Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112231825
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112231825.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: G..
Ľ.Í. L., bytom G. M. XXX, M., zastúpený: AK Katarína Babiaková, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 1224/4,
Brezno, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu funkčného platu, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. mája 2014, č.k. 4Cpr 7/2012-165,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia

neplatnostiskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeruanáhradyfunkčnéhoplatuaodporcovinepriznal
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 46
ods. 1, § 47 písm. b/, § 48 ods. 1, 2 a § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, a § 61 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník
práce) a vecne tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľovi
vznikol štátnozamestnanecký pomer služobnou zmluvou zo dňa 27.10.2010, na základe ktorej bol

prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto generálny radca - riaditeľ odboru
verejného obstarávania sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR v odbore štátnej služby 2.16 Verejné
obstarávanie, personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 461 zo dňa 12.5.2012 boli vykonané
organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky MV SR dňom
17.5.2012, a zároveň bola vydaná tabuľka zloženia a počtov Odboru verejného obstarávania MV
SR a podľa prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky MV SR sa počet miest

Sekcie ekonomiky MV SR znížilo o 4 štátnozamestnanecké miesta a 10 zamestnaneckých miest a
systemizoval sa počet miest Odboru verejného obstarávania MV SR na 4 štátnozamestnanecké miesta
a 10 zamestnaneckých miest.

Z nariadenia MV SR o organizačnom poriadku MV SR platného pred účinnosťou organizačnej zmeny
mal za preukázané, že Sekcia ekonomiky plnila okrem iného aj úlohy odborného útvaru verejného
obstarávania, vrátane úloh uvedených v čl. 41. Z nariadenia MV SR, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie MV SR o organizačnom poriadku platného po účinnosti predmetnej organizačnej zmeny mal

preukázané, že odbor verejného obstarávania ministerstva je odborným útvarom ministerstva na úseku
verejného obstarávania, pričom okrem iného plní úlohy uvedené v čl. 41.Zo záznamu z pohovoru s navrhovateľom uskutočneného dňa 17.5.2012 v súvislosti so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru zistil, že navrhovateľ bol informovaný o organizačnej zmene na
základe rozhodnutia ministra vnútra SR formou personálneho rozkazu č. 461 zo dňa 17.5.2012

a o zrušení štátnozamestnaneckého miesta generálny štátny radca - riaditeľ odboru verejného
obstarávania sekcie ekonomiky MV SR, na ktorom bol zaradený navrhovateľ. Zistil, že pri osobnom
pohovore boli navrhovateľovi poskytnuté miesta podľa prílohy k záznamu z pohovoru s tým, že na
zázname je rukou uvedené „neprijímam“ a podpis, tiež je prečiarknutý odsek ohľadom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou s podpisom. Z prílohy k záznamu mal preukázané ponúknuté

voľné štátnozamestnanecké miesta: 1./ odbor verejného obstarávania MV SR - PT 11 - generálny štátny
radca - riaditeľ odboru, 2./ oddelenie kontrolingu odboru rozpočtu a financovania sekcie ekonomiky MV
SR, PT 11 - generálny štátny radca, 3./ oddelenie obstarávania informačných technológií a investičnej
výstavby odboru verejného obstarávania sekcie ekonomiky MV SR, PT 10 - hlavný štátny radca, 4./
organizačné oddelenie sekcie ekonomiky MV SR, PT 11 - generálny štátny radca.

Uviedol, že odporca dal navrhovateľovi dňa 17.5.2012 výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zák. č.

400/2009 Z.z. o štátnej službe v spojení s § 61 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu uvedeného v
§ 47 písm. b/ zákona o štátnej službe, v ktorej uviedol, že písomným rozhodnutím ministra vnútra
SR formou personálneho rozkazu č. 461/2012 zo dňa 17.5.2012 s účinnosťou od 17.5.2012 došlo
k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta generálny radca - riaditeľ odboru verejného obstarávania
sekcie ekonomiky SR, na ktorom je zaradený navrhovateľ, a že navrhovateľ pri osobnom pohovore

odmietol prijať akékoľvek štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade a zároveň sa so služobným
úradom nedohodol inak.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ sa požadovaného určenia a náhrady mzdy domáhal
majúc za to, že organizačná zmena, v dôsledku ktorej bolo zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto
vôbec u odporcu nenastala v takej kvalite, ktorú si vyžaduje Zákonník práce na to, aby na jej základe mu

