Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200581
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8012200581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne
Nemocnice A. Leňa Humenné, n.o., so sídlom Nemocničná 7, Humenné, IČO: 37 887 335, právne
zastúpenej JUDr. Máriom Keletim, advokátom, so sídlom Hlavná 36, Hnúšťa, proti žalovanému Úradu
predohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,sosídlomŽellova2,Bratislava25,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. mája 2012, č.k.: ZS 702/00004/2011/R na základe žaloby,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.05.2012 predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej len žalovaný) ako správny orgán príslušný rozhodnúť na základe § 23 ods. 1,
písm. e/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004
Z. z.) o rozklade účastníka správneho konania (ďalej len žalobkyne), doručenom dňa 25.10.2011
proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. ZS 702/00004/2011 vydanom dňa 30.09.2011 úradom, pobočkou
Prešov (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

(žalobkyne) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 9.958
Eur, potvrdil. Žalobkyňa porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti), čo bolo zistené dňa
17.06.2011 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani
U. L., narodenej v roku XXXX, naposledy bytom Q. XX (ďalej len pacientka) dňa 08.02.2011 počas
ústavnej pohotovostnej služby a následne v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 počas hospitalizácie

na chirurgickom oddelení a oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny žalobkyne. tým, že pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej
diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v tom, že voľba konzervatívneho
postupu v liečbe pacientky počas jej hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u žalobkyne
nebolavzhľadomnajejklinickýstavsprávna.Pacientkabolaprijatánachirurgickéoddeleniežalobkynes
ikterom (žltačkou), jednoznačnými príznakmi ťažkej cholecystitídy (zápal žlčníka) a cholangoitídy (zápal
žlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnica) a brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom,

čo odôvodňovalo vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej
prípravy. Voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stavsprávna. Ďalej uviedol, že pokuta je splatná v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
na uvedený účet žalovaného.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal dňa

30.09.2011 rozhodnutie, ktorým uložil podľa § 50 ods. 2, písm. a/ a podľa § 64 ods. 2, písm. b/
zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 9.958 Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím
zdravotnej starostlivosti pacientke. Žalobkyňa ako účastníčka konania listom zo dňa 11.03.2011 zaslala
prvostupňovému správnemu orgánu podklady potrebné pre účely dohľadu. Prvostupňový správny

orgán v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci požiadal o vypracovanie odborného
stanoviska prof. MUDr. X. E., CSc. lekára v špecializovanom odbore chirurgia, ktorý ho vypracoval
dňa 07.04.2011. Dohľad bol vykonaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o čom bol vyhotovený
protokol č. 148/2011 zo dňa 27.04.2011 (ďalej len protokol), ktorý bol podkladom pre rozhodnutie.
Protokol bol žalobcovi doručený dňa 04.05.2011. Listom zo dňa 24.05.2011 vzniesla žalobkyňa voči
protokolu námietky, ku ktorým si prvostupňový správny orgán v záujme objektívneho zistenia skutkového

stavu veci opätovne zaobstaral vyjadrenie prof. MUDr. X. E., CSc. zo dňa 30.05.2011. Námietky
žalobkyne voči protokolu boli prerokované dňa 17.06.2011, o čom bola spísaná zápisnica č. 148/2011
o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 17.06.2011
(ďalej len zápisnica). Prvostupňový správny orgán zaslal žalobkyni upovedomenie o začatí správneho
konania zo dňa 28.07.2011, ktoré jej bolo doručené dňa 02.08.2011. V upovedomení o začatí správneho

konania prvostupňový správny orgán poučil žalobkyňu ako účastníčku konania o práve vyjadriť sa
pred vydaním rozhodnutia k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenia a oboznamovať sa so spisom
správneho konania. Žalobkyňa sa k obsahu upovedomenia o začatí správneho konania v stanovenej
10- dňovej lehote vyjadrila listom zo dňa 08.08.2011, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu
doručený dňa 11.08.2011. Prvostupňový správny orgán si v záujme objektívneho zistenia skutkového

stavu veci zaobstaral na vyhodnotenie námietok žalobkyne uvedených v liste zo dňa 08.08.2011 ďalšie
odborné stanovisko profesora MUDr. X. E., CSc., ktorý ho vypracoval dňa 14.09.2011. Prvostupňový
správny orgán vydal dňa 30.09.2011 rozhodnutie č. ZS 702/00004/2011, ktoré bolo žalobkyni doručené
dňa 10.10.2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad zo dňa 19.10.2011, ktorý bol prvostupňovému

správnemu orgánu doručený dňa 25.10.2011. V rozklade navrhla, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie
zrušil.

Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa v rozklade neuviedla žiadne skutočnosti ani
argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientke správne.
Preto nemohol rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť a súlade s § 57 ods. 2

Správneho poriadku rozklad zaslal na druhostupňové konanie.

Žalovaný vyzval žalobkyňu listom zo dňa 01.12.2011, aby sa dostavila na oboznámenie s podkladmi
pre vydanie rozhodnutia a zároveň dal žalobkyni možnosť vyjadriť sa písomne v termíne do 20.12.2011.
Žalobkyňa sa na oboznámenie so spisovým materiálom v stanovenom termíne nedostavila, avšak
svoje doterajšie vyjadrenia doplnila listom zo dňa 14.12.2011. Žalovaný v záujme objektívneho zistenia

skutkového stavu veci požiadal o vypracovanie odborného stanoviska Doc. MUDr. V. L. PhD., lekára
v špecializovanom odbore chirurgia, ktorý ho vypracoval dňa 25.01.2012. Žalovaný vyzval žalobkyňu
listom zo dňa 21.02.2012 na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, zároveň jej dal
možnosť vyjadriť sa v termíne do 28.03.2012 k odborným stanoviskám prof. MUDr. X. E., CSc. zo dňa
07.04.2011, zo dňa 30.05.201, zo dňa 14.09.2011 a tiež k odbornému stanovisku Doc. MUDr. V. L.,

PhD. zo dňa 25.01.2012. Žalobkyňa sa na oboznámenie so spisovým materiálom v stanovenom termíne
nedostavila. K zaslaným odborným stanoviskám sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 27.03.2012.

Predseda úradu, ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade podľa § 23 ods. 1, písm. e/ zákona č.
581/2004 Z. z., rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným na prvom stupni, a to na
návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu úradu,

zasadala dňa 03.05.2012. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností dospela kzáveru, že žalobkyňa porušila povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientke správne. Podľa
názoru rozkladovej komisie prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho
zistenia sú preukázané a dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky. Sankcia

uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej
povinnosti. Pokutu považuje za primeranú, odôvodnenú, výchovnú a preventívnu, nie za likvidačnú.
Navrhla predsedovi úradu rozklad žalobkyne zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdiť.

Žalovaný sa oboznámil s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu, preskúmal

zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu aj vecnú správnosť rozhodnutia. Posudzoval,
či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi
ustanoveniami, najmä či náležite zistil skutkový stav. Po oboznámení sa s administratívnym spisom
prvostupňového správneho orgánu žalovaný zistil nasledujúci skutkový stav:

Prvostupňový správny orgán z vlastného podnetu začal správne konanie vo veci uloženia pokuty
účastníčke konania (žalobkyni) za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,

ktoré bolo zistené vykonaným dohľadom nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke
žalobkyňou. Dňa 11.03.2011 zaslala žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu podklady potrebné
pre účely dohľadu. Prvostupňový správny orgán si v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci
zaobstaral odborné stanovisko prof. MUDr. X. E., CSc. Zo dňa 07.04.2011. Dohľad u žalobkyne bol
vykonaný na základe podnetu F. L., syna pacientky, v ktorom žiadal o prešetrenie správnosti postupu pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke zdravotníckymi pracovníkmi žalobkyne.

Vykonaným dohľadom boli zistené tieto skutočnosti:

Dňa 08.02.2011 vo večerných hodinách bola pacientka ošetrená v pohotovostnej ambulancii žalobkyne.
Pacientka v anamnéze udávala ťažkosti od rána 07.02.2011, ktoré dávala do súvislosti s konzumáciou
potravy dňa 06.02.2011 (kapusta, knedlík). V čase vyšetrenia bola nažltlá, sťažovala sa na bolesti

brucha, slabosť a zvracanie, zvýšenú teplotu so zimnicou. Palpačným vyšetrením, ani RTG snímkom
nebola zistená patológia, stav bol uzavretý ako diétna chyba. Pacientke bol podaný Buscopan a
Novalgin, po ošetrení jej bolo doporučené ambulantné gastroenterologické a ultrazvukové vyšetrenie.
Po poučení bola prepustená do domáceho ošetrenia.

