Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614207513
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614207513.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou so
sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnej: T. A., bytom M. XXX/X, Y., o vymoženie X.XXX,XX
Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k.
16Er/687/2015-26, zo dňa 07. apríla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 9.12.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej
o vymoženie 1.761,54 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok sp. zn. 400/07/14 vydaný dňa 25.9.2014 JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., rozhodcom
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56,
Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2014 a vykonateľnosť dňa 14.11.2014. Súd prvého
stupňa právne vec posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudokniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,ktorýbymoholtvoriťpodkladnavykonanieexekúcie.Mal
za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu
spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania,

a z tohto dôvodu ju považoval za spotrebiteľa. Na druhej strane mal za nepochybné, že oprávnený
uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie
pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy
č. 8500018730 zo dňa 6.12.2012, konkrétne čl. 5, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou je podľa názoru súdu

len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ,
pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá
žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o
možnosti riešenia sporov. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal prvostupňový súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho

dvora vo veci C-40/08 zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zodňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve.

Rozhodcovskú zmluvu kvalifikoval tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), ako nekalú a zároveň aj za absolútne neplatnú pre rozpor s ustanoveniami § 6
ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v celosti. Uviedol, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 2 písm. b), d)

a f) O.s.p. Dôvodil, že postupom súdu prvého stupňa bola porušená zásada prekážky veci zahájenej,
ustanovená zákonom o rozhodcovskom konaní v § 19 ods. 2, v zmysle ktorej po začatí rozhodcovského
konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
Uviedol, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá alternatívne s poukazom na dôvodovú správu k
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom úpravy cit. zák. ust. je umožniť

spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o
revolvingovom úvere, čo má vyplývať aj z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy ako aj z bodu 7 predmetnej
zmluvy, podľa ktorého mala povinná možnosť v lehote 14 dní od jej uzatvorenia odstúpiť. Zastával
názor, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia teda je platná a prijateľná,

pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa
22.11.2012, ktorý posudzoval otázku jednostranného "zrušenia" rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom.
Uviedol, že pokiaľ ide o individuálne uzatvorenie zmluvy, z pohľadu oprávneného a aj iných dodávateľov
nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, ale je možné poskytnúť
priestor na rozmyslenie s možnosťou od zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou

nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne mala povinná pri odmietnutí ju uzavrieť
možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu svojej
argumentácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo
dňa 20.11.2014, uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/203/2014 zo dňa 18.12.2014, sp.
zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 21CoE/94/2014 zo dňa 17.12.2014, uznesenie Krajského

súdu v Bratislave 22CoE/137/2014 zo dňa 28.01.2015, či uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13CoE/8/2015 zo dňa 24.02.20215. Podľa názoru oprávneného je chráneným iba tzv. priemerný
spotrebiteľ, pričom jeho ochrana by nemal byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v
spoločnosti. Povinná nebola nútená pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe, alebo ihneď pri ich
podpise. K okamžitému podpisu zmlúv nebola nútená. Ďalej uviedol, že povinnosť spotrebiteľa konať

s rozumnou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom ako základného princípu
spotrebiteľského práva potvrdzuje aj napr. generálna advokátka V. Trstenjak v bode 64 návrhov vo veci
pod sp.zn. C-453/10. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 98,10 Eur za 2 úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a

podanie odvolania zo sumy 1.761,54 Eur vo výške á 40,66 Eur) + 2x paušálna náhrada nákladov vo
výške á 8,39 eur.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne

preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo

230/2011).
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 06.12.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi konania dňa 06.12.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe,

ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinná ani nemohla
ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil
a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokomveriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je
aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie

pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného

najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo

je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy

jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd
uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ

jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil..Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .