Rozhodnutie – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214117
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312214117.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci
navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/147/2012 zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu

175 eur a sumu 110,64 eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému X. Y.. Súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ neskôr podal návrh na zmenu
exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa
navrhovateľa mal súd rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný

súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa
navrhovateľa vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
70 eur, na udržiavanie a správu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15
eur, spolu 175 eur.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolal u neho pocit

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu,ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Súd bol nečinný 66 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 110,64 eur (55,32 eur za
mesiac).

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/148/2012 zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu
175 eur a sumu 221,28 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Tento návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo
zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto

zmluvy voči povinnému Ondrejovi Vašekovi. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil
mu poverenie. Aj v tomto prípade navrhovateľ neskôr podal návrh na zmenu exekútora a očakával, že
ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú
vyčíslil. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil ako satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho nárokov a práv. Súd bol nečinný 145 dní, preto si uplatnil titulom nemajetkovej ujmy sumu 221,28

eur.

V konaní vedenom pod sp.zn. 11C/149/2012 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu z titulu majetkovej ujmy sumu 175 eur a sumu 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Tento návrh
odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, ktorá

vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému Z. O.. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdu (nečinnosť súdu) uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorú vyčíslil. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil ako satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Súd bol nečinný 180 dní, preto si uplatnil titulom nemajetkovej
ujmy sumu 331,92 eur.

Uznesením č.k. 11C/147/2012-15 zo dňa 6.8.2013 súd konania vedené pod sp.zn. 11C/147/2012,
11C/148/2012 a 11C/149/2012 spojil na spoločné konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.8.2013.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že
podľa jeho názoru ide o predčasne uplatnený nárok na súde, navrhovateľ žalobu nepodal po uplynutí
6-mecačnej lehoty. Nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v konaní a vzniesol námietku
premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na
zmenu súdneho exekútora pred 23.4.2009. K materiálnej škode uviedol, že navrhovateľ nepreukázal

jednak vznik škody , jej výšku a ani príčinnú súvislosť. Nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, výšku skutočnej škody, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Čo sa týka
nemajetkovej ujmy, odporca poukázal na to, že navrhovateľ ju nepreukázal.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.
36Er/1640/2004, 36Er/1248/2002, 34Er/1482/2003 a zistil nasledovný skutkový stav.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 36Er/1640/2004 (Pohotovosť c/a X. Y.) bola dňa

6.12.2004 súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 14.12.2004 súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, zastúpeného JUDr. Alenou
Szalayovou. Dňa 6.10.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo
dňa 10.12.2010 súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril JUDr.
Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol o trovách pôvodného exekútora.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 36Er/1248/2002 (Pohotovosť c/a F. K.) bola dňa
24.6.2002 súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 25.6.2002 súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 13.11.2010 bol súdu
doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 12.4.2011 súd rozhodol tak, že

vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol
o trovách pôvodného exekútora.V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 34Er/1482/2003 (Pohotovosť c/a Z. O.) bola dňa
10.7.2003 súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 14.7.2003 súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 23.11.2010 bol súdu

doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 17.5.2011 súd rozhodol tak, že
vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol
o trovách pôvodného exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom

môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.júna 2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009).

Podľa ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §

136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena

pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Keďže v prejednávanom prípade ide o konania, ktoré boli začaté pred 1.9.2005, nebol súd povinný

rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to
tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia
Exekučného poriadku.

Súd by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov

a ak by sme aj posúdili postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote,
návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade.Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého

stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971).

Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a
následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda
vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.

V prejednávanom prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda

nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by
navrhovateľovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a
správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a to administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady,
jednak neboli v konaní preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani

iná komunikácia navrhovateľa a jednak ani v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu.

V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by
navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného,
riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže
začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, v danom prípade súd neodkladne
po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora, ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa
a zmena exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného.

Aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 3Cdo 32/2007,
konštatoval, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznik

zodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré by bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa
na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej
nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v
ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad na

majetok účastníka konania.

Navrhovateľsinávrhminazačatiekonaniauplatnilajzaplatenienemajetkovejujmy.Vznikzodpovednosti
štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako

majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné
vzťahy,spoločensképostavenie apodobne.Zákonpriurčenívýškynemajetkovejujmyneustanovuje
žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti
každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby

však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo skutkového stavu na základe
vykonaného dokazovania. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval nemajetkovú
ujmu.Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou
ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil
akonesprávnyúradnýpostup.Preneexistenciupríčinnejsúvislostisúdnávrhnavrhovateľanazaplatenie

nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý
nechal spracoval navrhovateľ a ktorý vyčísli výšku škody. Nakoľko súd dospel k záveru, že v konaní
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v vznikom škody, bolo by

nehospodárne a nadbytočné skúmať výšku škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené;

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.