Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313205284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: P.
G., V. L. X.: X. - B. T., Y. X, v konaní zastúpenému opatrovníčkou J. L., zamestnankyňou Okresného

súdu Bratislava V, o zaplatenie zmenkovej istiny 309 eur s prísl. z nej, odmeny a úroku zo zmenky, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/429/2013-45 zo dňa
28.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/429/2013-45 zo dňa
28.01.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 309 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.03.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
1,03 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie

zmenkovej sumy 309 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 309 eur od 07.01.2011 do
zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 309 eur od 23.03.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,03
eur a na náhradu trov konania.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej
odporcom dňa 17.09.2010 na zmenkovú sumu 309 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 07.01.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Z prvopisu zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 17.09.2010 a zaviazal
sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 309 eur
spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 07.01.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez
protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Ďalej konajúci súd uviedol, že
zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75Zákonazmenkového

a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v
ktorej nie je údaj splatnosti, v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 Zmenkového zákona platí, že je
splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená dojedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl.
I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ
pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Vistazmenka sa stáva splatnou

okamihom, kedy bola na platenie predložená. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na
platenie predložil indosant.
Navrhovateľ svoje právo preukázal nepretržitým radom indosamentov, je preto podľa prvej vety čl. I. §
16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona riadnym majiteľom zmenky. Odporca netvrdil a
ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný

papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. V zmenkách splatných na
videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v

úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.
Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery
v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie

peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky
boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti,
nižšie než 14,50 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle

§ 39 OZ za neplatnú. Keďže ide o neplatnosť absolútnu, je neplatnosťou postihnutá úroková doložka
ako celok. Neprichádza preto ani do úvahy, aby súd úrokovú sadzbu menil a sám určoval, v akej výške
má odporca úrok navrhovateľovi zaplatiť.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd
prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia,
preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez
nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol
súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na
náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto
podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi

navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore.
Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne
náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhraduzmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, pričom ani
z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.
Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní
iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v
tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa
§ 120 ods. 1 O.s.p. vznášať námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú

zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne

a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd
nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva,
že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca

zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.
Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého
originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so

záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal

žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v
celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou
navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť,
odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na
videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku.

V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný
predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch (ďalej len „OZ“). Pretoaj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu,
či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa
priečia dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť

právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj
neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy,
aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je
možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a
jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný

prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej
tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto neopodstatnená.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
v časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať

za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej neplatnosti úkonu,
ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie
predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľa v tejto časti
zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď

mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.