Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113213296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. Y., Ľ., Y. XX,

2/ Š. Ľ., V. XX, T., 3/ Y. U., V. XX, Ľ., 4/ Y. Q., L. XX, T., 5/ S.X. Q., C. XX, T., 6/ R. Q., V. XX, Ľ., 7/ Y.
E.Á., L. XX, T., 8/ R. Q., Y. X, V., 9/ M. W., T. XX, T., 10/ S.X. Q., Y. XX, Ľ., 11/ K.. Y. F., R. V. XX, Ľ., 12/
E. T., R. V. XX, Ľ., 13/ Y. F., V. XX, Ľ., 14/ K.. E.. R. F., Y.. W. XX, T., 15/ F.. Y. N., Q.a XX, M., 16/ K..
Y. F., T. XX, T., všetci právne zastúpení JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, Rázusova 1, Košice, proti
žalovanému: Obec Ľubotice, Ľubotice, Čsl. letcov 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2013 žiadali navrhovatelia v 1. až 16. rade o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to parcely registra C KN č. XXXX/X, C KN č. XXXX/X a XXXX/
X v podieloch, ktorý im pripadá tak ako tieto parcely boli znázornené geometrickým plánom U. Z. č. XX/
XXXX, overeného dňa 16.04.2012.

Navrhovatelia odôvodnili svoj návrh skutočnosťou, že ich právni predchodcovia R. Q. a E. Q. boli
vlastníkmi nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XX k. ú. Ľ. ako parcela č.

XXX, každý v podiele 1-ici k celku. Zároveň bol R. Q. aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pôvodne
vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcela č. XXX/X v k. ú. Ľ. a E. Q. bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXX/X. Po smrti R. Q.
bolo dedičstvo po ňom prejednané rozhodnutím Štátneho notárstva v T. č. k. H. XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, kedy nehnuteľnosť ako parcelu č. XXX nadobudli dedičia R. Q., R. F., Y. F., každý v podiele
1-iny a po nebohom synovi R. Q. jeho deti M. W. a S. Q. v podiele po 1/8-ine. Obdobne bola prededená
aj parcela č. XXX/X. V dedičskom konaní po neb. E. Q. rozhodnutím Štátneho notárstva v T. pod č. k. H.

XXXX/XXXX zo dňa 28.11.1991 nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XX, a to parcela č. XXX, bol podiel
poručiteľky zdedený R. Q., R. F., Y. F., každý v podiele 1-iny a po synovi R. Q. zdedili jeho podiel M.A.
W. a S. Q. v podiele po 1/8-ine. Po smrti R. Q., ktorý zomrel dňa 11.01.2007, dedičské konanie bolo
zastavené a jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v 4. až. 8. rade. Právnymi nástupcami neb. R.
F., ktorá zomrela v r. 2007, sú navrhovatelia v 11. až 13. rade. Právnymi nástupcami neb. Y. F., zomr.
v roku 2006, sú navrhovatelia v 14. až 16. rade, právnymi nástupcami neb. R. Q. sú navrhovatelia v
9. a 10. rade.

Taktiež navrhovateľka v 1. rade spolu s nebohým manželom Š. V. nadobudla vlastnícke právo k
nehnuteľnosti parc. č. XXX/X pozemku vedeného v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k. ú. Ľ., pričom po
smri Š. V. nadobudli vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti navrhovateľky v 2. a 3. rade, každá po 1-ine z celku.Na týchto nehnuteľnostiach bola postavená miestna komunikácia MK-2, a to na základe stavebného
povolenia a vydaného kolaudačného rozhodnutia z roku 1984. Na základe porealizačného zamerania

uvedenej stavby vznikla parcela registra C KN XXXXX, do ktorej boli, okrem iných, zlučené aj časti
parciel mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX. Táto parcela registra C KN č. XXXXX bola zapísaná na LV
č. X k. ú. T., kde bolo vlastníctvo vedené na Československom štáte. Následne bola zrušená parcela
registra C KN č. XXXXX, a to v roku 1993 pri zmene katastrálnej hranice a z tejto parcely bola vytvorená
parcela č. XXXX ostatná plocha o výmere 15906 m2, ktorá bola zapísaná na novozaloženom LV č.

