91,25% ročne je teda v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi
z čoho vyplýva, že aj návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného zmenkového úroku je

v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka , vzhľadom na osobu povinného, ktorý je fyzickou osobou
nepodnikateľom a ktorému pôžička nebola poskytnutá za účelom zisku a aj oprávnený pred poskytnutím
takejto pôžičky má možnosť preveriť si schopnosť dlžníka splácať a aj s ohľadom na skutočnosť , že
zákonný úrok z omeškania ku dňu 25.09.2009 predstavoval hodnotu 9% ročne , uvedený zmenkový
úrok 91,25% ročne predstavuje vyše 10 - násobok zákonného úroku z omeškania ( zmenkový vzťah
má občianskoprávnu povahu ). Dňa 12.11.2010 doručil oprávnený odvolanie proti uzneseniu a Krajský

súd v Bratislave uznesením č.k. 18CoE 142/2011 - 46 zo dňa 30.03.2012 odvolacie konanie zastavil s
tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa 04.02.2015 súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 09.04.2015, pričom na stanovený
termín pojednávania sa účastníci a ich právni zástupcovia nedostavili. Navrhovateľ mal doručenie
predvolania riadne vykázané dňa 16.02.2015, neúčasť ospravedlnili. Odporca mal doručenie

predvolania vykázané dňa 12.02.2015 a e-mailovým podaním dňa 01.04.2015 neúčasť ospravedlnil
a poukázal na písom.vyjadrenie, namietal zmätočnosť žalobného návrhu, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úrad.postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti. V záujme hospodárnosti konania žiadal ospravedlniť

neúčasť s tým, že nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručenom písom.vyjadrení a doručení
zápisnice z pojednávania. Dňa 02.04.2015 právny zástupca navrhovateľa zaslal e-mailom súdu
ústavnú sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR vo veci sťažovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
porušovateľovi základného práva: Krajský súd Bratislava (sp.zn. 3NcC/203/2012) a návrhy na zrušenie
pojednávania a návrh na prerušenie konania ( § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 109 ods. 2 písm, c/

O.s.p. ), poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010, poukázal
aj na uznesenie Okresného súdu Nové mesto nad Váhom sp. zn. 11C 355/2012-109 zo 17.12.2014,
a požiadal o prerušenie do právoplatného rozhodnutia o prejudicionálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika MS SR Súdnemu dvoru európskej únie, konaní vedenom na OS Prešov,
pod sp.zn. 7C 6/2010.

Na pojednávanie konané dňa 01.06.2015 sa opakovane navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Doručenie predvolania mali riadne vykázané dňa 11.05.2015, neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili a požiadali o prerušenie konania e - mailovým podaním zo dňa 28.05.2015, doručený
súdu s prílohou - rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11C/355/2012 - 109 zo
dňa 17.12.2014, sťažnosťou adresovanou ÚS SR proti porušovateľovi KS BA sp.zn. 3NcC 203/2012.

Nedostavil sa odporca, doručenie predvolania, spolu s návrhom na prerušenie konania a výzvou na
vyjadrenie sa k nemu prevzal 06.05.2015, v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy sa k návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania nevyjadril. Neúčasť na dnešnom pojednávaní ospravedlnil dňa
22.05.2015 a nežiadal o odročenie pojednávania s tým, že sa k návrhu vyjadril, namietal zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu,

nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie
podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez
zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej

skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými

prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Súd pojednávanie z 09.04.2015 ako už bolo uvedené, odročil na termín pojednávania dňa 01.06.2015 s
tým,žedoručíodporcovinávrhnaprerušeniekonaniaspolusvýzvounavyjadreniesaknemu.Opätovne
na ďalšie pojednávanie konané dňa 01.06.2015 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. nedostavil sa taktiež odporca, k návrhu na prerušenie konania sa nevyjadril. Súd za splnenia

predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj
rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá
je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania

za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania

(§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu. S poukazom na citované
ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na
obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( a to najmä spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.
16Er 2404/2010 ). Navrhovateľ napriek riadnemu a včasnému predvolaniu si bezdôvodnou neúčasťou
na pojednávaní sám zmaril možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy ( súd

nespochybňuje zásadu kontradiktórnosti konania, pod ktorú možno subsumovať právo účastníka
konania byť oboznámený s predloženými dôkazmi a vyjadreniami, vyjadriť sa k nim a predložiť či označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak nie je možný čisto absolútny, resp. formalistický výklad
tejto zásady bez väzby na ostatné zásady občianskeho súdneho konania napr. zásadu hospodárnosti a
plynulosti súdneho konania). Navrhovateľ napriek písomnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

