Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203399.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L. XXX, prechodne bytom
Y. K. XX, Q., o vymoženie 627,77 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/327/2014-10 zo dňa 27.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (Ex 15020/14) zo dňa 18.03.2014 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal na exekútorskom úrade vyššie
uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky
vovyššieuvedenejvýške,priznanejprávoplatnýmavykonateľnýmrozhodcovskýmrozsudkomvydaným
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s...

Dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť, pretože

Zmluvné dojednania o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné
dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý
nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a
tým neplatnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne
hovoriť aj nekalá, nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné konanie vedené na takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienke, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd

nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd

ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom
súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých

prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná

klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti
možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Štandardné zmluvy, str. 214,Vydavateľ
Aleš Čeněk).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy (07.12..2010) sa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 07.12.2010
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v článku 14

bola zakotvená rozhodcovská doložka. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá

v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Aj keď podľa obsahu zmluvy o úvere zmluvné strany mali súhlasiť so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, podpísali len Zmluvu o úvere a nie uvedené všeobecné podmienky (a teda aj

rozhodcovskú doložku). Tu je nutné poukázať na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa
30.11.2011, podľa ktorého „ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť,
že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia
s VOP“. Pokiaľ je rozhodcovská doložka súčasťou len Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nie
je možné tvrdiť, že je dojednaná individuálne (zmluva o úvere je vyhotovená na predpísanom tlačive

súčasťou ktorého je dopredu predpísané prehlásenie dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru) a že nie je podmienkou poskytnutia úveru, keďže to vyplýva už len zo samotného
názvu „podmienky poskytnutia úveru“.

Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v úverovej zmluve na všeobecné podmienky, s
ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami

formulárovejzmluvy.Zmluvaoúvereneobsahujezmienkuovýslovnejdohodestránoriešeníprípadných
sporov formou rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia
úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s
obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako
vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a

podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd poznamenáva, že bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá založí právomoc rozhodcovského súdu,
neexistuje účinný a vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre nariadenie exekúcie. V

tomto prípade nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy (v dôsledku absencie podpisu
zmluvných strán), čo podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní spôsobilo jej absolútnu
neplatnosť, v dôsledku ktorej nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu. Ním vydaný
rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť vykonateľným exekučným titulom.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal

vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti
s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.