XXXX, kde ako vlastník bol vedený Československý štát v zastúpení ONV T.. V roku 1998 bolo zapísané
vlastníctvo k parcele registra C KN č. XXXX o výmere 15906 m2 na vlastníka SR - Okresný úrad v T.. Na
základe delimitačného protokolu zo dňa 12.07.2002 došlo k zmene v zápise vo vlastníctve k uvedenej
parcele, kedy sa jej vlastníkom stala Obec Ľ., ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je zastavaná komunikáciou MK-X, pričom táto bola
uskutočnená bez vysporiadania vlastníckych práv k uvedenému pozemku, čím došlo k porušeniu článku

20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľov v konaní. Poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť mu bola
delimitovaná na základe delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií v súlade so

zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z. z.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2.,3., 5., 9., 10., 11., 12. a 13. rade,
odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, rozhodnutí Štátneho notárstva H. XXXX/XXXX, H.
XXX/XXXX, H. XXXX/XXXX, kúpnej zmluvy, identifikácií parciel, osvedčení o dedičstve č. XXD XXX/

XXXX, H. XX/XXXX, geometrického plánu ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený
skutkový stav tak ako bol popísaný navrhovateľmi v návrhu na začatie konania.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinného v čase delimitačného protokolu,

obec je samostatný pre územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených
zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného od 01. mája 1991, do vlastníctva

obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky, veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej
štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti, ku ktorým vlastníckeho práva sa domáhajú

navrhovatelia, boli vo vlastníctve ich právnych predchodcov, a to R. Q. a manželky E. Q., rod. L., pričom
sa jedná o parcely vedené pod č. XXX, XXX/X a XXX/X. Pri týchto parcelách bol R. Q. u parcely č. XXX
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ice k celku a bol výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X. E. Q.bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ice u parcely č. XXX a výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
parc. č. XXX/X.

Pokiaľ sa týka parcely mpč. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom bol R. Q., nar. XX.XX.XXXX, táto parcela
spolu s podielom 1-ici na parcele mpč. XXX, pripadla v dedičskom konaní R. Q., nar. XXXX, R. F.,
nar. XXXX, Y. F., nar. XXXX, každému v podiele 1-iny a M. W. a S. Q., teda navrhovateľom v 9 a
10. rade, v podiele po 1/8-ine. Rovnakým spôsobom bolo v dedičskom konaní rozdelená aj parcela
mpč. XXX/X, pričom parcela mpč. XXX, ktorej podielovým spoluvlastníkom bola E. Q. v podiele 1-ica,

táto pripadla Y. V., teda navrhovateľke v 1. rade. Pokiaľ sa týka parcely č. XXX/X, k tejto parcele bola
vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1-ici Y. V., pričom po smrti Š. V. 1-inu nadobudla Ľ.
Š., teda navrhovateľka v 2. rade a 1-inu Y. U. ako navrhovateľka v 3. rade. Následne po smrti R. Q.,
narodeného v r. 1919, R. F., narodenej v r. 1927, po ich smrti nebolo prejednané v rámci dedičského
konania vlastnícke právo k ich podielu na nehnuteľnostiach mpč. XXX/X, XXX a XXX/X. Právnymi
nástupcami R. Q. sú navrhovatelia v 4. až 8. rade a právnymi nástupcami R. F. sú navrhovatelia v 11. až

