Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213855
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Čechovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412213855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou, v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa27.09.2012domáhal,abysúdzaviazalodporcu

k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 429,65 eura,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233416, povinným
X. J., nar. XX.XX.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX
7790/2010, v zákonom stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej úpravy,
rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Vzhľadom
na to, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
30.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby, s omeškaním viac ako 233 dní, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v

konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky spolu s právom na spravodlivý súdny proces a zároveň došlo k porušeniu princípov právneho
štátu, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti s porušenými právami, zodpovedný za
škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzidoručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej, vznikla vo
výške 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15

eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia,

nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu
429,65 eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v príslušných exekučných veciach upozorňoval na porušovanie jeho práv
prostredníctvom žiadostí o informácie o stave konania a sťažností na postup súdu. Písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, avšak do podania návrhu odporca pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013, v ktorom žiadal, aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na nariadené pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 žiadal o zrušenie
nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a z tohto dôvodu aj o prerušenie
konania vedeného tunajším súdom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým

podaním zo dňa 14.03.2014 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Nakoľko účastníci konania svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v
zákonom stanovenej lehote nedoplnili, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011, neprihliadal.

Podľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho

spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er 2176/2010 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er 2176/2010 je zrejmé, že dňa 15.07.2010
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Q.. T. K., so sídlom D. XX, Bratislava, sp. zn.
EX 7790/10, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci navrhovateľa ako oprávneného, voči

povinnému: X. J., bytom Q. B. XX, Bratislava, pre vymoženie 1.090 eur s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 00663/10, ktorý vydal Slovenská
rozhodcovská, a.s., dňa 09.03.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 29.03.2010 a vykonateľným dňa
01.04.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 11.06.2010. Výzvou zo dňa 26.07.2010
súd vyzval Stály rozhodcovský súd o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci.

Uznesením č.k. 16Er/2176/2010-17 zo dňa 21.10.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený sa voči tomuto uzneseniu odvolal a následne
vzal odvolanie späť, preto krajský súd odvolacie konanie zastavil.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky zákona č. 460/1992 Z.z., každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť)
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí
preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej
škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité
zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v
majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná

škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to,
aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať

postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Je potrebné zdôrazniť, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02), pričom súd dáva do pozornosti jednak,
že navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme odstránenia údajných prieťahov v exekučnom

konaní, ako aj charakter danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že
návrhu nie je možné priznať úspech.

Súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľa, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa
30.01.2011, a teda, že bol v danej veci nečinný viac ako 233 dní, sa nezakladá na pravde, nakoľko

exekučný súd rozhodol o zamietnutí o udelenie poverenia dňa 21.10.2010. Z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Zákon upravuje túto

výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie.

V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu, bol exekučným titulom
rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade
nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní

by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak,
zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (II. ÚS 520/2012).
Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemožno vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k
nesprávnemu úradnému postupu.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne
doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na
súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o

návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu
tejto lehoty.Čo sa týka majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom, pri označení vynaložených nákladov vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa
len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s

poukazom na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní. Vyčíslenie škody nebolo v tomto prípade podložené
žiadnymi dôkazmi. Súd má ďalej za to, že samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
navrhovateľom, možno pokladať za mechanické odôvodňovanie na základe pomeru z označených
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu neobstojí, keďže vôbec
nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

Záverom, pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z.,
a to nesprávneho úradného postupu v tejto právnej veci, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal, v
dôsledku čoho tak následne nepreukázal ani existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal priznania

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.