neoznačil ani nepredložil mimo návrhu na začatie konania ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Navrhovateľ nepoukázal na existenciu znaleckého posudku v návrhu na začatie konania a ani neskôr;
neoznačilhotedaakodôkaznapreukázaniesvojichtvrdení.Súdnapojednávanídokazovanienavrhnuté
navrhovateľom v návrhu na začatie konania, účastníkom konania umožnil zúčastniť sa uvedeného
pojednávania, na základe čoho mali účastníci konania možnosť s dôkazmi sa oboznámiť, vyjadriť

sa k nim a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy tak, aby nedošlo jeho postupom k porušeniu zásady
kontradiktórnosti konania a ani k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces. V predmetnej veci súd
prvého stupňa vykonával dokazovanie navrhovateľom označeným exekučným spisom, ktorý označil
ako dôkaz v návrhu na začatie konania a dokazovanie bolo vykonávané na preukázanie tvrdení
navrhovateľa .Predmetné podanie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené
originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal
pojednávanie stanovené na deň 01.06.2015 z r u š i ť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie

o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3NcC/203/2012 - 15 sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z
prejednávania a rozhodovania predmetnej veci ). V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na
prerušenie konania

a/ na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva

žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109
O.s.p. ) a

b/ súčasne návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach , ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a

námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci
samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd vyhodnotil žiadosť navrhovateľa na zrušenie či odročenie pojednávania ako nedôvodnú. Otázka

nestrannosti pôvodne vo veci konajúceho sudcu, ktorú navrhovateľ opätovne (a z totožných dôvodov
ako v návrhu na začatie konania) namietal ústavnou sťažnosťou, už bola v konaní právoplatne vyriešená
Krajským súdom v Bratislave ako nadriadeným súdom postupom podľa § 16 O.s.p., keď uznesením
č.k. 3NcC/203/2012-15, zo dňa 16.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava IV
nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci (okrem JUDr. Martina Kopša, ktorého z

prejednávaniaarozhodovaniavecivylúčil).PredmetnúprejednalaarozhodlaakozákonásudkyňaJUDr.
Tatiana Redenkovičová Koprdová, ktorej bola predmetná vec pridelená a prejednanie a rozhodnutie
až následne. Samotná skutočnosť, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia
navrhovateľa svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu
zamajetkovúškoduanemajetkovúujmu,všakniejedôvodomnavylúčeniesa sudcu (otázku,čivoveci

rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe
na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej
sťažnosti navrhovateľa a predmetný záver bol vyslovený aj Ústavným súdom Slovenskej republiky,
ktorý už v čase podania žiadosti o odročenie pojednávania a prerušenie konania uznesením č.k. II. ÚS447/2013-11, zo dňa 12.9.2013, ústavnú sťažnosť navrhovateľa v danej veci pre nedostatok právomoci
odmietol).

Súd preto postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS
SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto
nemajúzásadnývýznam prerozhodnutievpredmetnomkonaní.Spoukazomnacitovanéustanovenie§
109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko je preukázané,
že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré

sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 16Er 2404/2010 a zistil nasledovný
skutkový stav :

Navrhovateľ označil v návrhu, sp.zn. 7C/222/2012, že vec sa týka spisu vo veci povinného : Á. L. nar.
XX.XX.XXXX,bezbližšejšpecifikáciesúdnehospisuOkresnéhosúduBratislavaIV .Vnávrhunazačatie
konania :

- nie je uvedená spisová značka súdneho konania ,

- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a

- dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,

- pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej : Á. L. nar. XX.XX.XXXX, súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto
osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho
spisu zistil :

v právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s.r.o., proti povinnému : Á. L. nar. XX.XX.XXXX,
bolo preukázané, že dňa 12.08.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sp.zn. EX 8661/10 doručí

tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia. Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa
23.08.2010 súd požiadal Stály rozhodcovský súd, Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8,
Bratislava o zapožičanie kompletného spisu sp.zn. SR 02281/10 ( výzva doručená 08.09.2010 ). Po
doložení žiadaného súpisu súd uznesením č.k. 16Er 2404/2010, EX 8661/10 - 18 zo dňa 21.10.2010,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol , pretože právna

úprava Exekučného poriadku neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti a súd vychádzal zo
skutočnosti , že oprávnený navrhuje vykonať exekúciu aj na vymoženie zmenkového úroku 0,25%
denne, teda 91,25% ročne z dlžnej sumy 180,-eur od 25.09.2009 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia
okrem zmenkovej istiny 180,-eur a zákonného úroku 6% z uvedenej zmenkovej istiny od 29.01.2010
do zaplatenia predstavuje ďalších 176,40,-eur. Výška zmenkového úroku 91,25% ročne je teda v

jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi z čoho vyplýva, že aj návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie uvedeného zmenkového úroku je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka , vzhľadom na
osobu povinného, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom a ktorému pôžička nebola poskytnutá za
účelom zisku a aj oprávnený pred poskytnutím takejto pôžičky má možnosť preveriť si schopnosť dlžníka
splácať a aj s ohľadom na skutočnosť , že zákonný úrok z omeškania ku dňu 25.09.2009 predstavoval

hodnotu 9% ročne , uvedený zmenkový úrok 91,25% ročne predstavuje vyše 10 - násobok zákonného
úroku z omeškania ( zmenkový vzťah má občianskoprávnu povahu ). Dňa 12.11.2010 doručil oprávnený
odvolanie proti uzneseniu a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 18CoE 142/2011 - 46 zo dňa30.03.2012 odvolacie konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Majetková škoda bola navrhovateľom ustálená v danom prípade nasledovne :

- predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu a to

spolu sumu 890,54,- eur.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vo veci vyčíslil na sumu 178,11,- eur ( výpočet uskutočnil 20% z
uplatňovanejistinyspríslušenstvom).Dokladypreukazujúceopísanýpriebehvbližšienešpecifikovanom
exekučnom konaní a uplatnenú výšku náhrady, súdu nepredložil.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na

notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 9 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom t.j. v čase podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora ), súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

Z úradnej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ podal množstvo návrhov na začatie konania,
týkajúcich sa totožných účastníkov s takmer totožným skutkovým základom. Samotný navrhovateľ
všetky návrhy na začatie konania a procesné návrhy v týchto konaniach odôvodňuje identicky, t.j.

"formulárovým spôsobom", pričom rozdiely sa týkajú iba spisových značiek exekučných konaní, mien
súdnych exekútorov a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora.

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený

navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere dlžníkom : Á. L. nar. XX.XX.XXXX, bolo preukázané, že dňa 12.08.2010 súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý sp.zn. EX 8661/10 doruči tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia. Na
základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 23.08.2010 súd požiadal Stály rozhodcovský súd,
Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava o zapožičanie kompletného spisu sp.zn.

SR 02281/10 ( výzva doručená 08.09.2010 ). Po doložení žiadaného súpisu súd uznesením č.k. 16Er
2404/2010, EX 8661/10 - 18 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol , pretože právna úprava Exekučného poriadku neumožňuje iba čiastočné
zamietnutie žiadosti a súd vychádzal zo skutočnosti , že oprávnený navrhuje vykonať exekúciu aj na
vymoženie zmenkového úroku 0,25% denne, teda 91,25% ročne z dlžnej sumy 180,-eur od 25.09.2009

dozaplatenia,čokudňurozhodnutiaokremzmenkovejistiny180,-eurazákonnéhoúroku6%zuvedenej
zmenkovej istiny od 29.01.2010 do zaplatenia predstavuje ďalších 176,40,-eur. Výška zmenkového
úroku 91,25% ročne je teda v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi z čoho vyplýva, že aj návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného zmenkového úroku je v rozpore s § 3 Občianskeho
zákonníka , vzhľadom na osobu povinného, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom a ktorému pôžička

nebolaposkytnutázaúčelomziskuaajoprávnenýpredposkytnutímtakejtopôžičkymámožnosťpreveriť
si schopnosť dlžníka splácať a aj s ohľadom na skutočnosť , že zákonný úrok z omeškania ku dňu
25.09.2009 predstavoval hodnotu 9% ročne , uvedený zmenkový úrok 91,25% ročne predstavuje vyše
10 - násobok zákonného úroku z omeškania ( zmenkový vzťah má občianskoprávnu povahu ). Dňa
12.11.2010 doručil oprávnený odvolanie proti uzneseniu a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.

18CoE 142/2011 - 46 zo dňa 30.03.2012 odvolacie konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku a výšky škody a príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu zaťažuje navrhovateľa, ktorý nemôže
vznik a výšku škody odvodzovať od jej paušálneho vyčíslenia. Súd poukazuje na skutočnosť, že v

návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová značka" súdneho konania, ktorého
sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú
význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom
navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania
a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ nečinný ) lustráciou

osobypovinnej:L.Á.,vyhľadalsúdnyspisviažucisanatútoosobupovinnú(inýsúdnyspissanepodarilo
súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 17Er/2404/2010 je nesporné, žedňa 12.08.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sp.zn. EX 8661/10 doručil tunajšiemu súdu žiadosť
o udelenie poverenia. Na základe pokynu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 23.08.2010 súd požiadal
Stály rozhodcovský súd, Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava o zapožičanie

kompletného spisu sp.zn. SR 02281/10 ( výzva doručená 08.09.2010 ). Po doložení žiadaného súpisu
súd uznesením č.k. 16Er 2404/2010, EX 8661/10 - 18 zo dňa 21.10.2010, žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol , pretože právna úprava Exekučného poriadku
neumožňuje iba čiastočné zamietnutie žiadosti a súd vychádzal zo skutočnosti , že oprávnený navrhuje
vykonať exekúciu aj na vymoženie zmenkového úroku 0,25% denne, teda 91,25% ročne z dlžnej