13. rade. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia v 4. až 8. rade ako aj v 11. až 13. rade nemajú aktívnu
legitimáciu v konaní, nakoľko títo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam, ktoré
mali byť vlastnené ich právnym predchodcom, pričom žiadnym spôsobom neosvedčili titul nadobudnutia
tohto vlastníckeho práva. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že v dedičských konaniach po ich
právnych predchodcoch tieto nehnuteľnosti prejednané neboli. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od

skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, resp. môže sa nadobudnúť pôvodným originálnym
spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Nakoľko vyššie uvedení navrhovatelia
nepreukázali skutočnosť, že nadobudli vlastnícke právo od skoršieho vlastníka, súd zamietol návrh z
uvedeného dôvodu voči navrhovateľom v 4., 5., 6., 7., 8., 11., 12. a 13 rade.

Obdobné tvrdenie platí aj pre navrhovateľov v 15. a 16. rade, nakoľko z dedičského rozhodnutia po neb.
Y.F.,narodenejvr.1931,ktoránadobudlapoR.Q.aE.Q.podielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnostiach
parc. č. XXX/X, XXX a XXX/X vyplýva, že tento jej podiel nadobudol navrhovateľ v 14. rade K.. E.. R. F.,
ale len pokiaľ sa týka parciel mpč. XXX/X a XXX/X. Podiel Y. F.K. na nehnuteľnosti parc. č. XXX nebol v
dedičskom konaní prejednaný, preto pri nehnuteľnosti mpč. XXX nesvedčí aktívna legitimácia v konaní

ani navrhovateľovi v 14. rade. Táto mu svedčí len vo vzťahu k podielu na parcelách XXX/X a XXX/X.
Z uvedeného vyplýva, že nie je daná aktívna legitimácia v konaní ani u navrhovateľov v 15. a 16. rade
vo vzťahu k parcelám č. XXX/X, XXX a XXX/X.

Pokiaľ sa týka aktívnej legitimácie, jedná sa o inštitút, podľa ktorého v sporovom konaní je priradený

osobe, ktorá tvrdí a preukáže, že je v rámci hmotnoprávneho vzťahu nositeľom určitého subjektívneho
práva, ktorému zodpovedá určitá subjektívna povinnosť osoby pasívne legitimovanej a v rovine
procesnej toto subjektívne hmotné právo je učinené predmetom konania na základe procesného
úkonu, ktorým je podanie žaloby. Aktívna legitimácia vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
teda predstavuje oprávnenie účastníka vyplývajúce z hmotného práva. Túto aktívnu vecnú legitimáciu

má teda ten z účastníkov, ktorému svedčí stav z hmotného práva a kto je nositeľom predmetného
subjektívneho práva. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že navrhovatelia v 4. až 8., 11. až
13. a 15. a 16. rade vo vzťahu ku žiadnej z prejednávaných parciel, nie sú aktívne legitimovaní s
poukazom na to, že hmotné právo, od ktorého môžu odvodiť svoju aktívnu legitimáciu, nepreukazuje
ich vlastníctvo z dôvodu, že v dedičských konaniach po ich právnych predchodcoch neboli predmetné

parcely prejednané. U navrhovateľa v 14. rade nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia na parcele
č. XXX, nakoľko tento podiel nebol prejednaný v dedičskom konaní. Pri parcelách XXX/X a XXX/X je
jeho aktívna vecná legitimácia daná.

Ak navrhovateľ nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré mu vyplýva z hmotnoprávnych predpisov,

súd návrh zamieta z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Pokiaľ sa týka parciel mpč. XXX/X, XXX a XXX/X, aktívnu legitimáciu v konaní preukázali len
navrhovatelia v 9. a 10. rade, ktorí nadobudli podiely na parcelách mpč. XXX/X a XXX v dedičskom
konaní po R. Q. v podiele po 1/8-ine z jeho podielu a pri parcele XXX/X a 1-ici parcely mpč. XXX po E. Q..