Dňa 09.02.2011 o 8.47 hod. bola pacientka prijatá na chirurgické oddelenie žalobkyne pre bolesti

brucha trvajúce 3 dni, ikterus (žltačka) a rozvíjajúci sa šok. Pri prijatí bolo brucho nad niveau hrudníka
priehmatné, poklop bolestivý, prítomná bola palpačná bolestivosť s maximom v epigastriu, pravom
podrebrí a mezogastriu. Menšia bolesť v pravom podbruší, rezistencia palpačne nezistená. Po prijatí
bola pacientka umiestnená na pooperačnú izbu kvôli monitorovaniu. V laboratórnom náleze boli zvýšené
hodnoty leukocytov, bilirubínu, pečeňových a obličkových testov a amyláz, zápalové markery boli

zvýšené niekoľkonásobne. Ďalej bola prítomná znížená hodnota vápnika a kalia a ťažká metabolická
acidóza. Počas hospitalizácie pretrvávala výrazná tachykardia (zvýšená činnosť srdca) nad 130/min.
Pacientke bolo urobené RTG pľúc (bez výpotku) a sonografické vyšetrenie s nálezom voľnej tekutiny
v okolí pečene a medzi črevnými kľučkami. Žlčník so zhrubnutou stenou bol vyplnený konkrementami
(žlčníkovými kameňmi). Prítomné boli príznaky akútneho zápalu žlčníka s prítomnosťou konkrementov

v žlčníku a v žlčových cestách. Pre prehlbujúci sa šokový stav bola pacientka toho istého dňa o 16.30
hod. preložená na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny s hypotenziou, oligurická až anurická
(málo až žiaden moč), napriek zvyšovaniu dávok katecholamínov a diuretík. Na OAIM mala pacientka
kanylovanú centrálnu venu, dve periférne vény, zavedenú nazogastrickú sondu a permanentný močový
katéter.

Dňa 10.02.2011 o 7.00 hod. musela byť pacientka zaintubovaná a napojená na umelú pľúcnu ventiláciu.
Napriek intenzívnej konzervatívnej liečbe stav pacientky progredoval negatívnym smerom, prehlboval
sa šok až došlo ku zástave srdca. Okamžite zahájená kardio-pulmonálna resuscitácia bola bez odozvy
a o 11.00 hod. bol konštatovaný exitus letalis.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že vykonaným dohľadom po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie pacientky a z vyjadrení žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa nevykonala všetky
zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby pacientky.

O vykonanom dohľade bol vyhotovený protokol zo dňa 27.04.2011, ktorý bol žalobkyni doručený
dňa 04.05.2011. Listom zo dňa 24.05.2011 vzniesla žalobkyňa voči protokolu námietky. K námietkam
žalobkyne voči protokolu si prvostupňový správny orgán v záujme objektívneho zistenia skutkového
stavu veci zaobstaral vyjadrenie prof. MUDr. X. E., CSc. zo dňa 30.05.2011. Námietky žalobkyne
voči protokolu boli prerokované dňa 17.06.2011, o čom bola spísaná zápisnica. Dňa 02.08.2011 bolo

žalobkyni doručené upovedomenie prvostupňového správneho orgánu o začatí správneho konania.
Žalobkyňa sa k obsahu upovedomenia o začatí správneho konania v stanovenej 10-dňovej lehote
vyjadrila listom zo dňa 08.08.2011, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 11.08.2011. V
záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci si prvostupňový správny orgán zaobstaral odborné
stanovisko prof. MUDr. X. E., CSc. zo dňa 14.09.2011. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
postupžalobkynenebolsprávny,lebo porušila§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.tým,žepriposkytovaní

zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a
zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Z tohto dôvodu vydal rozhodnutie č. ZS 702/00004/2011 zo dňa
30.09.2011, ktorým uložil žalobkyni pokutu vo výške 9.958 Eur. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový
správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom
presného a úplného zistenia skutočného stavu veci.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobne odcitoval všetky tvrdenia žalobkyne na ktoré v rozklade zo
dňa19.10.2011poukázala.Žalovanýsastvrdeniamižalobkyneuvedenýmivrozkladezodňa19.10.2011
nestotožnil.

Argumentoval, že žalobkyňa porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a

zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, pretože voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky počas
jej hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u žalobkyne nebola vzhľadom na jej klinický
stav správna. Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie účastníka konania s ikterom (žltačkou),
jednoznačnými príznakmi ťažkej cholecystitídy (zápal žlčníka) a cbolangoitídy (zápal žlčovodov), s
reakciou na pleure (pohrudnica) a brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom, čo odôvodňovalo

vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy. Voľba
konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stav správna.

Skonštatoval, že subjektívne ťažkosti pacientky, tak ako sú uvádzané v protokole a následne v
odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vychádzajú zo sťažnosti syna pacientky,
ktorý uviedol, že ambulanciu účastníka konania navštívili s matkou pre: „bolesti brucha, zvracanie,

teplotu a celkovú slabosť, mama bola nažltlá, lekárovi sa sťažovala na bolesti pod pravým rebrovým
oblúkom.“ Poukázal, že tvrdenie o nažltlej farbe pokožky (ikterus) pacientky žalobkyňa nenamietala ani v
rámci námietok k protokolu, a ani v liste zo dňa 08.08.2011, ktorým sa vyjadrila k upovedomeniu o začatí
správneho konania. V náleze z vyšetrenia zo dňa 08.02.2011 o 20.34 hod. v rámci ÚPS absentujú údaje
o subjektívnych ťažkostiach pacientky, uvádzajú sa iba bolesti brucha po diétnej chybe. Službukonajúci

lekár žalobkyne sa nevyjadril k farbe pokožky pacientky ani v rámci objektívneho nálezu. Vzhľadom
na to, že nebolo nevykonané vyšetrenie bilirubínu u pacientky, nemôže žalobkyňa svoje tvrdenie o
neprítomnosti nažltlej farby pokožky pacientky hodnoverne doložiť.

Zdôraznil že žalobkyni bola uložená pokuta za pochybenie spočívajúce v tom, že voľba konzervatívneho
postupu v liečbe pacientky počas jej hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u žalobkyne

nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Poukázal, že pacientka pri prijatí na chirurgické oddelenie
účastníka konania udávala zvracanie a ikterus už v predchádzajúci deň, pri vyšetrení bola prítomná
bolesť v pravom podrebrí, prítomná bola hmatná neostroohraničená rezistencia pod pravým rebrovým
oblúkom, brucho bolo nad niveau hrudníka a bolestivé na poklop. Prítomná bola reakcia na pleure a USG
vyšetrením bola zistená prítomná tekutina okolo žlčníka. Pacientka bola hypotenzná s tachykardiou,

s rozvíjajúcim sa septickým šokom (leukocytóza, hyper-bilirubinémia, elevácia hepatálnych, renálnychtestov a amyláz - zápalové markéry boli zvýšené niekoľkonásobne). Ďalej bola prítomná hypokalémia,
hypokalcémia a ťažká metabolická acidóza. Cholecystitída a cholelithiáza bola potvrdená USG
vyšetrenímvdeňprijatia.Vzhľadomnavyššieuvedenéklinickýstavpacientkyjednoznačneodôvodňoval

vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy.

Skonštatoval, že v pitevnom protokole je uvedené, že základnou príčinou smrti pacientky bola
cholelitiáza, choledocholithiáza, cholecystitída, cholangoitída. Pacientka bola prijatá na chirurgické
oddelenie žalobkyne s jednoznačnými príznakmi ťažkej cholecystitídy a cholangoitídy, s reakciou
na pleure a brušnej dutine. Prítomná bola leukocytóza, ikterus a postupne sa rozvíjajúci septický

šok. Zápalové markery boli niekoľkonásobné zvýšené. Sonografické vyšetrenie preukázalo nález
voľnej tekutiny v okolí heparu a medzi črevnými kľučkami. Žlčník so zhrubnutou stenou bol vyplnený
konkrementami. Voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický
stav správna, preto v danom prípade nie je rozhodujúce, z akého dôvodu bolo interné vyšetrenie
vykonané, teda či sa jednalo o konziliárne vyšetrenie, resp. by išlo o interné predoperačné vyšetrenie,
ale je rozhodujúce, že vzhľadom na závažnosť klinického stavu pacientky bolo nevyhnutné vykonanie

urgentnej operácie na základe indikácie chirurga.

Poukázal, že mnohopočetné konkrementy v žlčníku a žlčovode, chronická cholecystitída s exacerbáciou
zápalu, chronická cholangoitída a serózna pankreatitída skutočne nie sú vitálnou indikáciou na okamžitú
operáciu, avšak pri indikovaní pacienta k operácii je potrebné brať do úvahy celkový stav pacienta.
Diagnózy nie je možné posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade sa teda

jednalo aj o diagnózu seróznej pankreatitídy, podstatná je však skutočnosť, že táto sa rozvinula v
dôsledku neliečenia základnej príčiny. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal, že žalobkyňou uvádzanú
diagnózu seróznej pankreatitídy nie je možné za daných okolností považovať za kontraindikáciu k
operácii, práve naopak, jediným východiskom bolo vykonanie urgentnej operácie.

Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí odcitoval aj vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27.03.2012, ktorým

sa vyjadrila k podkladom pre vydanie rozhodnutia a k odborným stanoviskám prof. MUDr. X. E., CSc. a
Doc. MUDr. V. L., PhD. zo dňa 25.01.2012. Poukázal, že v tomto vyjadrení žalobkyňa uviedla informácie
vytrhnuté z kontextu, prípadne nezodpovedajúce skutočnosti. V rozklade zo dňa 19.10.2011, ani vo
vyjadreniach zo dňa 14.12.2011 a zo dňa 27.03.2012 žalobkyňa nepredložila také argumenty a dôkazy,
ktoré by vyvrátili jej porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientke správne.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že pred vydaním meritórneho rozhodnutia
vec náležité preskúmal a zistil skutkový stav veci. Za týmto účelom si v súlade s ustanovením § 32
Správneho poriadku obstaral potrebné podklady na vydanie rozhodnutia. Základným podkladom na
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty žalobkyni bolo vykonanie dohľadu
nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a ukončenie dohľadu protokolom, v ktorom sa konštatuje

porušenie povinnosti žalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav, ktorý bol dostačujúcim
podkladom pre posúdenie veci. Postup prvostupňového správneho orgánu je v súlade s ustanovením
§ 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Správny orgán

je povinný, ale tiež oprávnený v každej fáze správneho konania zvažovať, ktoré dôkazy je potrebné
vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posudzuje dôvodnosť návrhov
strán na doplnenie dokazovania. Vykonané dôkazy správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach. Ak je správny orgán podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd
povinný dbať na rovnaké postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva povinnosť zaistiť im rovnaké, to

znamená rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, neznamená to však povinnosť správneho orgánu
vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to, aby dôkazné návrhy účastníkov
boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho
orgánu.

Argumentoval, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom obsahuje predpísané

náležitosti: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Rozhodnutie vydal orgán príslušný najeho vydanie podľa § 5 Správneho poriadku a podľa § 18 ods. 1, písm. b/ bod 1 a § 50 ods. 2, písm.
a/ zákona č. 581/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole,
ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci

s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol,
v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná
sankcia účastníkovi konania v určenej výške. Odôvodnenie nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia

a je s ňou v súlade. Pokutu vo výške 9.958 Eur považoval za primeranú zisteným nedostatkom, za
preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu o uložení pokuty boli skutočnosti zistené pri výkone dohľadu a uvedené v protokole o vykonanom
dohľade, ktorý sa uskutočnil na základe písomného poverenia vydaného v súlade s ustanovením §
43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., vychádzajúc pritom najmä z dostupnej zdravotnej dokumentácie
pacientky, z odborných stanovísk odborníkov z príslušných špecializovaných odborov, z vyjadrenia a

námietok žalobkyne po ich objektívnom zhodnotení. Pri hodnotení výšky uloženej pokuty poukázal,
že prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania
porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientke nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a

