Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/671/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210485
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7913210485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov

senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľky: Ž. Y., T..
XX.XX.XXXX, H. X., R. XXX, zast. JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 14C/126/2013-169 zo dňa 18.3.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej iba „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 18.3.2014 č.k. 14C/126/2013-169
zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/808/2012-23 zo dňa 19.1.2012 a odložil vykonateľnosť
tohto rozhodcovského rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo
výške 266,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok za
návrh vo výške 331,50 eur, na účet Okresného súdu Trebišov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je v plnom
rozsahu opodstatnený. Návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa
ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd prvého
stupňa zistil, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 27.6.2013 a návrh
na súde podaný dňa 8.7.2013, teda v zákonnej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní. V konaní nebolo sporné, že účastníci konania uzavreli dňa 25.9.2007 poistnú zmluvu č.
4460190010, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky, ktorých prevzatie navrhovateľka

podpísala dňa 25.9.2007. Uviedol, že zmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej zmluvy) a
predmetom zmluvy nebola dohoda o rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Rozhodcovská doložka ale
bola upravená vo Všeobecných poistných podmienkach (VPP) v časti XV., pričom zmluva obsahovala aj
osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, kde v bode 2 obidve zmluvné strany svojim podpisom
prejavili svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská
zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva, alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom
prípade skúmal, či rozhodcovská doložka dojednaná v rámci Všeobecných poistných podmienok k

poistnej zmluve bola dojednaná jednotlivo. Uviedol, že cieľom rozhodcovskej doložky alebo zmluvy je
dosiahnuť prejednanie prípadu sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Súd prvého stupňa sa ale nestotožnil so stanoviskom odporcu, že
podpisomosobitnýchdojednaníbolarozhodcovskádoložkaindividuálnedojednaná,nakoľkobezohľaduna podpis osobitných dojednaní, už len podpisom všeobecnej časti VPP (časť XV.) bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a dojednaná rozhodcovská doložka. Mal za to, že rozhodcovskú doložku v
časti XV. VPP si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol vyjadrený v osobitnom ustanovení s

príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľkou tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľka je
výslovne oboznámená s týmto ustanovením. Rozhodcovská doložka splynula v ustanoveniach VOP, o
ktorýchjepredpoklad,žeichnavrhovateľkaaninečítalapredpodpisomzmluvyapretoaninemuselamať
vedomosť o takomto ustanovení. V predmetnom prípade tak bolo prvoradým cieľom uzavrieť poistnú
zmluvu a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o ktorej vzhľadom na spôsoby jej zakomponovania vo

VOP nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť. Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľka
mala právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijala, k tomu súd prvého stupňa uviedol,
že navrhovateľka nebola poučená o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú doložku, nakoľko táto
skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky, ale ani z iného ustanovenia zmluvy, ktorá
bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Zároveň konštatoval, že o možnosti odmietnuť časť XV.
VPP v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP navrhovateľka nemala reálnu možnosť sa dozvedieť.

Konštatoval, že v danom prípade ide o obchádzanie zákona (in fraudem legis). Konanie in fraudem
legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol
výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Z uvedených dôvodov mal tak
súd prvého stupňa za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na
ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd

prvého stupňa poukázal na to, že je tu dôvod aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), ako aj z dôvodu podľa ust. § 40
ods. 1 písm. g/ ZRK, nakoľko Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože
odporuje zákonu, ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a spôsobuje tak absolútnu
neplatnosť Dohody o rozhodcovskej doložke a zároveň došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluvný vzťah vznikol pred 1.1.2008
a preto v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, nakoľko uvedené ust.,
na ktoré poukazoval navrhovateľ, týkajúce sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve,
s ich riešením výlučne v rozhodcovskom konaní nadobudlo účinnosť až 1.1.2008. Uviedol ale, že tomu
nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008 a preto aj v tomto

prípade za neprijateľné podmienky zákon označuje najmä tie, ktoré vypočítava v ustanovení § 53 ods.
3 OZ. Preto mal za to, čo vyplynulo aj z výsledkov vykonaného dokazovania, že rozhodcovská doložka
upravená vo VOP je neprijateľná podmienka, nakoľko nebola spotrebiteľom - navrhovateľkou osobitne
vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť (na samostatnom tlačive, ktorý tvorí súčasť zmluvy),
vopred pripravenej zmluvy. Zároveň poukazoval na tú skutočnosť, ktorá vyplýva z citovanej judikatúry

Európskeho súdneho dvora s ohľadom na to, že navrhovateľ v danom prípade nemal žiadnu možnosť
ovplyvniť výber rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, nakoľko toto právo bolo v zmysle časti XV. VPP
ponechané iba poisťovni, nemal možnosť namietať voči konkrétnej osobe rozhodcu, ak s jeho osobou
nesúhlasil a zároveň nemal možnosť zistiť, aký rozhodcovský súd by mal prípadné spory prejednávať.

Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ(ka) v čase uzavretia poistnej zmluvy mala ako
živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, k tomu súd prvého stupňa
uviedol, že toto tvrdenie odporcu v konaní preukázané nebolo, keďže poistná zmluva bola medzi
účastníkmi uzatvorená dňa 25.9.2007, pričom zmluva o sprostredkovaní poistenia bola uzatvorená
dňa 15.10.2007. Dňom 31.10.2007 bola navrhovateľ(ka) zapísaná do zoznamu sprostredkovateľov

poistenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že ku dňu uzavretia poistnej zmluvy nebola sprostredkovateľom
poistenia a preto námietka odporcu je právne irelevantná.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhovel žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a
zároveň podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, nakoľko je to v záujme ochrany navrhovateľa, a to minimálne do
právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a priznal úspešnej navrhovateľke trovy pozostávajúce z hotových výdavkov navrhovateľa vo

výške 100,- eur (príjmové doklady o zaplatení odmeny za vypracovanie návrhu na začatie konania zo
dňa 02.07.2013 vo výške 50,- eur a písomného vyjadrenia zo dňa 05.02.2014 vo výške 50,- eur) a trov
právneho zastúpenia vo výške 166,62 eur, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej
„vyhláška“), nasledovne:I, odmena za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 139,82 eur za právne
úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 05.02.2014, účasť na pojednávaní 18.03.2014, odmena za 1
úkon bola priznaná vo výške 61,87 eur a režijný paušál 2x 8,04 eur;

II, náhradu za stratu času v zmysle §17 ods. 1,3 vyhlášky vo výške 26,80 eur za zastupovanie na
pojednávaní dňa 18.03.2014 za 2 začaté polhodiny po 13,40 eur z AK Košice do Trebišova a späť;
Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu cestovných nákladov uplatnenú vo výške 17,57 eur,
nakoľkotietonákladyneboližiadnymspôsobompreukázané.Bolivyčíslenéako48kmx0,183eur=8,78
eurx2=17,57eur,alesúdunebolozrejméoakúnáhradusajedná.Čiidezacestovnéautobusom,alebo

osobným motorovým vozidlom, keďže absentoval predložený technický preukaz motorového vozidla.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych
poplatkoch a v zmysle položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 331,50 eur s odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ citovaného zákona, keďže
navrhovateľka je spotrebiteľkou.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/
O.s.p. a navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

Odporca namietal, že záver súdu prvého stupňa o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, j/ a g/ ZRK nemá oporu v skutkovom stave a vychádza z jeho
nesprávneho zistenia a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k porušeniu
rovnosti procesných práv odporcu došlo tým, že aj keď nebol zaplatený súdny poplatok, súd vo veci
konal. Ďalej si nesplnil povinnosti podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. s odkazom na zápisnice z pojednávania

zo dňa 4.2.2014 ako aj 18.3.2014, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo nepredvídateľné (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/326/2010 zo dňa 14.4.2011).

Vo vzťahu k výroku o odklade vykonateľnosti uviedol, že výrok je nezákonný, nakoľko odkladá
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku bez akéhokoľvek časového obmedzenia a odôvodnenie

rozsudku je v tejto časti nepreskúmateľné. Zároveň poukazoval na to, že navrhovateľ žiadal zrušiť
rozhodcovský rozsudok v zákonnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehote len z dôvodu uvedeného v § 40
ods. 1 písm. a/ ZRK a až po uplynutí tejto zákonnej prekluzívnej doby žiadal rozsudok zrušiť aj z ďalších
dôvodov. Preto súd prvého stupňa na ďalšie uplatnené dôvody už nemal prihliadať.

Namietal taktiež záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade dohodnutá individuálne
s odkazom na ust. § 53 ods. 1 posledná veta OZ, nakoľko to odporuje podpísaniu osobitných zmluvných
dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 4450490010 a vychádza nedôvodne z tej skutočnosti, že
rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XV. a teda súčasťou
poistného vzťahu aj bez podpisu osobitných zmluvných dojednaní a z toho vyvodil jej neprijateľnosť. To

je ale v rozpore s listinným dôkazom preukazujúcim fakt, že navrhovateľ(ka) slobodne, vlastnoručne a
bez nátlaku podpísala osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka
a tak bola prejavená jeho vôľa v osobitnom ustanovení uzavrieť rozhodcovskú doložku. Pri pohľade na
poslednú stranu tlačiva Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že text Všeobecných poistných
podmienok aj Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 je čítateľný a pre bežného spotrebiteľa

je text zrozumiteľný, vychádzajúc aj z veku navrhovateľky, ktorá mala v tom čase 45 rokov. Ďalej
poukazoval na vedomosť navrhovateľky o existencii dodatku č. 2 a práv z neho vyplývajúcich, keďže o
týchto skutočnostiach musela vedieť aj ako sprostredkovateľka poistenia, keď sama sprostredkovávala
uzatvorenie zmlúv s rovnakou doložkou s inými osobami a pre odporcu takmer tri roky pracovala.

