Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212200495
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212200495.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:36
613 843, proti odporcovi: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., W. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086
zast. HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 412,16 eura

s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 2. júla 2014 č. k. 8C/193/2014-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil
ustanovením § 96 ods. 1 OSP a konštatovaním, že vzhľadom na to, že zo strany navrhovateľa došlo

k späťvzatiu návrhu na začatie konania v plnom rozsahu, súd prvého stupňa konanie zastavil. Okrem
toho dodal, že v prípade náhrady trov zastaveného konania však platí, že účastník síce má právo na
náhradu trov, ale len potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. S poukazom na § 93
ods. 2, 4 OSP, § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 OSP mal za to, že v prípade vedľajšieho
účastníka sa jedná o združenie, ktorého cieľom založenia je predovšetkým zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľov a ich právnych záujmov. Poukázal pritom na to, že oznámenie o vstupe bolo štylizované

všeobecne, bez konkretizácie dôvodnosti, zároveň bola v ňom oznámená námietka premlčania, ako aj
takéto podanie bolo zaslané v desiatkach konaní vedených na súdoch. S prihliadnutím na čl. IV. Stanov
združenia bolo treba predpokladať, že právna problematika ochrany spotrebiteľa je pre toto združenie
dostatočne známa a zároveň je združenie schopné ciele svojho založenia uviesť do života a realizovať
svoje úlohy. Ak sa združenie napriek tomu, že disponuje viacerými pracovníkmi, ktorým právna úprava
spotrebiteľských zmlúv je známa, rozhodlo dať zastúpiť, tak všetky tieto trovy vzniknuté advokátskym

zastupovanímnebolomožnépovažovaťzatrovyúčelnevynaložené.Súdprvéhostupňa,preskúmavajúc
pri rozhodovaní o náhrade trov konania účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie
práva, mal za to, že na náhradu neúčelne vynaložených trov nevzniká nárok žiadnemu účastníkovi
občianskoprávneho konania, a to ani vedľajšiemu účastníkovi.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej

lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci
spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 146 ods. 2 OSP. Mal za to, že súd mal v tomto prípade o trováchkonania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný
dôvodneačinavrhovateľsvojimnedôvodnepodanýmnávrhomnezavinil,žekonaniesamuselozastaviť.
Tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom

sa tak nestalo pre správanie odporcu. Okrem toho poukázal na to, že mu vznikli trovy konania z titulu
právneho zastupovania právnym zástupcom a o ich priznanie žiadal. Následne poukázal na § 93 ods.
2, 3, 4 OSP, § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, čl. 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, ako aj svoju činnosť a v kontexte s uvedeným považoval stanovisko popierajúce význam
právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Taktiež zdôraznil, že námietka premlčania pritom

nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez právneho
posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania z jeho strany by v danom konaní nemohlo byť na
ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom bolo možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo
veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal
premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné
podmienky. Vzhľadom na uvedené bolo dôvodné priznať mu trovy konania, pričom uvedené podoprel

aj poukazom na rozhodnutia krajských súdov. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v časti výroku o nepriznaní trov konania, resp. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania a
pre prípad stotožnenia sa s názorom súdu prvého stupňa požiadal o prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c) OSP a požiadanie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve

spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady
trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa
a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o
predbežnej otázke.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ, stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu
a mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Zároveň poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušil základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď
trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho

účastníka k predmetu konania. Zároveň poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho
súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Následne poukázal na cieľ združenia a zastal
názor, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do
konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré
budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne

aj personálne vybavené a odborne kompetentné. V zmysle uvedeného nevidel význam v právnom
zastúpení vedľajšieho účastníka a zastal názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania,
a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v

zmysle § 219 OSP ho potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť a
návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietnuť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 412,16 eura s

príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2004 bola uzatvorená Zmluva k úverovému
účtu alebo k číslu zákazníka 1865020323, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi úver, ktorý
bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou a to do výšky poskytnutého úverového limitu. Vzhľadom
na to, že odporca splátky úveru neuhradil riadne a včas, navrhovateľ ho vyzval na úhradu dlžnej sumy,
ktorá však nebola uhradená. Okrem toho si uplatnil v predmetnom konaní aj zákonný úrok z omeškania.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému v časti trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie odporca. Podaním zo dňa 10. 05. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší
účastník - Spotrebiteľské združenie OSA. Následne súd prvého stupňa zaslal vedľajšiemu účastníkovi
návrh a navrhovateľovi oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Podaním zo dňa 22. 10.2012 navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Vedľajší účastník podaním zo dňa 19. 10. 2012, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 26. 10. 2012, sa vyjadril k návrhu na začatie konania a vzniesol námietku

premlčania. Súd prvého stupňa následne vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až § 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu
o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade

rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v
§ 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či

právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS
3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na

riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Odvolací súd, oboznámiac sa s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcimi sa trov
vedľajšieho účastníka, najmä uznesením z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 a uznesením z 20.
júna 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, zmenil svoj právny názor v otázke priznávania náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi. Mal za to, že práve tieto rozhodnutia boli vydané v dôsledku nejednotnosti
rozhodovania okresných a krajských súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom
zjednotenia ich názorov. Naviac prihliadol aj na to, že v obidvoch veciach išlo o podnet vedľajšieho
účastníka.

Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom
hromadne vstúpil do porovnateľných vecí, pričom v písomnom vyjadrení k návrhu vzniesol všeobecne
formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú len o údaje odporcu a údaje o
individualizácii pohľadávky, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie

alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru prihliadol aj na skutočnosť, že
v tomto písomnom podaní vedľajší účastník zároveň uviedol, že na vytýčený termín pojednávania sa
nedostaví a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho
zástupcu. S poukazom na uvedené sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoréspolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako
zneužitie práva na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať
neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by

inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci odporcom v
postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne
zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal
napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania,
ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní

vo všetkých porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne vynaložené trovy konania
a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, nakoľko mal za to, že
takéto rozhodnutie je súladné aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, odvolací súd sa následne zaoberal aj návrhom
vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP.
Mal pritom za to, že v danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia
súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, nakoľko dospel k záveru, že išlo o neúčelne vynaložené trovy konania. S poukazom na to, že

v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd
návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP
zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ rovnako ako vedľajší
účastník použil v rámci svojho vyjadrenia formulárové podanie a závery odvolacieho súdu majú rovnakú
platnosť pre každú sporovú stranu, teda aj pre navrhovateľa a iné trovy konania mu v odvolacom konaní
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.