účinnej liečby, pričom porušenie spočívalo v tom, že voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky
počas jej hospitalizácie u žalobkyne nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Pacientka bola
prijatá na chirurgické oddelenie účastníka konania s ikterom (žltačkou), jednoznačnými príznakmi ťažkej
cholecystitídy (zápal žlčníka) a cholangoitídy (zápal žlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnica) a
brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom, čo odôvodňovalo vykonanie urgentnej operácie

bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je vydané v
rozpore§3ods.1,2,5,§32ods.1,2,§33ods.1,§34,§36,§46a§47Správnehoporiadku.Poukázala,
že žalovaný na jej námietky doplnil dokazovanie, avšak nie v takom rozsahu v akom navrhovala a ako

to vyžaduje Správny poriadok pre posúdenie vysokoodborných znalostí, ktoré bolo potrebné posúdiť v
tomto prípade. Žalovaný sa v rozhodnutí len stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a
jej námietky v podanom rozklade vyhodnotil ako nedôvodné a účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia
svojich záverov. Závery rozhodnutí obidvoch správnych orgánov vychádzajú z odborného stanoviska
Prof. MUDr. X. E., CSc. a rozhodnutie žalovaného aj z odborného stanoviska Doc. MUDr. V. L., PhD.

So závermi týchto odborných stanovísk nesúhlasila, v celom konaní ich závery namietala, pretože sú v
rozpore s poznatkami lekárskej vedy a inými listinnými dôkazmi zabezpečenými v konaní. Pri obidvoch
posudkoch nie je možné zistiť z akých podkladov prizvané osoby pri vyvodení záverov vychádzali.
Závery posudkov uvádzajú že nevyhnutná bola akútna operácia, okamžite po prijatí a po urgentnej
rehydratácii a stabilizácii stavu, s čím žalobkyňa nesúhlasí. V rámci diagnostiky a vykonaných vyšetrení

bola okrem iných stanovená pracovná diagnóza prebiehajúcej akútnej pankreatitídy, ktorej známky boli
potvrdené pri sonografickom vyšetrení. Jednou z absolútnych kontraindikácii pre operačný zákrok -
otvorenie brucha je podozrenie na pankreatitídu a nestabilizovaný šok, čo boli aj diagnózy pacientky.
Podľa stabilizovanej klasifikácie sa akútna pankreatitída rozdeľuje na ľahkú a ťažkú formu. Ťažké formy
akútnej pankreatitídy sa vyskytujú približne u 25 % zo všetkých postihnutých a je spojená s mortalitou

približne 20 % pacientov. Smrť u akútnej pankreatitídy je často spojená s rozvojom toxického šoku s
následným mnoho orgánovým zlyhaním. Liečba akútnej pankreatitídy je primárne konzervatívna ako
komplexná intenzívna liečba, tekutinová resuscitácia, antibiotická liečba a pod. Chirurgická liečba je
indikovaná iba pri lokálnych indikáciách. Všeobecným konsenzom je, že chirurgická liečba je indikovaná
u ťažkej formy akútnej pankreatitídy iba pri infekcii pankreasu, pri komplikáciách akútnej pankreatitídy

(akútne krvácanie, perforácia žalúdka, črevná ischémia) a pri syndróme intraabdominálnej hypertenzie.
Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie žalobkyne pod klinickým obrazom ťažkej formy akútnej
pankreatitídy a v ťažkom toxickom šoku bolo správne okamžité zahájenie intenzívnej konzervatívnej
liečby. Lekári žalobkyne postup konzultovali aj s prednostom KAIM v A., Doc. MUDr. J. G. CSc.,
ktorý zvolený postup odobril a doporučil pokračovať v intenzívnej konzervatívnej liečbe. Zvolený

diagnostický a liečebný postup bol správny. Zdôraznila, že v rámci diagnostiky neboli zistené žiadne
skutočnosti,ktorébyindikovaliokamžitýoperačnýzákrok.Žalovanýnastrane7rozhodnutiakonštatoval,že mnohopočetné konkrementy v žlčníku a žlčovode, chronická cholecescytída a cholangoitída a
serózna pankreatitída skutočne nie sú vitálnou indikáciou na okamžitú operáciu. Zároveň uviedol, že pri
indikovaní pacienta k operácii je potrebné brať do úvahy celkový stav pacienta. V ďalšom však svoj záver

