Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111218935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Anny

Slovinskej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne JUDr. E. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v
P., E. Č.. X, zastúpenej JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stropkovská č.
48, proti žalovanému Š. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P., Z. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Rudolfom
Maníkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárová č. 30, o zaplatenie 11.160,63 eura s
príslušenstvom oproti vráteniu motorového vozidla, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 17.1.2014 č.k. 38C/229/2011-169 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 11.160,63 eura s
úrokomzomeškaniavovýške9%ročneod19.4.2011dozaplatenia oproti vráteniu motorovéhovozidla
Volkswagen Golf, R.:V. žalobkyňou, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania 669,50 eura a trovy právneho zastúpenia 2.671,31 eura
s DPH na účet právneho zástupcu JUDr. Františka Kočku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného vrátenia kúpnej
ceny za zakúpené osobné motorové vozidlo po odstúpení od kúpnej zmluvy z titulu uplatnenia práva zo
zodpovednostizavadypredanejveci.Odzmluvyodstúpilapreto,ževadyvozidlorobianeupotrebiteľným

a tiež preto, že pri predaji motorového vozidlo ju žalovaný ako predávajúci ubezpečil, že vozidlo nemá
žiadne vady a toto tvrdenie sa ukázalo byť nepravdivým.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi žalobkyňou ako kupujúcou a
žalovaným ako predávajúcim bola uzavretá písomná kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo ojazdené
motorové vozidlo, podpísaná dňa 1.10.2009. Táto zmluva je však absolútne neplatným právnym úkonom
v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo k tomuto dňu (1.10.2009) žalovaný ešte sám
nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, pretože ho nadobudol od českého predajcu až
dňa 6.10.2009. Nemohol platne previesť na žalobkyňu vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu, t.j.

nemohol previesť na ňu viac práv, než sám mal. Súd posudzoval obsah predmetnej písomnej kúpnej
zmluvy z 1.10.2009 aj z hľadiska toho, či nejde o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a dospel k záveru,
že nemožno túto zmluvu za takúto pokladať, pretože absentuje v nej dohoda zmluvných strán o tom,
že toto je zatiaľ len predbežná kúpna zmluva a že po nadobudnutí vlastníctva žalovaným majú obezmluvné strany vôľu a záujem uzavrieť aj hlavnú kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k predmetnému
motorovému vozidlu. V písomnej kúpnej zmluve sa tiež nenachádza tzv. odkladacia podmienka, ktorá
by umožňovala odklad prevodu vlastníctva po splnení dohodnutej podmienky. Po právnom posúdení

veci v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že obidve zmluvné strany zhodne a
jednoznačnezačiatkomoktóbra2010,t.j.včaseod1.10.2009 do20.10.2009prejaviliokrempísomného
prejavu aj ústne svoju vôľu dohodnúť sa na kúpe motorového vozidla žalobkyňou od žalovaného. Podľa
§ 588 Občianskeho zákonníka preto došlo v rozsahu a za podmienok, ktoré boli zachytené aj v kúpnej
zmluve z 1.10.2009 v písomnej forme, ktorú pre tento účel považoval súd za tzv. „písomný koncept“,

k uzavretiu kúpnej zmluvy. Keďže medzi účastníkmi nebola sporná dohoda o tom, že k prevodu
vlastníctva dôjde dátumom prepisu vozidla na kupujúcu, súd uzavrel, že deň prepisu motorového
vozidla v evidencii vozidiel zo žalovaného na žalobkyňu, t.j. 21.10.2009 je dátumom prevodu vlastníctva
motorového vozidla na žalobkyňu, a teda aj dňom uzavretia kúpnej zmluvy a tomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že už od nasledujúceho dňa, t. j. od 22.10.2009 žalobkyňa uzavrela havarijné poistenie na
toto motorové vozidlo. Následne súd posudzoval platnosť odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 21.10.2009. Vykonaným dokazovaním vzal ďalej za preukázané, že motorové vozidlo žalobkyňa
prevzala od žalovaného začiatkom novembra 2009.

