Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/2666/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107210578
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Bašová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2107210578.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, AK Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: K.edenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom
exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 921 01 Hlohovec, pod sp. zn. EX 122/07, o vymoženie 6,64
eura s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka pod sp. zn. EX 122/07 na
základe poverenia Okresného súdu Trnava č. 5207 047405 zo dňa 16.04.2007 vyhlasuje za neprípustnú
a exekúciu z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Súdnemu exekútorovi súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 37,30 eura, ktorú sumu
je oprávnený povinný zaplatiť k rukám súdneho exekútora v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia.

Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava, na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 12.03.2007, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.02.2007 a
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761 č.k. SR 6092/06 zo dňa 01.12.2006,

poverením číslo 5207 047405 zo dňa 16.04.2007, poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana
Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 921 01 Hlohovec (ďalej len „súdny
exekútor“), vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 6,64 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie.

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.

Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 916,15 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy
908,19euraod03.07.2006dozaplateniaanahradiťtrovykonaniavsume225,19eura,tovšetkodo3dníod právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského vyplýva, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4240794 zo dňa 02.05.2006 (ďalej
len „zmluva“) uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol povinnému

poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach a lehotách. Povinný si svoje
záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, a preto sa oprávnený po predchádzajúcich
neúspešných výzvach obrátil na rozhodcovský súd, ktorý svoju právomoc odvodzoval z rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

SlovenskejNárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere č. 4240794 zo dňa 02.05.2006 ako aj Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise
z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti

známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Jednou zo základných čŕt spotrebiteľských zmlúv je tiež, že
tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli bez

akýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravené
už vopred pre väčší počet spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva

zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ).

Podľa § 53 ods. 4 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník
právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inakzhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nakoľkorozhodcovskýrozsudokpriznalpohľadávku,ktorávzniklazospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného

rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom; ak
ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (Súdny
dvor EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez

Nogueira).

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje
demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa

článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto
podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o rozhodcovskom
konaní“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je
rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuexekúciumožnovykonaťajnapodklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,

aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia zakotvujú osobitnú právomoc
súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda
povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili. V zmysle

uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu.

V súvislosti s právomocou súdu preskúmať samotnú rozhodcovskú doložku súd poukazuje aj na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky(dohodnutejvspotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom

konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd ďalej uviedol, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá

právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti
spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil,
že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje
práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých") v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012).

Osobitne tak súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.

Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17. Podľa obsahu rozhodcovskej doložky, všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, podľa výberu žalujúcej strany.Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je
súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť.

V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal
spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných
dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. V zmysle zmluvných dojednaní si síce
žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom,
ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne

uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom. Súd má tak
za to, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o
rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská

doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka splýva s
ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy a spotrebiteľ nemá možnosť výberu - ak by s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, malo by to pravdepodobne za následok odmietnutie návrhu na
uzavretie zmluvy ako celku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (R 58/1997).

Predmetnú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva
priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko

rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci
odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §
41 Exekučného poriadku, a preto exekúciu na jeho podklade nemožno vykonávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška MS
SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, v
spojení s § 27a vyhlášky, /ďalej len „vyhláška“/).Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený

na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 16.07.2012 uplatnil trovy exekúcie v sume 63,69 eura,
pozostávajúcich z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky vo

výške 13,28 eura za 2 začaté hodiny vynaložené na exekúciu, z paušálnej odmeny podľa § 14 ods.
1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 16,60 eura, z náhrady za stratu
času podľa § 23 vyhlášky v sume 6,60 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky
(poštovné) uplatnených vo výške 20,56 eura a napokon z dane z pridanej hodnoty vo výške 10,61
eura. Preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie ako aj fotokópie exekučného spisu EX 122/07 však bolo

zistené, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie celkovo v sume 37,30 eura, a to vzhľadom
na nižšie uvedené.

Súdnemu exekútorovi súd nepriznal ním uplatnenú časovú odmenu, nakoľko súd má za to, že
odmeňovanie úkonov, za vykonanie ktorých žiada súdny exekútor priznať časovú odmenu (vydanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie,

lustrácie majetku povinného) sú nevyhnutným predpokladom úkonov (získania poverenia, resp.doručenia upovedomenia), resp. samotným úkonom (zisťovanie majetku), ktoré sa odmeňujú paušálnou
odmenou podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, a preto súd za účelom vylúčenia
duplicitného odmeňovania priznal súdnemu exekútorovi za vykonanie špecifikovaných úkonov paušálnu

odmenu tak, ako je uvedené nižšie. V ďalšom má súd za to, že úkony „písomné vrátenie poverenia
a oznámenie odpisov poverenia“, za vykonanie ktorých exekútor žiada priznať časovú odmenu, sú
administratívnou prácou, náhrada za ktorú je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho
exekútora. Súd poukazuje na to, že tieto úkony síce vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou, a to
navyše po jej skončení, avšak v zásade nesúvisia priamo s vymáhaním pohľadávky oprávneného voči

povinnému. Súd tak má za to, že náhrada za tieto úkony je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§
25 vyhlášky).

b) paušálna odmena v sume 16,60 eura za 5 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (5x 3,32 eura) podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 vyhlášky a § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky (získanie poverenia),
písm. c) vyhlášky (doručenie upovedomenia), 3x písm. j) vyhlášky (zisťovanie majetku povinného).

Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné v

sume 9,20 eura, pričom vznik týchto výdavkov má súd preukázaný z priložených fotokópií doručeniek.
V ostatnom rozsahu súd náhradu poštovného nepriznal, nakoľko bolo zistené, že žiadosť oprávneného
o oznámenie nebola doručovaná prostredníctvom pošty, nebolo preukázané ani doručenie výzvy
oprávnenému a napokon súd nemohol priznať náhradu poštovného za oznámenie o skončení exekúcie,
keďže súd rozhoduje o náhrade trov a uvedené výdavky súdnemu exekútorovi doposiaľ nevznikli.

Náhradu za vydanie kópie listiny zo spisu s vyznačenou zhodou súd nepriznal, keďže súdny exekútor
tento výdavok bližšie nezdôvodnil a tento nevyplýva ani zo spisu.

Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v sume 5,28 eura za
osobné doručovanie písomností.

V súlade s platným znením ustanovenia § 196 Exekučného poriadku bola odmena ako aj náhrada

hotových výdavkov zvýšená o sadzbu dane z pridanej hodnoty, teda o 20%, čo predstavuje sumu 6,22
eura.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal zaplatiť trovy exekučného konania

oprávneného, nakoľko má za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu.

Dňa 14.12.2007 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd tento návrh
oprávnenéhozamietol,keďžesúdsúčasnerozhodolozastaveníexekúcie,atedarozhodovanieozmene
súdneho exekútora za podmienok, kedy exekúcia po právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení v celom

rozsahu končí, je neopodstatnené.

Poučenie:

ProtiIV.výrokutohtorozhodnutianiejeprípustnéodvolanie,avšakkeďževovecirozhodovalvyššísúdny
úradník, odvolanie je prípustné podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a
vo veci opätovne rozhodne sudca. Proti ostatným výrokom tohto rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom
súde Piešťany.

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 OSP, tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy