Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413220961
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413220961.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. H. V., bytom W.. H. XX, X., zast. advokátkou
JUDr. Michaelou Volekovou, Trnavská 27, Bratislava, proti odporcovi: T. U., bytom B. XX, X., zast.
advokátkou JUDr. Margitou Surou, Nákovná 40, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. septembra 2014, č.k. 24C 387/2013-54,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, mení tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia vo výške 277,39 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a v napadnutej časti, týkajúcej sa
povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok, mení tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného
súdu Bratislava IV č. N.: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Š.Á. L., súdny poplatok za návrh
vo výške 99,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil z exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 16Er 4041/2011 súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Vaculíkovou Horváthovou, Exekútorský
úrad so sídlom Laurinská 18, Bratislava (č. Ex 1388/2011), na vymoženie pohľadávky oprávneného: T.
U., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, 821 06 X., v sume 15.500 eur s príslušenstvom proti povinnej z
exekúcie T. V.H., G.. L., nar. XX.XX.XXXX, byt č. XX, na X. p., vchod W.. H. XX, 841 02 X., nachádzajúci
sa v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu v podiele
7887/586023, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres: X. N., obec: X. - m.č. J., k.ú.
J. (ďalej len „vylúčenie z exekúcie“ a „byt“).

Odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov jeho právneho zastúpenia vo
výške 2.478,66 eur, ako i povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok vo
výške 6.000 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, a vecne tým, že v konaní bola preukázaná dôvodnosť podaného
návrhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.478,66 eur. Uviedol, že tieto
trovy vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej služby priznal 625,73 eur vychádzajúc
z tarifnej hodnoty, teda z ceny predmetu sporu 100.000 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia priznal v
plnej výške za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaniach v

dňoch 12.06.2014 a 24.09.2014, celkovo vo výške 1.877,19 eur. Vo výške 156,43 eur, teda v 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny priznal náhradu za jeden úkon, a to účasť na pojednávaní dňa 17.04.2014, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci. Za jednotlivé úkony priznal aj režijný paušál, a to 1x 7,81 eur za
úkon v roku 2013, a 3x 8,04 eur za tri úkony v roku 2014. Celkovú odmenu s režijným paušálom vo výške
2.065,55 eur zvýšil o 20 % DPH, a navrhovateľovi priznal proti odporcovi trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 2.478,66 eur. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 6.000
eur rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a podľa položky 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ bol od platenia súdnych
poplatkov za podanie návrhu oslobodený, pričom jeho návrhu bolo vyhovené.

Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania podal prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne včas odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať, alebo navrhovateľovi priznať náhradu trov právneho
zastúpenia po správnom vypočítaní jeho trov vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z., podľa
ktorého za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa tarifná odmena
vo výške 1/13 výpočtového základu. V časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť na
účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh vo výške 6.000 eur navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a zaviazať ho na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur. Uviedol, že
predmetom konania bol návrh navrhovateľa na vylúčenie vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti z exekúcie
a nie finančné plnenie, preto mal za to, že pri rozhodovaní o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie nie je
možné vyčísliť hodnotu sporu. Argumentoval i ohľadom výšky súdneho poplatku na zaplatenie ktorého
ho súd prvého stupňa zaviazal. Mal potom za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že konanie o návrhu na vylúčenie
veci z exekúcie je z hľadiska určenia trov konania sporom s jednotnou sadzbou bez ohľadu na to, akú
hodnotu má vec, ktorá je predmetom návrhu o jej vylúčenie, preto je pri určení výšky tarifnej odmeny
advokáta potrebné vychádzať z princípu, že ide o spor s neoceniteľnou hodnotou veci. Namietal, že
súd prvého stupňa vychádzal pri určení tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa za jeden úkon
právnej služby z hodnoty nehnuteľnosti, hoci ju mal určiť podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Rovnako súd prvého stupňa pri vyčíslení súdneho poplatku nesprávne aplikoval položku 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, hoci v posudzovanej veci mal súdny poplatok určiť podľa položky 1
písm. b). Argumentoval tiež tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený z pohľadávky vo
výške 15.500 eur, pričom záložné právo na nehnuteľnosť bolo za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky
zriadené exekútorom a nie ním. Poukázal na to, že napriek tomu, že sa v exekučnom konaní domáha
oprávnenej pohľadávky 15.500 eur, dostal sa rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania do
pozície, že má zaplatiť 8.478,66 eur len pre to, že súdny exekútor zvolil zriadenie exekučného záložného
práva na byt. Zastával názor, že za takéhoto stavu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
keď pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému navrhovateľovi.
V ďalšom rozoberal rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, s ktorým nesúhlasil, i keď odvolanie
nepodal.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdiť ako vecne správny, a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a
oprávnene mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, keďže mal
v konaní plný úspech. Nesúhlasil s argumentáciou odporcu, že tarifná odmena právneho zástupcu v
konaní o vylúčení veci z exekúcie má byť určená podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
nakoľko odporca mal vedomosť o tom, že hodnota predmetného bytu bola ustálená na sumu 100.000
eur, pričom žiadny návrh na urovnanie sporu neakceptoval, hoci vedel, že navrhovateľ sa stal výlučným
vlastníkom tohto bytu na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C 428/2010-122 zo dňa
12.03.2012, ktorým bol schválený súdny zmier. Ak odporca v odvolaní tvrdil, že exekučné záložné právo
na tento byt zriadil exekútor, a nie on, poukázal na to, že exekútor môže v zmysle ust. § 167 Exekučného
poriadku zriadiť exekučné záložné právo len na návrh oprávneného. Mal tiež za to, že v prejednávanej
veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto nie sú ani splnené podmienky pre použitie
ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti zdôraznil, že pred podaním návrhu doručil odporcovi návrh
na mimosúdne vyriešenie veci s čím odporca nesúhlasil, a nepristúpil ani na jeho výzvy počas tohto
konania na uzatvorenie súdneho zmieru.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je z časti dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v
peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. p) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je navrhovateľ v konaní o
vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu oslobodený od poplatku.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká
v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť
poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, platí súdny poplatok vo
výške 99,50 eur.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
vylúčenia bytu z exekúcie, a že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovel, a byt z exekúcie vylúčil. Nakoľko odporca odvolanie nepodal, nadobudol rozsudok
v časti rozhodnutia o veci samej právoplatnosť. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
preto dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke správne,
keď o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcu zaviazal na náhradu trov
konania navrhovateľa. Taktiež je správne jeho právne posúdenie podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch ohľadom odporcovi uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, nakoľko
navrhovateľ bol od poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. p) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
oslobodený, pričom odporca od súdnych poplatkov oslobodený nebol. Vzhľadom na odvolacie námietky
odporcu následne preskúmal rozhodnutie o trovách konania čo do výšky navrhovateľovi priznaných trov
a výšky súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého bol odporca zaviazaný.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, predstavujúcu trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej
výške 3.794,58 eur eur za päť úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
11.07.2013, 2/ podanie protistrane za účelom mimosúdnej dohody zo dňa 25.07.2013, 3/ účasť na
pojednávaní dňa 17.04.2014, 4/ účasť na pojednávaní dňa 12.06.2014, 5/ účasť na pojednávaní dňa
24.09.2014, a to vo výške tarifnej odmeny 625,73 eur za jeden úkon, + 5 x režijný paušál vo výške 8,04
eur, + 20 % DPH vo výške 625,73 eur. Pri určení požadovanej tarifnej odmeny vo výške 625,73 eur za
jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď poukázal na to, že
cena predmetu sporu, teda bytu, je s poukazom na súdom uznesením č.k. 4C 428/2010-122 schváleným
súdnym zmierom v konaní o vyporiadanie BSM navrhovateľa a T. V. 100.000 eur. Súd prvého stupňa mu
náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške 625,73 eur za úkon priznal za tri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, a účasť na pojednávaniach v dňoch 12.06.2014 a 24.09.2014),
a za jeden úkon, účasť na pojednávaní dňa 17.04.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, mu
priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 156,43 eur. K úkonom

