Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204411
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811204411.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov 1/ N. L., B.. XX.X.XXXX, bytom G., Y.. T. XXX/
XXX, 2/ Y. L., B.. XX.X.XXXX, bytom G., Y. 1906/68, 3/ W. L., B.. X.X.XXXX, X. U. B.Á. P., I. XX/X,
X/ Q. L., B.. X.X.XXXX, X. G., W. XX, X/Bernadetty D., B.. XX.XX.XXXX, X. G. U., T. XX/XX, O..Č..
G., Q. XX, zastúpených JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá
2, proti odporcom 1/ O. L., B.. XX.X.XXXX, X. J. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom,

advokátom so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, 2/ Q. I., B.. XX.X.XXXX, X. W.-U., P. XXXX/XX, 3/ I. L.,
B.. XX.X.XXXX, bytom G., R. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6. decembra 2011, č.k. 11C/65/2011-66, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W., okres G., zapísané
na W. Ú. W., U. W. G. na LV č. XXX, pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 55 - parcely registra „E“, ktoré
špecifikoval vo výrokovej časti rozsudku, pod poradovým číslom 6, v podieli 10/20-ín, ako aj z časti 2/4-
ín spoločného lesa a pastvy z pozemnoknižnej zápisnice č. 67, v podieli 10/20-ín patria do dedičstva po
nebohom Y. L., B.. XX.X.XXXX a zomrelom 4.4.1998. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu
účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že navrhovatelia sa podaným návrhom
domáhali, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Odporcovia, aj keď
spočiatku nesúhlasili so žalobou a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť, pretože nemali vedomosť o
tom, že by došlo k nejakej chybe pri prejednávaní dedičstva po ich nebohých predkoch a boli v domnení,
že v dedičskom konaní po svojich nebohých predkoch predmetné nehnuteľnosti nadobudli, v priebehu

konania,vzhľadomnavykonanédokazovanieuznalinároknavrhovateľov,keďvykonanýmdokazovaním
bolo preukázané, že skutočne došlo k nesprávnemu zápisu na liste vlastníctva, v dôsledku nesprávneho
dedičského rozhodnutia, ktorý nesprávny zápis nebol nimi zapríčinený a preto žiadali súd, aby ich
nezaviazal k náhrade trov konania a zároveň súhlasili s tým, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že pri prejednávaní dedičstva po

nebohom Y. L., B.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 22.9.1968, bytom W. Č.. XX došlo k omylu a odporcovia
nesprávnym dedičským rozhodnutím nadobudli sporné nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Navrhovatelia zároveň preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., aby zosúladili skutočný stav so
stavom právnym. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a hlavne z dôvodu uznania
nároku zo strany odporcov, návrhu navrhovateľov vyhovel. Konštatoval, že odporcovia učinili úkon

hmotného práva platne, v súlade s právnymi predpismi, spor teda rozhodol meritórne, „zameraním
činnosti“ na preskúmanie platnosti tohto právneho úkonu z hľadiska hmotného práva.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že výnimočnosť spočíva
hlavne v okolnostiach danej veci, keďže bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského rozhodnutia nadobudli odporcovia, ktorí ale
nezapríčinili daný stav, preto odporcov nezaviazal na náhradu trov konania. Uviedol, že až vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom
Y. L., B.. J. XX.X.XXXX a zomrelom dňa 4.4.1998 - právneho predchodcu navrhovateľov a nie do
dedičstva po nebohom Y. L., B.. J. XX.X.XXXX H. zomr. dňa 22.9.1968 - právneho predchodcu odporcov.

Vyslovil názor, že bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, aby odporcovia znášali trovy konania,
keďže nepriaznivý stav nebol nimi zapríčinený, ich konaním a pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode,
bolo to hlavne z toho dôvodu, že odporcovia nemali vedomosť o tom, že dedičské rozhodnutie po
ich nebohom predkovi - poručiteľovi Y. L. bolo nesprávne a že nadobudli nehnuteľnosti, ktoré patrili
právnemu predchodcovi navrhovateľov a nie ich právnemu predchodcovi, ktorý mal totožné meno - Y.
L., čo zrejme bolo dôvodom toho, že došlo k omylu pri rozhodovaní v dedičskom konaní. Poukázal na

to, že v cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je vyjadrené „modelačné, absolučné“ právo súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem, upravujúcich platenie a náhrady trov konania. Keďže zákon vyžaduje pre aplikáciu
predmetného ustanovenia naplnenie dvoch základných podmienok, a to, že buď musí ísť o dôvody
hodné osobitného zreteľa alebo musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré môžu spočívať v dvoch rovinách,
a to k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo aj

procesnej situácii, kde sa takéto dôvody vyskytujú s tým, že tento dôvod musí byť daný charakterom
konania alebo charakterom procesnej situácie. Súd prvého stupňa mal za to, že v konkrétnom prípade
je potrebné zvážiť na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho,
komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. S poukazom na tieto skutočnosti v konkrétnom prípade
využilpredmetnéust.§150O.s.p.,ktorýmsapredchádzanežiaducejtvrdostizákonaaotrováchkonania

rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania podali odvolanie navrhovatelia.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania súdu prvého stupňa zmenil tak, že
úspešným navrhovateľom v 1. - 5. rade prizná náhradu trov konania, ktoré sú odporcovia povinní vyplatiť

navrhovateľom v 1. - 5. rade spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich
právnej zástupkyne. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 271,15 €. Uviedli,
že súd prvého stupňa nepostupoval pri rozhodovaní o trovách konania správne, pretože nie je pravdou,
že by odporcovia nemali vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho
práva sa navrhovatelia v tomto konaní domáhali, patrili právnym predchodcom navrhovateľov. Taktiež

nie je pravdou, že by odporcovia nezavinili začatie tohto súdneho sporu, pretože navrhovatelia sa
pokúšali o mimosúdnu dohodu ohľadne sporných nehnuteľností s odporcami, a to opakovane osobne
a následne aj prostredníctvom právnej zástupkyne (podanie zo dňa 2.5.2011), ktorá skutočnosť v
konečnom dôsledku v rámci dokazovania ani nebola sporná, avšak odporcovia právny nárok žalobcov
v nijakom prípade neuznávali, tento právny nárok neuznávali ani pred začatím samotného súdneho

konania, ani počas súdneho konania vo veci samej (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.11.2011). Ďalej
uviedli, že odporcovia právny nárok navrhovateľov neuznávali ani po predložení všetkých písomností
svedčiacich o ich právnom nároku, pričom pravosť týchto písomností spochybňovali až následne po
vyslovení právneho názoru súdu v konaní na prvom stupni, t.j. na pojednávaní vo veci dňa 15.11.2011.
Odporcovia uznali pred súdom nárok navrhovateľov uplatnený žalobou a požiadali súd o rozhodnutie

rozsudkom na základe uznania s tým, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu trov
konania navrhovateľom nepriznal. Citovali ust. § 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p. a vyslovili názor,
že v uvedenej veci sa súd prvého stupňa citovanými ustanoveniami neriadil a neboli splnené podmienky
pri rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p., keďže súd prvého stupňa neposúdil
všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie podľa tohto zákonného ustanovenia, resp. okolnosti, ktoré

považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, náležite neodôvodnil. Konštatovali, že výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, avšak
pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, z hľadiska
aplikácie citovaného ustanovenia sú však významnými aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu

práva na súde, ich postoj v konaní a podobne. Vyslovili názor, že charakter sporu a okolnosti danej veci,
ktorými súd zdôvodnil aplikáciu § 150 O.s.p. nemožno považovať za také dôvody, ktoré by zodpovedali
zvláštnym okolnostiam prípadu a mali výnimočnú povahu. Taktiež nepovažovali za dostatočné, presné
a zdôvodnené ani samotné konštatovanie súdu prvého stupňa, „že bolo v záujme navrhovateľovusporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré na základe nesprávneho dedičského konania
nadobudli odporcovia, ktorí ani nezapríčinili daný stav a súd preto odporcov nezaviazal k náhrade
trov konania“. Poukázali na skutočnosť, že napriek úspechu navrhovateľov súd pri aplikácii § 150

O.s.p. posudzoval len postavenie odporcov bez toho, aby zohľadnil financovanie a majetkové pomery
navrhovateľov pričom opomenul vziať do úvahy aj postoj odporcov v konaní, ktorí nárok navrhovateľov
uznali pred súdom až po rozsiahlom dokazovaní, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z obsahu
spisu. Vyslovili názor, že súd prvého stupňa relevantné dôvody pre postup podľa § 150 O.s.p. dostatočne
neposúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.
Vyslovili názor, že v tejto právnej veci sú dané všetky dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., keďže v prvom rade je v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam. Navyše vzhľadom na okolnosti danej právnej veci, kedy odporcovia nadobudli

tieto nehnuteľnosti v dobrej viere a zákonne, na základe dedičského rozhodnutia, podľa ktorého zdedili
predmetné nehnuteľnosti po nebohej V. L., G. Č., B.. X.X.XXXX, zomr. dňa 31.7.2007, ktorá taktiež
nadobudla sporné nehnuteľnosti po svojom manželovi Y. L., B.. XX.X.XXXX, zomr. dňa 22.9.1968.
Poukázali na skutočnosti, že už právni predchodcovia odporcov užívali tieto sporné nehnuteľnosti ako
svoje, ktoré následne v dobrej viere užívali a aj obhospodarovali odporcovia taktiež v domnení, že sa