Z dokazovania vyplynulo a potvrdil to aj žalovaný vo svojej výpovedi, že žalobkyňa mala už konkrétne
predstavy o tom, aké vozidlo by chcela, preto spolu pozerali na internetovej stránke do úvahy
prichádzajúce motorové vozidlá s tým, že mala záujem o vozidlo značky Golf s automatickou

prevodovkou vo výbave s airbagmi, aby v ňom bola zabezpečená aktívna a pasívna bezpečnosť, preto
vyberali spoločne v kolónke nehavarované vozidlá. Bolo potvrdené, že žalobkyňa mala záujem o vozidlo
nehavarované, to znnamená, že vozidlo nesmelo byť opravované po havárii. Ani v samotnej písomnej
kúpnej zmluve, kde boli dohodnuté podmienky kúpy sa neuvádza, že by toto vozidlo bolo havarované a
predávajúci prehlásil, že oboznámil kupujúceho s technickým stavom predmetnej veci a nezatajil žiadne

skutočnosti, príp. závady, o ktorých by vedel a mohli by viesť k znehodnoteniu predávanej veci. Žalovaný
trval na tom, že motorové vozidlo odovzdával žalobkyni v poriadku, avšak následným neodborným
riadením vozidla z jej strany viacnásobne došlo k jeho poškodeniu, pričom vozidlo bolo opravované v
Servise JA - FA s.r.o. v Košiciach so sídlom na Štúrovej ulici č. 44, kde je doposiaľ spoločníkom aj sám
žalovaný.

Súd zo záverov znaleckého posudku, resp. jeho doplnku súdneho znalca O.. S., považoval za
preukázané, že poškodenia motorového vozidla, spôsobené žalobkyňou v čase od novembra 2009
do 8.2.2011, nemali za následok poškodenia, ktoré žalobkyňa špecifikovala v liste žalovanému zo
dňa 9.2.2011, ktorým odstúpila od kúpnej zmluvy a jednoznačne si zvolila zodpovednostné právo
zodpovednosti za vady, a to právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Vyzvala žalovaného na vrátenie

vzájomných si plnení, t. j. na vrátenie kúpnej ceny 11.000 eur oproti vráteniu motorového vozidla a to do
7 dní odo dňa, ktorý je uvedený v tomto liste (9.2.2011) a tiež ho vyzvala na zaplatenie nevyhnutných
nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práva v tejto zodpovednosti vo výške 160,63 eura.
Žalovaný tento nárok neuznal, preto si ho žalobkyňa uplatnila na súde.

V zmysle ust. § 48 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka , § 597 ods. 2, § 598, § 457 Občianskeho zákonníka

považoval súd prvého stupňa uplatnený nárok žalobkyne proti žalovanému za oprávnený a zaviazal
žalovaného titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia po účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy na
zaplatenie 11.000 eur, ako aj na zaplatenie nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s uplatnením
práv zo zodpovednosti za vady vo výške 160,63 eura. V zmysle § 517 ods. 1,2 Obč.zákonníka, § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobkyni súd aj zákonný úrok z omeškania.

V konaní bolo preukázané, že prvé vady na vozidle sa objavili v októbri 2010, keď vozidlo neštartovalo,
preto si ho dala žalobkyňa opraviť v autoservise, kde je spoločníkom aj žalovaný, a to vymeniť
autobatériu. Táto vada sa zopakovala aj v decembri 2010, kedy už tri až štyri dni bez jazdenia vozidlo
neštartovalo. V autoservise žalovaného opätovne bola vymenená autobatéria napriek tomu, že v tomto
autoservise nebola zistená iná vada. To sa ešte raz zopakovalo v januári 2011, pričom si už žalobkyňa

dala opraviť motorové vozidlo v autoservise MORIS SLOVAKIA s.r.o.. V tomto servise zo správy o
ohliadke vozidla sa žalobkyňa dozvedela, že motorové vozidlo má preukázateľne také závažné vady,
ktoré ho robia neupotrebiteľným a že je teda nespôsobilé na bezpečnú jazdu a že tieto vady vznikli včase ešte pred kúpou motorového vozidla žalobkyňou, avšak vyšli najavo až dodatočne, t. j. po jeho
kúpe od žalovaného. Určujúcim aj s ohľadom na časovú súvislosť bol pre súd Odborný posudok o
kontrole originality vozidla č. J. XXX XXX zo dňa 8.10.2009, ktorý je citovaný aj v znaleckom posudku

znalca O.. S., podľa ktorého vozidlo už v čase, keď bolo kupované, malo vady a z tohto posudku
vyplýva aj tá skutočnosť, že v predchádzajúcom období bolo mechanicky poškodené a následne
opravované a prelakovávané. O.. S. vo svojom znaleckom posudku uvádza, že z hľadiska zistených
poškodení tohto vozidla je tu okrem zistených poškodení aj hrozba ďalších skrytých závad, napr. na
airbargoch a kontaktných plochách zaoxidované elektronické zariadenia, ktoré po dosiahnutí kritického

