Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8497899898
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8497899898.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu W. S., nar. XX. X. XXXX, bytom XXXX G. X P.,
M., B.C. E. M zastúpeného Q. R., bytom v K., M. X proti žalovanému Slovenskej republike - Ministerstvu
financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o finančnú náhradu s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 120/1997-471 zo dňa 24.4.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.185,43 Eur
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti o úroky z omeškania sa
rozsudok zrušuje a konanie v tejto časti sa zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť uhradiť v prospech žalobcu 2.816,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnom
súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „V konkrétnom prípade súd konštatuje, že žalobca a predtým jeho právna
predchodkyňa trvajú na finančnej náhrade za znárodnené budovy. Pokiaľ ide o stavbu bývalej likérky, tu
sa nepodarilo navrhovateľke preukázať, že došlo k zásadnému zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti,
a to do takej miery, žeby ju nebolo možné vydať. Z výsluchu znalca i zo znaleckého posudku naopak
je zrejmé, že nedošlo k zásadnej prestavbe nehnuteľnosti, najmä z hľadiska jej nosných prvkov ako je

murivo, strecha, konštrukcie a podobne. Naopak, podľa vyjadrenia znalca, došlo len k prácam, ktoré
súvisia s údržbou budovy, napríklad výmena okien, oprava omietok, dverí a podobne. Z toho dôvodu
náhrada za túto nehnuteľnosť neprislúcha.

Procesný súd dodatočne na základe znalca priznal žalobcovi náhradu za 1212 m2, ktoré nebolo
možné vydať, pretože došlo k ich zástavbe a k zásadnému zhodnoteniu. Výška náhrady bola určená s
poukazom na ust. vyhl. č. 205/88 Zb.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu za 1212
m2, vo zvyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Keďže žalobca (predtým právna predchodkyňa žalobcu) nežiadali vydanie nehnuteľnosti in natura, bolo

povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k značnému zhodnoteniu nehnuteľnosti, pre ktoré ich nebolo
možné vydať alebo prevziať.V priebehu konania naopak znalec z odboru nehnuteľností - Ing. D. potvrdil v znaleckom posudku,
ktorý doložil súdu, aj vo svojej osobnej účasti na pojednávaniach, že nedošlo k zásadnému zhodnoteniu
stavby, napriek tomu, že tam údajne malo alebo mohlo byť investovaných 500.000,-- Sk, skôr išlo o

vylepšenie stavby z hľadiska údržbárskeho. V tejto časti súd preto návrh zamietol.“

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Nesúhlasil s postupom prvostupňového súdu, ak
žalovanému nebola uložená povinnosť na uhradenie celej finančnej náhrady. Bola znárodnená celá
nehnuteľnosť, t.j. pozemky a stavby. Mala byť vydaná celá nehnuteľnosť alebo mala byť daná povinnosť
uhradiť plnenie za celú nehnuteľnosť. Navrhol, tiež, aby bol uhradený úrok z omeškania, na ktorý má

zákonný nárok.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že stavbu likérky (stavbu súvisiacu s pozemkami)
bolo možné vydať, nie je možné za ňu požadovať finančnú náhradu. Namietal i úrok z omeškania s
poukazom na tom, že žalovaný sa do omeškania nedostal.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v

ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) za účelom
doplnenia dokazovania nariadil pojednávanie (§ 214 O.s.p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na zrušenie rozsudku (§ 221 O.s.p.).

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalurčenia,žedražbazodňa24.1.1992vykonanávB.A.,nazáklade
ktorej sa stal vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti v B. A. stojacej na parcele č. 1294 o výmere 479 m2,

parcele č. 1295 o výmere 255 m2 je neplatná. Zároveň podala alternatívny petit žaloby na vyplatenie
istiny vo výške 10 001,60 Eur (301 309,27,-Sk). Sumu uplatnil ako protihodnotu za znárodnený objekt.

Na základe výmeru Povereníctva výživy č. C-41.955/1950-VI/2. zo dňa 23. 10. 1950 bol znárodnený
majetok právneho predchodcu žalobcu (čl. 5).

Za znárodnené nehnuteľnosti právny predchodca ani samotný žalobca neobdržali žiadnu finančnú

náhradu, prípadne odškodnenie.

Podľa § 6 ods. 1 ZoMR povinnosť vydať vec sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období vec
prešla na štát znárodnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi.

Je nepochybné, že v predmetnej veci sa jedná o reštitučný dôvod v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. k)
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Reštitučný nárok je uplatnený včas.

Zákon nemôže byť natoľko kauzaistický, aby postihol všetky rozmanitosti života. Musí sa preto vykladať
a aplikovať tak, aby to zodpovedalo princípom práva, slušnosti a spravodlivosti v súlade so základnými
ľudskými právami.

Za stavu, že existoval reštitučný dôvod a napriek tomu štát reštituovanú vec predal, je daný dôvod na
náhradu za reštituovanú nehnuteľnosť. Existuje právo na náhradu z dôvodu, že pozemok bol zabraný a

reštituovaná stavba bola zásadným spôsobom dotknutá. Predmetná nehnuteľnosť bola napriek reštitúcii
ďalej prevedená, a preto prichádza do úvahy finančný ekvivalent, ktorým je finančná náhrada.

Odvolací súd poznamenáva, že požadovaná náhrada predstavuje zlomok ceny, ktorú prijal štát za predaj
nehnuteľnosti. Žalobca požaduje náhradu vo výške 10 001,60 Eur. Cena nehnuteľností v čase predaja
činila sumu 1 988 000 Kčs.

Bolo dôvodné vyhovieť žalobe, aby boli naplnené ciele zákona o mimosúdnych rehabilitáciách (tzv.
reštitučný zákon). Cieľom tohto zákona bolo zmiernenie následkov krívd z minulosti.Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť v
prospech žalobcu 2.816,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ako bolo vyššie uvedené požadovaná náhrada predstavuje iba zlomok ceny reštituovaných

nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja za podstatne vyššiu cenu, a preto bolo dôvodné rozsudok
zmeniť a priznať náhradu v plnom rozsahu, t.j. vo výške 10 001,60 Eur.

Keďže rozsudok v I. výroku nadobudol právoplatnosť, odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.185,43 Eur v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Suma 7 185,43 Eur predstavuje rozdiel medzi požadovanou

výškou náhrady (10 001,60 Eur) a sumou, ktoré bola žalobcovi právoplatne priznaná (2 816,17 Eur).

Pokiaľ žalobca požaduje úrok z omeškania, odvolací súd v tomto smere konštatuje existenciu prekážky
veci rozsúdenej.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že prvostupňový súd rozsudkom č.k. 3C 120/1997-340 zo dňa
20.11.2008 výrokom č. II návrh v časti úroku z omeškania zamietol. V tejto časti rozsudok nadobudol
dňa 11.3.2009 právoplatnosť (č. l. 340 spisu).

Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

O rovnakú vec ide vtedy, ak sa začaté konania týkajú rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb.
O rovnaký predmet konania ide, ak nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení.

Uplatnený nárok vo vzťahu k úrokom z omeškania sa týka totožných účastníkov a vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení. Prekážka veci rozsúdenej je preto daná.

Odvolaciemu súdu nezostávalo preto nič iné, ako v tejto časti (zamietnutý nárok o úrok z omeškania)
rozsudok zrušiť a konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 159 ods. 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.