Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218855
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114218855.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská

sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporkyni: L. R., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XX, XXX XX Z., právne
zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.478
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 503,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 503,52 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným dňa 04.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k
zaplateniu istiny 1478 Eur spolu s 18,40 % ročným úrokom zo sumy 1253,18 eur od 23.11.2013 do
zaplatenia a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 1253,18 eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
25.6.2007, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 47000,-Sk s dohodnutou
pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 % ročne. Odporkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy o úvere neplnila riadne, v dôsledku čoho ku dňu 22.11.2013 dosiahla výška splatného dlhu
žalovaného sumu 1478,- eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1253,18 eur a príslušenstva vo výške
224,82 eur. Poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8% ročne, t.j. nižší ako
zákonnom stanovený.

Právny zástupca odporkyne k veci uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú vec a je potrebné aplikovať
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Zároveň uviedol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti,
keďže v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch,

v dôsledku čoho nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na skutočnosť, že poplatok za správu úveru a poplatky za
upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu vBrandenburgu z 21.6.2006, č.k. 7U 17/06). Vzhľadom na uvedené mal právny zástupca odporkyne za
to, že navrhovateľovi patrí iba nárok na vyplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorý odporkyňa uhradila.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konanie, zmluvou

o splátkovou úvere, výzvou na zaplatenie pohľadávky, vyjadrením právneho zástupcu odporkyne,
podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 20.5.2015 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 47000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala platiť v
60 mesačných splátkach po 1264 Sk (41,96 eur) ku každému 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná
splatnosťúveruboladohodnutádňa20.6.2012.Odporkyňaporušilasvojupovinnosťplatiťsplátkovýúver

v dohodnutých mesačných splátkach, čím sa dostala do omeškania s jednotlivými splátkami, v dôsledku
čoho jej navrhovateľ účtoval aj úrok z omeškania. Celkovo uhradila navrhovateľovi sumu 2571,20 eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole a zistil, že zmluva o splátkovom úvere spĺňala v čase
jej podpisu náležitosti stanovené ustanovením §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe
čoho vznikol navrhovateľovi nárok na istinu ako aj dohodnutý úrok a poplatky.

Napriek ustanoveniu bodu 4 zmluvy, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, súd aplikoval
na uvedený vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na rozsudok NS SR vo veci

5MCdo/20/2009.Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodné
aplikovaťprávnuúpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo. Základvnútroštátnej právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike predstavuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom
zákonníku a vrátane zmluvy o úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom.
V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by

bola, keby išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvomi podnikateľmi, resp. ak by nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné
podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu odporca, ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR 3Mcdo
12/2014, v zmysle ktorého § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka by mal byť zohľadnený

vo všetkých právnych vzťahoch, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a teda že prednostne sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto
ustanovenie a zároveň aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľov nadobudli účinnosť 1. mája
2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Súd poukazuje, že pre posúdenie, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je
rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má
nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho
samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o

nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny
procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide
o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa
právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je

účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo
skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný vo výške 503,52 eur. Súd ex offo prihliadol na inštitút premlčania. Návrh na začatie konania
bol podaný dňa 4.7.2014, v dôsledku čoho súd považoval za nepremlčané splátky úveru v období

od 20.7.2011 do 20.6.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Odporkyňou uhradené splátky v
celkovej výške 2571,20 eur súd považoval za úhradu splátok dohodnutých zmluvou o splátkovom úvere
a zároveň zákonných úrokov z omeškania pred dňom 20.7.2011, teda za úhradu naturálnej obligácie,
na ktorú má navrhovateľ právo. Súd poukazuje na to, že v zmysle spotrebiteľského práva a ustálenej
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove považuje časť nároku do 4.7.2011 za premlčanú a to spoukazom na ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Za revelantné časové obdobie od 20.7.2011
do 20.6.2012, kedy by nastala konečná splatnosť úveru, vznikol navrhovateľovi nárok na 12 mesačných
splátok po 41,96 eur, teda mu vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 503,52 eur.

Navrhovateľ zároveň v návrhu na začatie konania uplatnil aj nárok na 18,90% ročný úrok z nesplatenej
časti úveru. Predmetný nárok súd považoval za nedôvodný, keďže v zmysle zmluvy o splátkovom
úvere bol úrok z úveru súčasťou mesačnej splátky. Keďže súd priznal navrhovateľovi nárok na 12
mesačných splátok vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej súčasťou bola aj dohodnutá úrok z úveru,
návrh v predmetnej časti zamietol.

Čo sa týka uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1253,18 eur od

23.11.2013 do zaplatenia, súd uvádza, že v zmysle § 10c vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 3
predmetnej vyhlášky, účinnej v čase pred 1. februárom 2013, vznikol navrhovateľovi nárok na úroky
z omeškania z jednotlivých splátok vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže ide o návrhové konanie a súd je viazaný návrhom navrhovateľa, priznal navrhovateľovi úroky z

omeškania vo výške akú si uplatnil.

Právny zástupca odporkyne uplatnil nárok na náhradu trov konania vo vyjadrení zo dňa 20.10.2014,
avšak v čase rozhodovania o veci samej nedoložil do spisu ich špecifikáciu, preto súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.