Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208022
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814208022.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: UK
Profit, spol. s.r.o. som sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815 zast. JUDr. Ivanou
Zmekou, AK Zámocka 30 Bratislava proti žalovanému S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX/XX, N. K. o
zaplatenie 482,83 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 482,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne zo sumy 482,83 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatkuvovýške19,95euraztrovprávnehozastúpeniavovýške,69,29eurnaúčetprávnehozástupcu
žalobcu JUDr. Ivany Zmekovej a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca DPS financial consulting, s.r.o. sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 482,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 1,76 eur, poplatkami vo
výške 0,21 eur, úrokom z omeškania vo výške 68,94 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne

zo sumy 482,83 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa
13.02.2008 uzatvoril žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.
s. v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zákonníka Zmluvu o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre FO. Predmetom zmluvy bolo vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX banka pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po slnení podmienok
uvedených v obchodných podmienkach banky. Banka poskytla žalovanému od 13.02.2008 povolené

prečerpanie k účtu do výšky úverového rámca 11.000,- Sk (397,66 eur) a to oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 13.02.2008. V zmysle oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania,
pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu
vyhotovenia oznámenia bola 15,10 % p.a., typ premenlivá. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od
banky, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dostal sa so splácaním dlhu do omeškania.
Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v zmluve, banka listom zo dňa

23.09.2011 odstúpila od zmluvy a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania.
Výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia oznámenia o odstúpení od zmluvy bola vo výške 483,87
eur. Žalovaný banke uplatnenú pohľadávku nezaplatil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy na
žalobcu DPS financial consulting, s. r. o. V zmysle ust. § 524 ods. Obč. zákonníka s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Po postúpení pohľadávky na

žalobcunebolanaúhraduzáväzkuvzniknutéhonazákladezmluvypoukázanážiadnaplatba.Žalobcasa
preto pri vyčíslení pohľadávky pridržiaval vyčíslenia pohľadávky poskytnutého pri postúpení pohľadávkypôvodným veriteľom. Pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje dlh žalovaného zo
zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávky v celkovej sume 553,74 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny
vo výške 482,83 eur, úroku vo výške 1,76 eur, úrokov z omeškania vo výške 68,94 eur vyčíslené ku

dňu postúpenia pohľadávky, poplatkov vo výške 0,21 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 482,83 eur od 28.09.2013 (deň nasledujúci po postúpení
pohľadávky)
do zaplatenia.

Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky na veriteľa spoločnosť UK Profit, spol. čo bolo v konaní
preukázané. Na základe návrhu preto súd uznesením zo dňa 20.02.2015 pripustil, aby pôvodný žalobca
z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový spoločnosť UK profit, s.r.o..

Žalovaný sa k žalobe nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou zo
dňa 13.02.2008, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania účtu zo dňa 13.02.2008, odstúpením
od zmluvy zo dňa 23.09.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 vrátane prílohy,
správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.02.2015, návrhom na zmenu účastníka
konania, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.09.2014 vrátane prílohy, oznámením pôvodného

veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj na súčasného žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, zmluvou
o poskytnutí balíka služieb zo dňa 13.02.2008, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.06.2015, zmluvou o
bežnom účte zo dňa 28.09.2005, odstúpením od zmluvy a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 28.09.2005 zmluvu o bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka na základe ktorej sa
tento veriteľ zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet. Následne zmluvou zo dňa 13.02.2008 bolo
dohodnuté k tomuto účtu povolené prečerpanie do výške 11.000,-Sk podľa predloženého oznámenia.

Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný povolené prečerpanie využíval a čerpal, pričom z
výpisu vyplýva, že stav na účte žalovaného v súčasnosti je - 482,83 eur.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky
ktorá je predmetom tohto konania z postupcu na pôvodného žalobcu. Následne počas konania došlo

opätovne k postúpeniu pohľadávky na nového veriteľa spoločnosť UK Profit, spol. s.r.o. so sídlom
Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815 tak ako je to vyššie uvedené. Týmto je preukázaná
aktívna legitimácia tohto žalobcu v tomto konaní.

Z listu pôvodného veriteľa zo dňa 23.09.2011 zároveň vyplýva, že pôvodným veriteľom došlo k

odstúpeniu od zmluvy ktorou bolo žalovanému povolené prečerpanie.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom

období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu
o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného
zákonníkarealizovalpríkazynaplatbu,hocinaúčtežalovanéhonemaldostatokfinančnýchprostriedkov,
došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere. Uzatvorením týchto zmlúv vznikol formálne absolútnym obchodnýmvzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, zmluva o úvere, je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov

zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy,
keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného
zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o

spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy
vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako
podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov z omeškania.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na

základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi

pôvodným veriteľom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a
teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov
zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, ako zmlúv
spotrebiteľských, je iba demonštratívny.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybnípodmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte pôvodný veriteľ viedol pre žalovaného bežný účet na
jeho meno a v jeho prospech s možnosťou prečerpania účtu a na tomto účte je vedený aktuálny debetný
zostatok vo výške 482,83 eur. Z dôvodu nedovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na tomto
účte zo strany žalovaného a nevyrovnania debetu pôvodný veriteľ od zmluvy o bežnom účte listom
zo dňa 23.09.2011 od zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval na úhradu dlhu do 7 dní od doručenia.

Následne na základe zmlúv o postúpení pohľadávok bola pohľadávky tak ako je to vyššie uvedené
postúpená na súčasného. Po postúpení pohľadávky žalovaný v prospech žalobcu neuhradil žiadne
finančné prostriedky. Dlh žalovaného podľa predložených výpisov z účtu predstavuje sumu 482,83
eur. Na základe uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v tejto časti o zaplatenie
482,83 eur ako dôvodnej vyhovel.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom

konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Súd zároveň žalobu v prevyšujúcej časti, čo sa týka vyčísleného úroku 1,76 eur, poplatku 0,21 eur a
úroku z omeškania vo výške 68,94 zamietol a to pre neunesenie dôkazného bremena. Z vyjadrení a ani
iných listín žalobcu nevyplýva čo tieto sumy predstavujú , ako tieto sumy žalobca počítal z akej sumy

za ké obdobia a v akej výške.

Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy aj nárok na úrok z omeškania bez vyčíslenia vo výške 5,5 ročne zo
sumy 482,83 eur od 28.09.2013. Súd mal za to, že k tomu dňu k 28.09.2013 bol žalovaný v omeškaní a
preto v tejto časti žalobe čo do úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 482,83 eur ktorú tiež

priznal ako dôvodnej vyhovel. Súd poukazuje, že žalobca si uplatnil nižšiu výšku úrokov z omeškania,
než akú má nárok.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.V danej právnej veci súd konanie návrhu žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 482,83 eur, 1,76 eur
a 68,94 eur a úrokov bez vyčíslenia. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 70,70 zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej

časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia.

V predmetnej veci mal žalobca úspech vo výške 85 % a žalovaný vo výške 15 %. Po odpočítaní úspechu
žalobcuodúspechužalovaného(85%-15%),žalobcovivznikolnároknapriznanienáhradytrovkonania
vo výške 70 % z jeho celkových priznaných trov konania.

Súdny poplatok bol zaplatený vo výške 28,50 eur, pričom 70 % z tejto sumy je 19,95 eur.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................. 33,20 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 17.7.2012 .......................33,20 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) 2 x 8,04 eur, t.j. 18,08 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia sú 82,48 eur, 20% DPH z toho je 16,50 eur, spolu 98,98 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu
celkových trov konania vo výške 70 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 69,29 eur z priznaných trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.