Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204700
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113204700.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora

vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) Y. X., nar. XX.XX.XXXX, (kde po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex 84/2005) v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 774,48 eur do troch dní od
právoplatnostirozsudkuanáhradutrovkonania.Ďalejžalobcavžalobeuviedol,žežalobcajeprávnickou

osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom Y. X., nar. XX.XX.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelilregistráciouexekučnejvecičísloEX84/2005.Súdnyexekútorpostupovalpodľaprocesnejúpravy

obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom Okresnému súdu Senica, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod
č.: 5205*014554. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Žalobca ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s 44 ods.
8 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutiao udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škodavsume175eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných
exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu

konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 774,48 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym

plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 774,48 eur, teda 55,32

eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eura. Žalobca uviedol, postupoval
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne

nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a túto žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 17.9.2012, s vyjadreniami žalovanej
zodňa27.6.2013,zodňa9.4.2014,soznámenímžalobcuzodňa13.6.2014,sobsahomspisutunajšieho
súdu spisová značka 1SprV/143/2014, s obsahom spisu Okresného súdu Senica spisová značka

13Er/70/2005.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku

neboli prítomní.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca
v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa

tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012
a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že

žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovaniesámpožiadal,pretonárokžalobcunepovažujezapredbežneprerokovaný.Knesprávnemu
úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby

v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom
stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho

exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku,
ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a

paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,

čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie

žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,

že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik anivýšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne

neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných
žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom

žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Obvodného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal
kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014 uviedla, že Znalecký
posudok č. 1/2004 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave predložený
žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody žalobcu. Súd by nemal na uvedený znalecký posudok prihliadať vzhľadom na to,
že vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám, žalovanej bola odňatá možnosť akýmkoľvek

spôsobom participovať na postupe pri vypracovaní znaleckého posudku, náklady na poštovné a tlač,
posudzovanie ktorých je predmetom uvedeného znaleckého posudku, nespĺňa zákonom predpokladané
kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami, pri
jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom,
keď údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné bezvýhradne dôverovať,

nakoľko tieto vykazujú nezanedbateľné nepresnosti. Žalovaná ďalej uviedla, že predmetom uvedeného
znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo, k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní.
Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné
súčasné naplnenie zákonom stanovených predpokladov, ktorými by mali byť nesprávny úradný postup

okresného súdu, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
okresného súdu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že žalovaná jednoznačne preukazuje, resp.
argumentuje v prospech neexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je možné
s prihliadnutím na vyššie uvedené nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd mal z
obsahu uvedeného znaleckého posudku preukázané, že k vzniku škody došlo. Najpodstatnejším a

najzávažnejším nedostatkom predmetného znaleckého posudku je, že tento by mal byť vyčíslením
škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom je potrebné vziať do úvahy, že úradný postup
exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Žalovaná
má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej
konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j.

pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho
úradného postupu. Znalecký posudok predložený žalobcom je len prepočtom nepreukázaných a
žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé
jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil, ktorú konkrétnu škodu. Ďalej
žalovaná uviedla, že uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu

zamestnancov nedošlo napríklad v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého a
žalovaná namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s
verejnosťou. K činnosti v uvedenom znaleckom posudku označenej ako „overovanie skutočností, či súd
rozhodol v exekučnej veci“ žalovaná uvádza, že žalobca by k tomuto pristúpil bez ohľadu na prípadnú
existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V prípade nákladov na úpravu informačného

systému z uvedeného znaleckého posudku vôbec nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám
informačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosťtýchtoprípadnýchúpravsnamietanými
nesprávnymi úradnými postupmi. Žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.Žalobca v Oznámení zo dňa 13.6.2014 doručenom súdu dňa 13.6.2014 uviedol, že tunajšiemu
súdu predložil originál Znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci ustanovenia majetkovej škody, pričom táto majetková