stupňa oxidácie nebudú spĺňať požiadavky bezpečnej premávky vozidla a pre toto motorové vozidlo
bez komplexnej výmeny oxidáciou zasiahnutých elektronických zariadení nie je vytvorený predpoklad
spôsobilosti bezpečnej premávky v budúcnosti. Bolo tiež preukázané, že žalovaný si bol vedomý, že
žalobkyňa mala záujem výlučne o nehavarované motorové vozidlo, napriek tomu jej predal vozidlo, ktoré
v minulosti bolo havarované a žalovaný o tejto udalosti vedel, keďže je to uvedené vo faktúre - daňovom
doklade pod č. XXXXXXX vystaveného dňa 6.10.2009 dodávateľom s obchodným názvom PPV 24

s.r.o. so sídlom v Průhoniciach - Rozkoš, Kundratická 744, od ktorého subjektu žalovaný predmetné
vozidlo kupoval. Žalobkyňa sa o tejto skutočnosti teda dozvedela zo správy o ohliadke vozidla od MORIS
SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 8.2.2011 a už 9.2.2011 presne špecifikovala vady vozidla a odstúpila písomne
od kúpnej zmluvy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o platné odstúpenie od platnej kúpnej zmluvy zo dňa

21.10.2009, pretože spĺňa formálne a materiálne náležitosti právneho úkonu a účinnosť toto odstúpenie
nadobudlo dňom doručenia žalovanému 14.2.2011, najneskôr v deň, kedy bola žaloba žalovanému
doručená spolu s odstúpením od tejto zmluvy prostredníctvom súdu dňa 8.9.2011.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov

konania vrátane trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania uviedol, že v predmetnej veci
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým by bolo žalobe vyhovené. Súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplýva, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať
v preukázaní oprávnenosti požadovania vrátenia kúpnej ceny za predaj motorového vozidla. Neboli

splnené esenciálne náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre platné odstúpenie od zmluvy
a konajúci súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy po dlhodobom používaní
motorového vozidla, ktorého technický stav bol značne zhoršený vplyvom nehôd spôsobených práve
žalobkyňou. Poukázal na to, že žalobkyňa nikdy nemala v úmysle kúpiť nové motorové vozidlo, ale práve
používané a on nikdy nedeklaroval, že ide o kúpu neojazdeného vozidla. Práve pre poškodenie vozidla

v minulosti bola žalobkyňou akceptovaná kúpa ojazdeného auta, lebo na kúpu nového nedisponovala
finančnými prostriedkami. Trval na tom, že vady motorového vozidla, ktoré žalobkyňa vytýka v odstúpení
nerobia auto neupotrebiteľným a žalobkyňa ho dlhodobo používala. Navyše ani synalagmatické plnenie
nebolo zo strany žalobkyne splnené, keďže dodnes nevrátila žalovanému predmet kúpy. Žalovaný žiadal
priznať trovy konania vo výške 1.670,56 eura za 6 úkonov právnej služby poskytnutých advokátom

( jeden úkon po 270,54 eura) a k tomu 4 x 7,81 eura a 2 x 8,04 eura režijný paušál.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdil. Pokiaľ ako dôvod odvolania žalovaný uvádza, že neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania vrátenej kúpnej ceny za predaj motorového
vozidla, keď neboli splnené podmienky na odstúpenie zmluvy a že odstúpila od kúpnej zmluvy po

dlhodobom používaní vozidla, toto tvrdenie nie je opodstatnené a nemá ani právnu oporu. Konajúci
súd riadne zistil aj skutkový aj právny stav a na základe toho prijal správne právne závery, ktoré
odôvodňovali vyhoveniu žaloby. V konaní bolo totiž preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
kúpna zmluva na kúpu motorového vozidla, ktorej predmet bol riadne špecifikovaný až pri jeho prevzatí
žalobcom. V konaní tiež bolo preukázané, aj to výpoveďou svedka navrhnutého žalobcom C. D.,

ktorý sa zúčastnil výjazdu spolu so žalovaným za účelom kúpy motorového vozidla pre žalobkyňu, že
pri odovzdaní peňazí za vozidlo žalovanému nebol známy ešte konkrétny predmet kúpy. Požiadavky
žalobkyne boli len všeobecné z hľadiska typu a vybavenia motorového vozidla s tým, že samozrejme išlo
o kúpu už užívaného vozidla, avšak v žiadnom prípade nie havarovaného. V čase prevzatia motorovéhovozidla žalovaný nijako neinformoval žalobkyňu, že by vozidlo malo nejakú vadu. V konaní pritom
najmä znaleckým posudkom O.. S. bolo preukázané, že už v čase kúpy predmet kúpy mal vady. Toto
všetko vyplýva v konečnom dôsledku aj z faktúry, ktorou žalovanému bola fakturovaná kúpna cena od