boladanávýpoveď,stým,žepovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žeodporcavkonanípreukázal
splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok pre platnosť danej výpovede. Uviedol, že
štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa bolo zrušené personálnym rozkazom ministra vnútra SR tak,
že fakticky sa zrušili všetky zamestnanecké ako aj štátnozamestnanecké miesta na odbore verejného
obstarávania sekcie ekonomiky a boli vytvorené nové zamestnanecké a štátnozamestnanecké miesta

na novovytvorenom odbore verejného obstarávania ako samostatného útvaru MV SR. Skonštatoval
zachovanie písomnej formy danej výpovede a jej riadne doručenie navrhovateľovi, s tým, že odporca
vykonal s navrhovateľom pohovor, kde ho oboznámil s personálnym rozkazom a ponúkol mu vhodné
voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré navrhovateľ odmietol prijať a so služobným úradom sa
nedohodol inak. Poukázal na ust. § 47 b/ zákona o štátnej službe, ktorý stanovuje možnosť služobnému

úradu dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v prípade zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta
a zároveň nesúhlasu zamestnanca s trvalým preložením v služobnom úrade, ak sa nedohodne so
služobným úradom inak. Mal za to, že v zákone o štátnej službe teda nie je nijakým spôsobom upravená
otázka organizačnej zmeny a v ust. § 120 nie je odkaz na primerané použitie Zákonníka práce na daný
prípad. Z uvedeného mal za to, že nie je namieste posudzovať zrušenie štátnozamestnaneckého miesta

z pohľadu cieľa organizačnej zmeny zabezpečiť efektívnosť práce. Napriek uvedenému konštatoval, že
danú organizačnú zmenu nemožno hodnotiť ako zmenu, ktorá by nebola vykonaná s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce a stotožnil sa s názorom odporcu, že vytvorením odboru verejného obstarávania
ako samostatného útvaru pod priamou pôsobnosťou ministra má znaky zabezpečenia kvalitnejšieho a
efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch MV SR, keď zmenou sa dosiahlo odstránenie

riadiaceho medzičlánku - sekcie ekonomiky s poukazom na samostatné plnenie úloh uvedených v
čl. 41 organizačného poriadku novovytvoreným odborom. Pokiaľ ide o spochybnenie ponúknutých
vhodných štátnozamestnaneckých miest navrhovateľovi, skonštatoval, že s ohľadom na výpovede
svedkov prítomných pri pohovore s ním a s ohľadom na samotné písomné vyjadrenie navrhovateľa
na zázname z pohovoru, toto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zhrnul že, podľa svedeckých

výpovedí navrhovateľ využil ponúknutú možnosť zobrať si čas na premyslenie a následne odmietol
prijať ponúknuté štátnozamestnanecké miesta. Tvrdenie navrhovateľa, ktorým spochybnil, či zoznam
ponúknutých miest tvoril prílohu záznamu z pohovoru, označil za nekorešpondujúce s jeho samotným
písomným vyjadrením, v ktorom uviedol „neprijímam“, ktoré by nebolo logické, ak by mu voľné miesta
neboli ponúknuté, keď navyše i vo svoje výpovedi uviedol, že nejaké miesta mu ponúknuté boli.

Ich vhodnosť spochybnil len vo všeobecnosti, že ide o miesta s odlišným finančným ohodnotením,čo však podľa súdu prvého stupňa nekorešponduje s opisom činností štátnozamestnaneckých miest
ponúknutých navrhovateľovi na pohovore a vzhľadom na zaradenie v stálej štátnej službe na rovnakej
pozícii minimálne jedného z ponúknutých miest - generálneho štátneho radcu, ktorého plat je určený

zákonom. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že predmetná výpoveď bola navrhovateľovi daná v
súlade so zákonom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti
v konaní, avšak úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zmeniť a jeho návrhu
vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. pre prípad potvrdenia

napadnutého rozhodnutia vysloviť prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Dôvodil, že základom pre skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru bol
personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 461 na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu
služobných činností, vydaný dňa 17.5.2012 podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR, ktorým boli
vykonané organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky MV
SR a vydaná tabuľka zloženia a počtov Odboru verejného obstarávania MV SR. Podľa dôvodovej