škoda je predmetom súdneho konania. Žalobca považuje predmetný znalecký posudok za dôležitý
dôkaz o skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách, dôkaz preukazujúci minimálnu výšku
spôsobenej škody. Žalobca ďalej uvádza, že je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom
individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
dosahuje hodnotu minimálne 30,76 eura a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom

prípade neskorého rozhodovania súdu o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68
eura. Okrem toho je nepochybné, že porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je
možné objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave, Znaleckým ústavom (uloženým v spise tunajšieho súdu spisová značka 1SprV/143/2014),
vyplýva, že znaleckému ústavu bola uložená úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená

nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky
v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav
v znaleckom uviedol, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie

a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovali na jednu žalobu mzdové náklady
sumu 4,15 eura, náklady na tlač sumu 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému sumu 13,86
eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43 eura a v
prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovali na jednu žalobu mzdové
náklady sumu 5,07 eura, náklady na tlač sumu 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému

sumu 13,86 eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43
eura.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 13Er/70/2005 súd zistil, že dňa 1.3.2005
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: Y. X., nar.

XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX pre vymoženie pohľadávky v sume 716,98 eur (21.600 Sk) s
príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 18.3.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Školská 6, Holíč (poverenie číslo 5205 014554
*). Okresný súd Senica uznesením č.k. 13Er/70/2005-14 zo dňa 15.11.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.3.2013 č.k. 24CoE/97/2012-46 bolo exekučné konanie zastavené.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica vyplýva, že v spise spisová značka 13Er/70/2005 sa žiadosť
oprávneného o zmenu súdneho exekútora nenachádza.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 774,48 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby
na súd štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby
na súd zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
podania žaloby na súd vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa

§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na súd
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na súd právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania
žaloby na súd nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na súd,

ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na súd

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na súd v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania
žaloby na súd právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o
škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na
súd lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia
exekučného konania oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 13Er/70/2005. Nesprávny úradný postup

Okresného súdu Senica mal podľa žalobcu spočívať v tom, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu
rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť
žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v lehote stanovenej zákonom za zbytočné prieťahy.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 18.2.2005 súdnemu

exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky v sume 774,48 eur s príslušenstvom.
Dňa 1.3.2005 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto
exekúcie. Okresný súd Senica poveril dňa 18.3.2005 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Školská 6, Holíč (poverenie číslo 5205 014554 *).

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej dňa 30.9.2012
požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci.
Žalovaná na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala
dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím
bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula

šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej

moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom

konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 1.3.2005 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti Okresný súd Senica rozhodol dňa 18.3.2005 tak, že
súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú poveril vykonaním exekúcie a následne uznesením zo dňa

15.11.2011 Okresný súd Senica exekučné konanie zastavil. V sporovom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísanímskutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným
v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je
premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehote. Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 13Er/70/2005 súd zistil, že žiaden
návrh oprávneného: žalobcu na zmenu súdneho exekútora nebol Okresnému súdu Senica v predmetnej
exekučnej veci doručený. Žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal, že exekučnému súdu podal návrh na zmenu súdneho
exekútora, o ktorom návrhu mal podľa tvrdení žalobcu rozhodnúť exekučný súd po uplynutí zákonnej
lehoty. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že
by sa Okresný súd Senica dopustil nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v nerozhodnutí
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase tak, ako žalobca uvádza v
žalobe. V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia napádané žalobcom,

keďže žalobca ako oprávnený v exekučnej veci ani nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora, a
preto možno konštatovať, že sa Okresný súd Senica nedopustil tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik
zodpovednostištátu,atonesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmoci,ktorýnesprávnyúradnýpostup
nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval

neopodstatnený.

Na podporu svojej argumentácie predložil žalobca listinný dôkaz - Znalecký posudok číslo 1/2014 zo
dňa 17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom. Z uvedeného
znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovala majetková škoda na jednu

žalobu sumu 30,76 eura a v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovala
majetková škoda na jednu žalobu sumu 31,68 eura. Predloženie uvedeného listinného dôkazu -
znaleckého posudku považoval súd za bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, že žalobca
ako oprávnený v exekučnej veci ani nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora, teda že Okresný
súd Senica sa nedopustil nesprávneho úradného postupu napádaného žalobcom v žalobe. Ak ani

nebol preukázaný neprávny úradný postup exekučného súdu, nemohlo dôjsť k vzniku akejkoľvek škody
žalobcovi v príčinnej súvislosti s neexistujúcim nesprávnym úradným postupom.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,
nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora nebol exekučnému súdu vôbec podaný.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to predovšetkým nepreukázanie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, boli tak dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho
neopodstatnenosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že

by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.