sumy 180,-eur od 25.09.2009 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia okrem zmenkovej istiny 180,-eur
a zákonného úroku 6% z uvedenej zmenkovej istiny od 29.01.2010 do zaplatenia predstavuje ďalších
176,40,-eur. Výška zmenkového úroku 91,25% ročne je teda v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi
z čoho vyplýva, že aj návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie uvedeného zmenkového úroku je
v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka , vzhľadom na osobu povinného, ktorý je fyzickou osobou
nepodnikateľom a ktorému pôžička nebola poskytnutá za účelom zisku a aj oprávnený pred poskytnutím

takejto pôžičky má možnosť preveriť si schopnosť dlžníka splácať a aj s ohľadom na skutočnosť , že
zákonný úrok z omeškania ku dňu 25.09.2009 predstavoval hodnotu 9% ročne , uvedený zmenkový
úrok 91,25% ročne predstavuje vyše 10 - násobok zákonného úroku z omeškania ( zmenkový vzťah
má občianskoprávnu povahu ). Dňa 12.11.2010 doručil oprávnený odvolanie proti uzneseniu a Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 18CoE 142/2011 - 46 zo dňa 30.03.2012 odvolacie konanie zastavil s

tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 17Er/2404/2010, z

prehľadu úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu
vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní. Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje,
že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii
prieťahov a ak by aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva

na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je
možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas
súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3
ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,
ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím
o návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi aj iné procesné úkony, súd nepovažuje
nerozhodnutie o predmetnom návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote ustanovenej

zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup. Súd uvádza, že nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
pretože aj v takomto prípade sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle uvedeného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených

lehotách. Ak pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v
zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu, pričom
samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o
udelenie poverení na vykonanie exekúcií či na rozhodnutie o návrhoch na zmenu exekútora samotný

Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje bez ďalšieho za porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to aj s ohľadom na množstvo návrhov, ktoré súdny
exekútor v relevantnom čase okresnému súdu doručil (ktorá skutočnosť totiž objektívne bránila tomu,
aby okresný súd mohol o týchto návrhoch rozhodnúť v štandardných, zákonom ustanovených lehotách),súd konštatuje, že v predmetnej veci, opísané nedodržanie zákonnej lehoty nepovažoval vzhľadom na
všetky okolnosti za nesprávny úradný postup.

Samotné nedodržanie zákonnej lehoty bez preukázania skutočností odôvodňujúcich závažnosť

vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, nezakladá bez ďalšieho nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Navrhovateľ tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal; uvádzané
skutočnosti tak ostali len v rovine všeobecných tvrdení bez preukázania konkrétneho zásahu.

Práve okolnosti predmetnej veci by neumožnili priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v
prípade preukázania tvrdení navrhovateľa. Je síce povinnosťou štátu zabezpečiť, aby bola spravodlivosť
poskytnutá včas, pričom personálne a materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom,
ktorý by ospravedlnil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedené zásady

však platia pre štandardné situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod
zaujímať sa o pripravenosť súdu na poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa
jedna osoba ( navrhovateľ ) v priebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových
návrhov, v rámci prevencie (§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa musí zaujímať o to, či a v akých
podmienkach je súd jej podania schopný vybaviť, a je povinná akceptovať, že vybavenie jej vecí nemusí

byť tak promptné, ako vybavovanie vecí iných navrhovateľov. Súd je totiž povinný zabezpečiť okrem
iného rovnaký prístup k spravodlivosti pre všetkých a navrhovateľ nemohol reálne očakávať, že súd
promptne vybaví všetky jeho veci na úkor všetkých ostatných. Navrhovateľ preto nemohol legitímne
očakávať rozhodnutie o všetkých návrhoch na udelenie poverenia lehote a nemohol preto z dôvodu
jej nedodržania zažiť stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci. Súd má za to, že ak by aj

k prieťahom v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania,
ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania
konania spravidla očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )).
Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu

za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba
za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na
zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny
úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou

sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo
sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neoznačil a nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval vznik a výšku škody a ani jej príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným
postupom, neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom
predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už
v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade
porušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Dôkazminavrhovateľnepreukázalvznik
ani materiálnej škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust.
§ 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s

príslušenstvom. Čosatýkauplatnenejnemajetkovejujmynavrhovateľakoosobapoškodenánepredložil
dôkazy o jeho doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou
povinnou v predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti
následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver anio pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí. Navrhovateľ nesplnil podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
predpokladané podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už
nezákonné rozhodnutie resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal
vznik ním opísanej škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako
už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa
jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk) , nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupom),nepreukázalanipríčinnúsúvislosť(prinepreukázaníexistencieškody
a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k
veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v súdnom konaní sp.zn.7C 222/2012, súd návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol (povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva
automaticky, ale je daná iba pri splnení podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.