správy k personálnemu rozkazu sa ním navrhuje vyčleniť odbor verejného obstarávania z organizačnej
štruktúry sekcie ekonomiky MV SR a zriadiť samostatný odbor verejného obstarávania MV SR v priamej
podriadenosti vedúcej služobného úradu, s tým, že zároveň podľa neho na odbore bude systemizovaný
rovnaký počet miest s rovnakými systemizačnými parametrami. Neuvádza sa tu teda zrušenie jeho
štátnozamestnaneckého miesta, ako ani zrušenie odboru verejného obstarávania. Podľa neho ide len o

vyčlenenie a zriadenie samostatného odboru, t.j. jednoduché presunutie v rámci organizačnej štruktúry
odporcu. Poukázal na skutkové vymedzenie dôvodu jeho výpovede, podľa ktorého z personálneho
rozkazu vyplýva zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom predmetný personálny rozkaz
neurčuje zrušenie štátnozamestnaneckých miest. K predmetnej výpovedi teda podľa neho absentuje
rozhodnutie o zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta, keď zrušený a aj novovytvorený odbor

verejného obstarávania majú totožný počet a štruktúru štátnozamestnaneckých miest so zaradením do
rovnakých odborov štátnej služby. Uvedené podľa neho potvrdzuje aj tabuľka zloženia a počtov miest.
I pre prípad zrušenia štátnozamestnaneckých miest zrušením odboru by sa jednalo o výpoveď podľa
§ 47 písm. c/ a s ostatným zamestnancami, ktorí zostali na odbore pôsobiť, by podľa neho museli byť
uzatvorené nové služobné, resp. pracovné zmluvy. Nové zmluvy však obsahujú jedinú zmenu, a to

pokiaľ ide o zmenu miesta výkonu práce, ktorá reálne tiež nenastala. Zmena spočívala len v zmene
názvu organizačného útvaru. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa personálnym rozkazom a s tabuľkami o
zložení a počte miest nevysporiadal dostatočne. Mal za to, že odporca pristupoval k nemu rozdielne ako
voči ostatným zamestnancom, čím porušil právnym poriadkom ustanovený zákaz diskriminácie. Pokiaľ
ide o motív výpovede, podľa neho nešlo o skutočnú zmenu, ale len o snahu vyvolať dojem zmeny.

Pripomenul, že k prijatiu personálneho rozkazu, tabuľky zloženia a počtov, personálnemu pohovoru s
ponukou voľných miest a k vyhotoveniu a doručeniu výpovede došlo v ten istý deň, preto motív výpovede
označil za rozporný s dobrými mravmi, s čím súvisí i neplatnosť tohto právneho úkonu. K pohovoru
podľa jeho názoru nemalo ani dôjsť, keďže dôvod výpovede neexistoval, pričom išlo o vopred vytlačený
dokument. Poukázal na zaujatosť vypočutých svedkov pre svoj zamestnanecký pomer u odporcu.

Namietal správnosť vyhodnotenia vykonaného dokazovania čo do identity finančného ohodnotenia
ponúknutých miest s jeho pôvodným miestom. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil

za použitia § 211 ods. 1 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný
pre právne posúdene veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal náležité
dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s §
132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci aj správny právny

záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody
vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na
obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe
súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávnerozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím)
odňal niektorému z účastníkov možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne

a aj podrobne vyhodnotil. Jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti uplatneného
nároku na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozsudok je dostatočne
presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP, súd prvého stupňa v ňom dal
dostatočne presvedčivú argumentáciu o neexistencii dôvodov pre požadované určenie. V odvolaní
navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa

zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred
súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Predmetom preskúmavaného konania bolo posúdenie platnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru realizovanej odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi. Skutkovo a právne išlo teda o stav odlišný
od výpovede z pomeru pracovného. Podmienky vzniku i ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru

sú upravené zákonom č. 400/2009 Z.z., ktorý vo svojom ust. § 120 taxatívne vymenúva ustanovenia
Zákonníka práce, ktoré sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú. Medzi týmito taxatívne
vymedzenými ustanoveniami absentuje ust. § 63 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce. Ust. § 120
Zákona o štátnej službe teda nepočíta s aplikáciou týchto ustanovení na prípady skončenia pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko príslušný zákon o

štátnej službe obsahuje vlastnú osobitnú úpravu. Podľa § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe služobný
úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké
miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo
štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným
úradom inak.