jedná o ich vlastníctvo a nemali tak najmenší dôvod pochybovať o vlastníctve k týmto nehnuteľnostiam.
Ďalej uviedli, že navrhovatelia nikdy nepredložili odporcom také dôkazy svedčiace o ich vlastníctve k
sporným nehnuteľnostiam, o ktorých by nemali pochybnosti. Tvrdenia navrhovateľov, že sa pokúšali o
mimosúdne riešenie sporu je síce pravdivé, avšak zdôraznili, že odporcom nikdy nepredložili žiadne
relevantné dôkazy a tak nebolo možné z ich strany len tak sa vzdať svojho vlastníctva, ktoré nadobudli

dedičstvom, čo ich len utvrdzovalo v tom, že oni sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Odporca v 1. rade
dokonca niekoľkokrát osobne vyhľadal navrhovateľku v 1. rade v mieste jej trvalého bydliska za účelom
objasnenia celej záležitosti, nakoľko mal za to, že ona jediná vie vzhľadom na svoj vek potvrdiť, resp.
vyvrátiť opodstatnenosť nárokov navrhovateľov, avšak táto odmietala komunikovať s odporcom v 1.
rade, čo odporcov len utvrdzovalo v ich presvedčení, a preto neboli ochotní pristúpiť k mimosúdnemu

riešeniu tohto sporu. Navrhovateľka v 1. rade sa nedostavila ani na prvé súdne pojednávanie, pred
ktorým sa súd pokúsil o dohodu a odporcovia tak trvali na jej výsluchu práve z dôvodov objasnenia
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a keďže sa dostavila až na druhé súdne
pojednávanie, kde po jej výsluchu uznali nárok navrhovateľov za opodstatnený, lebo objasnila okolnosti
prevodu sporných nehnuteľností, ako aj rozpor, resp. omyl v osobe menom Y. L., ktorý mal nehnuteľnosti

vo svojom vlastníctve s jeho menovcom.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto
ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú
inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňujetak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam
inýchosôb)adocieliťtak,pokiaľmožno,spravodlivúochranupráv,čoaplikáciazásadyzodpovednostiza

výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch), jeho aplikácie. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži
k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené
záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého

ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Na tomto mieste považuje odvolací
súd za potrebné pripomenúť, že pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu
prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15.10.2008 (zák. č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu
vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia
účastníkaktomu,abyrozhodujúceskutočnostiadôkazy,pokiaľichmoholuplatniť,predkladalužnaúvod
konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti
nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto

ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od
15.10.2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo
najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a
až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v

priebehu konania a podobne. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako
prioritné (nie však výlučné) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu
procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za

účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím
samým.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované

tak Ústavou SR (článok 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6
ods. 1) ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie
i Ústavného súdu SR (Nález z 12.5.2004, sp.zn. I ÚS 226/2003, z 27.7.2011, sp.zn. III ÚS 198/2011) sa
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie.

V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Účelomodôvodneniarozsudkujevysvetliťpostupsúduadôvodyjehorozhodnutia.Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na
spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu
upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných

prostriedkov.

V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že sú splnené
zákonnépredpokladypreaplikáciuust.§150ods.1O.s.p.Podstatasúdomprvéhostupňazohľadnených
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. mala spočívať v okolnostiach danej

veci, keďže bolo v záujme navrhovateľov usporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré na
základe nesprávneho dedičského rozhodnutia nadobudli odporcovia, ktorí ale nezapríčinili daný stav a
pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode, bolo to hlavne z toho dôvodu, že odporcovia nemali vedomosť o
tom, že dedičské rozhodnutie po ich nebohom predkovi - poručiteľovi Jozefovi Petrovi bolo nesprávne, apreto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, aby odporcovia znášali trovy konania. Súd prvého stupňa
nepriznanie náhrady trov konania účastníkom ďalej odôvodnil tým, že v danom prípade je potrebné
zvážiť na strane koho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho, komu

inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Obsah spisu svedčí o tom, že súd prvého stupňa neposúdil
dostatočne celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150
ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o navrhovateľov, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či a ktoré okolnosti
vzal na zreteľ a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k inak
úspešným účastníkom konania (navrhovateľom). Súd prvého stupňa neprihliadol v ničom na ďalšie

okolnosti významné pri posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 150 O.s.p., konkrétne
aj na osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania. Svoje konštatovanie o potrebe
zváženia na strane toho v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako i na strane toho, komu inak
prislúchajúci nárok nie je priznaný, ničím neodôvodnil.

Pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné taktiež posúdiť a vyhodnotiť existenciu okolností súvisiacich

so stavom pred začatím sporu, správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia
nároku.

Súd prvého stupňa neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za relevantné v zmysle §
150 O.s.p. a svoje rozhodnutie v napadnutom výroku o náhrade trov konania neodôvodnil v súlade s §

157ods.2O.s.p.,čímodňalmožnosťúčastníkomkonaťpredsúdom.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúd
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade
trov konania a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania a rozhodnutie

odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 tak, aby bol preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.