Poukazoval aj na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, čo sa týka naplnenia zákonných
podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ a preto súd prvého stupňa zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou,
ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z tej
skutočnosti, že v čase uzavretia rozhodcovskej doložky nebolo súčasťou dohody zmluvných strán o
rozhodcovskom konaní žiadne ustanovenie o tom, že by mal rozhodovať rozhodcovský súd miestne

príslušný v sídle dodávateľa.Odporca ďalej namietal, že rozhodnutie neobsahuje výrok o pokračovaní konania s poukazom na § 43
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň spochybňoval aj výrok o priznaní trov konania a
úhrade súdneho poplatku, vzhľadom na ich neúčelnosť a rozhodnutie nad rámec žalobného návrhu.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v
zákonnej lehote, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa §

212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a rozsudok
v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného rozsudku dňa 18.6.2015
o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 9.6.2015.

Odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený stav aplikoval relevantné
ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za dostatočne odôvodnený a pri skúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,
nebola zistená existencia vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok

zrušenie napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že v danej veci neboli naplnené odvolacie dôvody podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.

Odvolací súd uvádza, že zo zápisníc pojednávaní zo dňa 4.2.2014 ako aj 18.3.2014 (č.l. 145 až 150
spisu, č.l. 154 až 161 spisu) je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle zákonných ustanovení
ovedenípojednávania(§115-119O.s.p.).Knámietkežalovanéhooprocesnompochybenísúduprvého
stupňa, ktorý sa neriadil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., odvolací súd uvádza, že táto vada nemala za následok
nesprávnerozhodnutievoveci(§212ods.3O.s.p.).Zobsahuspisuvyplýva,žerozhodnutiesúduprvého

stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov konania. Účastníci
v priebehu konania sa mali možnosť vyjadriť a ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia
vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o naplnení zákonných

podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/ a j/ zákona o
rozhodcovskomkonaní,keďžerozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôžebyťpredmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy - navrhovateľka, taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), čo súd prvého stupňa v

odôvodnení svojho rozsudku konkrétne odôvodnil a taktiež pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania v zmysle § 120
a nasl. O.s.p. ako aj jeho hodnotenia v zmysle § 153 a nasl. O.s.p. podrobne a konkrétne odôvodnil

právne závery o aplikácii cit. ust. § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/ a j/ zákona o rozhodcovskom konaní a nič
nemení na tom ani tá namietaná skutočnosť odporcom, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania
uvádzala len odvolací dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ ZRK a až po uplynutí zákonnej prekluzívnej
lehoty žiadala rozsudok zrušiť aj z ďalších dôvodov.

Odvolací súd uvádza, že v konaní predovšetkým bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a preto súd prvého stupňa správne preskúmaval podmienky jej
neprijateľnosti podľa § 53 OZ.

Taktiež k ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľka pracovala pre odporcu

ako sprostredkovateľka poistenia a preto o existencii dodatku č. 2 a práv z neho vyplývajúcich musela
vedieť nielen ako spotrebiteľ, ale aj ako podnikateľka, odvolací súd uvádza, že z výsledkov vykonaného
dokazovania tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol aj súd prvého stupňa, bola
navrhovateľka až dňom 31.10.2007 zapísaná do zoznamu sprostredkovateľov poistenia, pričom poistnázmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 25.9.2007 a zmluva o sprostredkovaní poistenia dňa
15.10.2007. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania navrhovateľka vystupovala len ako spotrebiteľ a preto aj ďalšie odvolacie námietky odporcu

týkajúce sa vzťahov vyplývajúcich z vedomosti o dohodnutých vzťahoch vyplývajúcich z uzavretej
zmluvy o sprostredkovaní poistenia medzi odporcom a navrhovateľkou, sú v danej veci bez právneho
významu. Zároveň aj ďalšie odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti
napadnutého rozsudku vzhľadom na citovanú aplikáciu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora týkajúce
sa ochrany práv spotrebiteľov, sú v danej veci bez právneho významu.

Za situácie, ak súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, správne rozhodol aj o
odklade jeho vykonateľnosti. Aj keď odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neuviedol dobu
trvania odkladu vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku, s odkazom aj na ust. § 40 ods. 2
ZRK je zrejmé, že vykonateľnosť odložil do právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku je povinnosťou súdu prvého stupňa
konať o nároku odporcu proti navrhovateľke podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Tento
následok nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby osobitným výrokom túto skutočnosť vyslovil
súd, konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky odporcu k účelnosti uplatnenej náhrady trov konania
navrhovateľkou boli uplatnené odporcom nedôvodne, keďže vyčíslená, špecifikovaná a súdom priznaná
náhrada trov konania bola súdom prvého stupňa navrhovateľke priznaná správne v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p. s odkazom na Vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, taktiež aj v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. a ide o účelné trovy právnej pomoci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny, vrátane výroku o trovách konania a výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok
za návrh.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, ale náhradu trov konania si neuplatňovala, pričom
neúspešný odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, nemá právo na ich náhradu a preto odvolací

súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.