Taktiež aktívnu legitimáciu v konaní preukázali navrhovateľky v 1., 2. a 3. rade, pričom navrhovateľka v
1. rade preukázala aktívnu legitimáciu v konaní, pokiaľ sa týka parcely mpč. XXX v podiele 1-ice, ktorú
nadobudla od E. Q. v rámci dedičského konania a pri parcele č. XXX/X v podiele 1-ici a v podiele 1-inypreukázali aktívnu legitimáciu v konaní navrhovateľky v 2. a 3. rade, ktorý podiel po 1-ine nadobudli po
Š. V. v rámci dedičského konania.

Pokiaľ sa týka nárokov vyššie uvedených u navrhovateľov v 1., 2., 3., 9., 10. a sčasti u navrhovateľa
v 14. rade, súd však dospel k záveru, že vo vzťahu k týmto účastníkom konania je dôvodné návrh
na začatie konania zamietnuť s poukazom na vydržanie vlastníckeho práva odporcom k uvedeným
nehnuteľnostiam.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, a to parcely mpč. XXX
a XXX/X na základe vykonaných zápisov a zmien boli zlúčené do parcely registra C KN č. XXXXX
- ostatná plocha o výmere 52482 m2 a z nej bola odčlenená parcela C KN č. XXXX - ostatná
plocha o výmere 15906 m2, ktorá bola zapísaná v časti B na novozaloženom LV vo vlastníctve
Československého štátu, ktorá bola na základe delimitácie prevedená do vlastníctva Obce Ľ. a následne
parcela C KN č. XXXX bola prečíslovaná na parcelu C KN XXXX o výmere 15217 m2, pričom ako

vyplýva z geometrického plánu U. Z. zo dňa 10.04.2012. Nehnuteľnosti, ktorých vlastníckeho práva sa
navrhovatelia domáhajú v tomto konaní, vznikli vyčlenením z parcely č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť č. XXXX, vtedy pod č.
XXXX, bola delimitovaná na Obec Ľ. delimitačným protokolom zo dňa 12.07.2002. Podľa názoru súdu sa
z uvedeného dôvodu stal odporca vlastníkom veci z dôvodu uplynutia 10-ročnej vydržacej doby v zmysle

§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súd má za to, že nehnuteľnosť je spôsobilým predmetom
vydržania a držba odporcu bola oprávnená s poukazom na uvedený delimitačný protokol, kde bola
predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná. Podľa názoru súdu odporca pri nadobudnutí nehnuteľnosti od
štátu bol dobromyseľný o tom, že je držiteľom oprávneným, a aj v prípade vzniku týchto pochybností
sa predpokladá, že držba je oprávnená. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola už predtým

zastavaná miestnou komunikáciou, nemožno hovoriť o tom, že by držba nebola nepretržitá, a pokiaľ
bol návrh na začatie konania podaný dňa 09.05.2013, došlo k tomu až po uplynutí 10-ročnej vydržacej
doby. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že na toto vydržanie musí prihliadnuť z úradnej moci, a preto
nebolo možné vyhovieť návrhu ani u navrhovateľov v 1., 2., 3., 9., 10. a sčasti aj u navrhovateľa v 14.
rade. Z tohto dôvodu súd preto považoval za nadbytočné doplnenie dokazovania o skutočnosti, ktoré

boli navrhnuté, a to výsluch nevypočutých účastníkov konania, prípadne pripojenie záznamov zo Zbierky
listín, nakoľko vydržacia lehota už uplynula a zo strany navrhovateľov nebol navrhnutý dôkaz, ktorý by
sa týkal preukázania skutočností, že odporca predmetnú nehnuteľnosť nevydržal.

Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Z. XXX/XXXX aj právnická osoba, teda obec,

je subjekt spôsobilý vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zrovnoprávnením všetkých foriem
vlastníctva sa právnická osoba stala spôsobilým subjektom vydržania podľa ustanovenia § 131 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom si môže do doby vydržania započítať aj oprávnenú držbu do 01. januára
1992. V danom prípade bolo preukázané, že obec vstúpila do vydržania na základe delimitačného
protokolu od 12.07.2002, teda nie je nutné brať do úvahy predchádzajúcu dobu, počas ktorej bola vec

užívaná jeho právnym predchodcom. Súd má za to, že pokiaľ obec nadobudla nehnuteľnosť od štátu
v zmysle zákona v prípade, že osoba, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
nepodá žalobu na súd v priebehu plynutia 10-ročnej vydržacej doby, resp. nepreukáže v konaní to, že
relevantným spôsobom napádala dobromyseľnosť odporcu, súd musí na túto skutočnosť prihliadnuť.
Tu treba poukázať aj na starorímsku zásadu „Právo patrí bdelým“, v zmysle ktorej z hľadiska dodržania

požiadaviek právnej istoty je nutné, aby sa vlastník nehnuteľnosti zaoberal svojím vlastníckym právom
a podnikal príslušné kroky tak, aby sa domohol svojich práv. V prípade, že tak neučiní počas dlhej
doby, ako to bolo v tomto prípade, kde minimálne 10-ročná vydržacia doba uplynula, má súd za to,
že došlo k vydržaniu tejto nehnuteľnosti zo strany odporcu. Súd tu bral do úvahy aj skutočnosť, že
samotná nehnuteľnosť sa nachádza pod komunikáciou, teda nemožno hovoriť o reálnom užívaní s

touto nehnuteľnosťou. Podľa názoru súdu však pokiaľ nehnuteľnosť bola zapísaná na LV v prospech
obce, teda patrila do portfólia obce, obec mohla s touto nehnuteľnosťou právne nakladať, t. j. použiť
túto ako predmet záložného práva a pod. Podľa názoru súdu teda reálne nakladanie s nehnuteľnosťou
neznamená len to, že na tejto nehnuteľnosti sa bude reálne vykonávať nejaká činnosť, ale aj to, že
právne možno bez obmedzení nakladať s takouto nehnuteľnosťou, čo v danom prípade splnené bolo.

So zreteľom na všetky okolnosti súd má za to, že obec bola v dobrej viere, že je vlastníčkou tejto
nehnuteľnosti, vzhľadom na prevod tejto nehnuteľnosti zo štátu, pričom aj napriek poučeniu zo stranysúdu o tom, že je nutné predložiť dôkazy, ktoré sú vo veci nutné, nebol navrhnutý dôkaz, ktorý by mal
spochybniť dobrú vieru odporcu pri preukazovaní toho, že bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti alebo nie.

Ako vyplýva z delimitačného protokolu pripojeného v spise, došlo k prevzatiu kompetencie obce v
súvislosti so zákonom č. 416/2001 Z. z. k predmetnému pozemku, pričom z predmetného zákona je
zrejmé, že na obec prechádzajú kompetencie, ktoré boli doposiaľ v pôsobnosti štátnej správy, a to okrem
iného aj na úseku pozemných komunikácií. Nakoľko sa jedná o pozemok pod pozemnou komunikáciou,
pokiaľ obec v zmysle týchto ustanovení zákona o prechode pôsobnosti kompetencie nadobudla určité

práva a povinnosti k týmto komunikáciám, potom možno dospieť k záveru, že bola splnená podmienka
nakladania s touto nehnuteľnosťou v zmysle nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Z týchto dôvodov bol zamietnutý návrh aj v časti u ostatných navrhovateľov, u ktorých bola zistená
aktívna legitimácia v konaní.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania a predložením správ Katastra T., ktorý bol navrhnutý
odporcom ako nadbytočný, vzhľadom na skutočnosť, že výsledky vykonaného dokazovania boli
postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, tak aby bola dodržaná zásada hospodárnosti konania.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca

náhradu trov konania nežiadal, ako to vyplýva z jeho písomného stanoviska zaslaného súdu, preto súd
nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v zmysle rozhodnutia vyhláseného na
pojednávaní, a to podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.