Zobsahuspisovéhomateriálunepochybnevyplývanaplnenieskutkovejpodstatyuvedenéhozákonného
ustanovenia, a to zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa, pričom odvolací súd sa
stotožňuje s vyslovenou argumentáciou súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti potreby skúmania,
či cieľom tejto organizačnej zmeny bolo alebo nebolo zefektívnenie práce, keďže ust. § 120
Zákona o štátnej službe na použitie § 63 ods. 1 Zákonníka práce neodkazuje, a ďalej skutočnosť,

že navrhovateľ nesúhlasil so svojím trvalým preložením v služobnom úrade, keďže nesúhlasil s
ponúknutými štátnozamestnaneckými miestami, a taktiež sa so služobným úradom nedohodol inak.
Odvolacia námietka navrhovateľa o nezrušení jeho miesta, ktoré podľa jeho názoru bolo len vyčlenené
do vzniknutého samostatného odboru nemá opodstatnenie, nakoľko z doložených listinných dôkazov
vyplýva zrušenie relevantného miesta (celého odboru verejného obstarávania v sekcii ekonomiky) a

vytvorenie nového miesta na inom novovzniknutom odbore služobného úradu navrhovateľa. Pokiaľ ide
o motív danej výpovede v súvislosti s časovým aspektom jej dania v deň vykonania organizačných
zmien odvolací súd dáva do pozornosti dikciu ust. § 47 b/ Zákona o štátnej službe, podľa ktorého pre
platnosť výpovede sa nevyžaduje, aby štátnozamestnanecké miesto bolo už zrušené, postačujúce je, že
sa zrušuje, ktorá skutková okolnosť v danom prípade nastala. Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa,

že sa malo jednať o výpoveď podľa § 47 písm. c/ Zákona o štátnej službe v spojení s jeho ust. §
38 ods. 1 písm. a/, odvolací súd hodnotí ako neopodstatnené, nakoľko k naplneniu tejto skutkovej
podstaty nedošlo, resp. táto okolnosť nebola predmetom posudzovaného konania. Dôvod výpovede
danej navrhovateľovi bol vymedzený zákonne, nakoľko bol vymedzený tak, že nemôže dôjsť k jeho
zameneniusinýmdôvodomaskutkováokolnosť,ktoráakodôvodvýpovedebolavymedzená,ajnastala,

čo vyplynulo s vykonaného dokazovania. Taktiež došlo k naplneniu ďalších formálnych náležitostí
navrhovateľovi danej výpovede, a to pokiaľ ide o jej písomnú formu a riadne doručenie navrhovateľovi.
Tvrdenú diskrimináciu s odkazom na ust. § 4 ods. 1 Zákona o štátnej službe, t.j. okolnosť, že motívom
konania odporcu bola diskriminácia navrhovateľa, navrhovateľ nepreukázal. Nesplnil teda v tomto smere
dôkazné bremeno, a to ani v rovine tvrdenia pokiaľ ide o vymedzenie konkrétnej podoby diskriminácie

odporcom, t.j. či malo ísť o diskrimináciu v súvislosti s jeho pohlavím, sexuálnej orientácie náboženského
vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti,
jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinnosti k rodine, členstva alebo činnosti v
politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného

postavenia (§ 4 ods. 3 Zákona o štátnej službe).Vzhľadom na skutkový a právny stav vyplývajúci z obsahu preskúmavaného materiálu odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tým, že
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP) a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené právne závery odvolací súd nepovažoval za potrebné pripustiť
vo veci dovolanie, pretože navrhovateľ jednak ani nešpecifikoval a nekonkretizoval právnu otázku, za
účelom posúdenia ktorej by malo byť vo veci dovolanie pripustené, rovnako je však aj toho názoru, že v
danejvecisanejednáorozhodnutiepoprávnejstránketakzásadnéhovýznamu,ktorébyriešilodoposiaľ
nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý
je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
v spojení s § 151 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.