právnej služby priznal režijný paušál, a to 1 x 7,81 (za úkon v roku 2013) a 3 x 8,04 eur (za úkony v roku
2014). Po pripočítaní 20 % DPH zaviazal odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa
vo výške 2.478,66 eur.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď po správnom právnom posúdení
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa, neaplikoval na stanovenie výšky tarifnej
odmeny za jednotlivé úkony právnej služby správne ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb. Ak totiž pri určení výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty bytu, nepostupoval správne. Žaloba
o vylúčenie veci z exekúcie, podaná v zmysle ust. § 55 Exekučného poriadku, je svojou povahou
určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Excindačná, teda vylučovacia žaloba slúži na ochranu
tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou také právo, ktoré vylučuje, aby bol tento
majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia. Rozhoduje sa ňou teda o existencii alebo neexistencii
takého práva na vec, ktoré nepripúšťa nútený výkon rozhodnutia. Právo na vec, ktoré nepripúšťa
exekúciu, bude spravidla určitým typom vecného práva, môže ísť o právo vlastnícke, vecné predkupné
právo, záložné právo a podobne. Výsledkom konania je zistenie súdu, či navrhovateľovi svedčí alebo nie
také právo k veci, ktoré vylučuje viesť exekúciu na predmetnú vec, čo predstavuje peniazmi neoceniteľnú
skutočnosť. Pri posudzovaní náhrady trov konania v spore o vylúčení veci z exekúcie preto platí, že výška
tarifnej odmeny advokáta sa určuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako v spore
s neoceniteľnou hodnotou veci, pričom cena veci, o vylúčenie ktorej z exekúcie ide, nemá v takomto
konaní určujúci význam (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 MCdo 2/2014 zo dňa 22.01.2015).

Súd prvého stupňa správne ustálil, že právny zástupca navrhovateľa vykonal celkovo štyri úkony
právnej služby (tento záver odporca v odvolaní ani nenamietal, a navrhovateľ odvolanie nepodal). Trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa potom spolu predstavujú sumu 277,39 eur, a to za úkony: 1/ prevzatie
a príprava zastúpenia zo dňa 11.07.2013 (podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) vo výške tarifnej
odmeny 60,07 eur, 2/ účasť na odročenom pojednávaní dňa 17.04.2014 (podľa ust. § 13a ods. 4 cit.
vyhl.) vo výške 1 tarifnej odmeny, teda 15,46 eur, 3/ účasť pojednávaní dňa 12.06.2014 (podľa ust. §
13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) vo výške tarifnej odmeny 61,85 eur, 4/ účasť pojednávaní dňa 24.09.2014
(podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) vo výške tarifnej odmeny 61,85 eur, ku ktorým bol priznaný
režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. 1x 7,81 eur (za rok 2013) a 3x 8,04 eur (za rok 2014), a
podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. 20 % DPH vo výške 46,23 eur. Takto potom odvolací súd trovy právneho
zastúpenia navrhovateľovi aj priznal, a zaviazal odporcu na ich zaplatenie.

Po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 6.000 eur, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa určil výšku súdneho poplatku nesprávne, keď neopodstatnene vychádzal z položky č. 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Základom pre výpočet súdneho poplatku v konaní o excindančnej
žalobe je, ako už bolo uvedené vyššie, posúdenie existencie určitého typu práva k veci, čo predstavuje
skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi, a odôvodňujúcu pri vyrubovaní súdnych poplatkov v
takomto konaní postup podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Preto odvolací súd,
postupujúc podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, zaviazal odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 99,50 eur.

Záverom odvolací súd už len uvádza, že sa nestotožnil s názorom odporcu, ktorý poukazoval v odvolaní
na to, že vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa by navrhovateľovi nemala byť priznaná
náhrada trov konania. Dospel totiž k záveru, že ak odporca za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie trov právneho zastúpenia navrhovateľa považoval v podstate samotný predmet sporu, keď
poukazoval na svoje postavenie oprávneného v exekúcii a výšku jeho pohľadávky v nej, tvrdiac, že
mu zaplatením trov konania vzniká škoda a je ukrátený na svojich právach, nejde o dôvody hodné
osobitného zreteľa, na ktoré by mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť. Keďže žiadny iný
dôvod pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. netvrdil, ani odvolací súd žiadny výnimočný dôvod pre
aplikáciu tohto ustanovenia nezistil, rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. V tejto súvislosti považuje za
potrebné poukázať na znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä

na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak ide o prípad charakteristický
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V
takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov,
prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možno však konštatovať, že takáto
situácia v posudzovanom prípade nenastala, nakoľko odporca v odvolaní vôbec nepoukazoval na svoju
nepriaznivú finančnú alebo sociálnu situáciu, pričom navrhovateľ s úspechom uplatnil svoje práva v
konaní bez toho, aby spôsoboval neodôvodnené trovy konania, a naviac, odporca, ako už bolo uvedené
vyššie, žiadne relevantné dôvody pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., neuviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok, zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že
odporcu zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa, spočívajúcej v trovách jeho právneho
zastúpenia vo výške 277,39 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p., a v
odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ju návrhom nežiadal (§ 151
ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.