spoločnosti PPV 24 s.r.o., Průhonice - Rozkoš, kde je uvedená všeobecná informácia, že predmet kúpy
bol v minulosti havarovaný. Z ďalšieho dôkazu, a to zo Správy o ohliadke vozidla od spoločnosti MORIS
s.r.o. Slovakia s.r.o. vyplýva záver, že vozidlo bolo po nehode opravované v neodbornom servise, ďalej
boli zistené viacnásobné také poškodenia a vady vozidla, že je vysoká pravdepodobnosť, že vozidlo
bolo úplne zatopené, pričom v takomto stave nie je schopné bezpečnej premávky.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa , na ne odkazuje a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia uvádza:

Ako vyplýva z odvolania žalovaného, podal ho z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. d/, f/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho
právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri

použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého
stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila
nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite
zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.

Súd náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na návrh účastníkov
konania a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ustanovenia § 132 O.s.p., správne je aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho
rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných
dôvodov odvolania. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, jeho námietka

je neopodstatnená, keďže žiadne iné dôkazy súdu nepredkladal po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
pred vyhlásením súdu dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 17.1.2014.

Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

Podľa ods.2 tohto ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúciubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne
vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

V zmysle § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu

vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Prvoradou povinnosťou predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Zodpovednosť
za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase
uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú
predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy, ak ide o vadu, ktorá robí
vec neupotrebiteľnou. Ak predávajúci ubezpečil kupujúceho, že vec má určité vlastnosti alebo že nemá

žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé, kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy, aj
keď vec je inak upotrebiteľná.

V preskúmavanej veci žalovaný ako predávajúci vedel, že žalobkyňa - kupujúca si vymienila, že
ojazdené motorové vozidlo, ktoré má vôľu kúpiť, nesmie byť havarované. Žalovaný objektívne musel
vedieť, že vozidlo, ktoré jej odpredal bolo havarované, keďže takáto poznámka je uvedená vo faktúre

spoločnosti PPV 24 s.r.o., od ktorej predmetné vozidlo žalovaný kúpil. Následne ho predal žalobkyni,
neuviedol však že ide o havarované vozidlo, naopak, ubezpečil ju (o čom svedčí článok 5. písomného
vyhotovenia „konceptu zmluvy“), že jej nič nezatajil. Následne však žalobkyňa zistila, že vozidlo
bolo pred kúpou havarované, nemalo teda vlastnosti, ktoré ako kupujúca vymienila, ukázalo sa byť
nepravdivé ubezpečenie predávajúceho, že vec nemá žiadne vady a už táto okolnosť zakladá právo

žalobkyne od kúpnej zmluvy účinne odstúpiť. Navyše odbornými posudkami v texte vyššie uvedenými
bolo v konaní preukázané, že vozidlo má vady po poškodení pred jeho kúpou žalobkyňou, ktoré vady sú
následkom poškodenia pri nehode a opravy v neodbornom servise, hlavne hodnoty geometrie sú mimo
tolerancie, je prítomná viacnásobná oxidácia kontaktov riadiacich jednotiek a tieto vady robia vozidlo z
hľadiska bezpečnosti neschopné prevádzky. V odstúpení od zmluvy vytkla žalovanému vady vozidla a

uviedla aj aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje.

Podľa§457 Občianskehozákonníkaakjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

O zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe
oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od

zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak
(§ 48 ods. 2).

Ak je kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia
svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo
zmluvy. Súd prvého stupňa správne žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže v žalobný návrh obsahoval

výrok o vzájomnej viazanosti plnení oboch účastníkov, ktorá by bola rešpektovaná v prípade súdneho
výkonu rozhodnutia. Oprávnený je aj nárok žalobkyne na náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti
s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vozidla, lebo len odborné zisťovanie okolnosti poškodenia
vozidla a príčin zistených vád bolo spôsobilé byť relevantným dôkazom v konaní. Keďže si žalobkyňa
uplatnila úrok z omeškania od 19.4.2011 na základe predžalobnej výzvy na vrátenie kúpnej ceny a

náhradu nákladov, prvostupňový súd jej od tohto času priznal aj zákonný úrok z omeškania. Správny je
aj výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania úspešnej žalobkyni od neúspešného žalovaného
v tomto konaní. Napokon, žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne námietky týkajúce sa samotného tohto
výroku.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§224ods.1a§142ods.1O.s.p.stým,žežalobkyňa

si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z., o súdoch, v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.