nijako nevysvetlil a nie je zrejmé aký celkový stav pacientky mal byť braný do úvahy, keď v podstate boli
vymenované všetky pracovné diagnózy. V ďalšej vete citovaného odseku preskúmavaného rozhodnutia
žalovaný uviedol: „V danom prípade sa teda jednalo aj o diagnózu seróznej pakreatitídy, podstatná
je však skutočnosť, že táto sa rozvinula v dôsledku neliečenia základnej príčiny“. Z uvedenej vety je
možné vyvodiť, že žalovaný súhlasí s vyššie uvádzaným, že akútna pankreatitída je kontraindikáciou

pre operačný zákrok - otvorenie brucha. Jeho záver, že sa vyvinula v dôsledku neliečenia základnej
príčiny je nedôvodný a v podstate nepreskúmateľný, keďže nie je v ďalšom rozobraté na základe čoho
k takémuto záveru dospel. Bez ohľadu na uvedené samotná diagnóza pankreatitídy je kontraindikáciou
operácie. Žalobkyňa ďalej namietala, že diagnóza akútnej pankreatitídy sa nenachádza vo výrokovej
vete a nie je jej známe, prečo bola vynechaná. S touto diagnózou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
ani náležite nevysporiadal. Ďalej namietala, že pre posúdenie takýchto vysoko odborných znalostí bolo

potrebné pribrať do konania znalca. Odborné vyjadrenia podali osoby pribraté podľa § 43 ods. 4 zákona
č. 581/2004 Z. z. Vykonania znaleckého dokazovania sa viackrát domáhala. Konštatovanie žalovaného,
že rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu je v súlade
so Správnym poriadkom, je však limitované prvoradou povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ustanovením

§ 34 a § 36 Správneho poriadku. Takýto postup bol náležitý vzhľadom na charakter a závažnosť veci,
ako aj na pitevný nález MUDr. F. O., ktorý je zamestnancom žalovaného. Na závery pitevného nálezu
žalobkyňa viackrát upozorňovala, pretože za podstatné považuje vyjadrenie patológa, ktorý potvrdil
seróznu pankreatitídu a najmä uviedol záver, že operačné riešenie by bolo neadekvátne. So závermi
pitevného nálezu sa nevysporiadal ani konajúci správny orgán a ani prizvané osoby, ktoré vo veci pre

správny orgán podali stanovisko. Len v stručnosti prvostupňový orgán uviedol, že názor patológa nie je
možnéakceptovaťbezbližšiehozdôvodneniasvojhozáveru.Samotnýzáverpatológavšaksvedčíotom,
že zvolenie konzervatívneho spôsobu liečby bolo správne a na overenie tejto skutočnosti mal správny
orgán nariadiť riadne znalecké dokazovanie. Žalobkyňa ďalej citovala ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p.
a navrhla, aby súd vo veci na zistenie skutkového stavu nariadil znalecké dokazovanie. Argumentovala,

že z výroku rozhodnutia a v podstate z celého odôvodnenia rozhodnutia obidvoch správnych orgánom
bol vypustený údaj o pankreatitíde ako kontraindikácii pre operačné riešenie. Naopak vo výroku od
začatia konania až po rozhodnutie žalovaného sa objavuje výrok o iktere a jednoznačných príznakoch
ťažkej cholecystitídy a cholangoitídy. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ako konajúci správny
orgán dospel k takýmto záverom. Na strane 6 rozhodnutia žalovaný konštatuje, že vychádza z tvrdenia

navrhovateľa, podľa ktorého mama bola nažltlá. Je zarážajúce, že takéto závery sú konštatované len na
základeopisuzdravotnéhostavuzosťažnostisťažovateľa.Kvecinebolvypočutýanisamotnýsťažovateľ
a ani lekári poskytujúci zdravotnú starostlivosť, aby bolo možné náležite takýto záver urobiť. Rovnako
záver o ťažkej cholecystitíde a cholangoitíde ako indikáciám pre operáciu nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch a z rozhodnutí nie je možné zistiť, na základe čoho bol vyvodený takýto záver. Vykonané

vyšetrenia nezistili známky vyššie uvedených diagnóz a sonografické vyšetrenie bolo potvrdené aj
pitevným nálezom. Žalobkyňa namietala, že vo výroku rozhodnutia sa konštatuje, že nevykonala všetky
zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Rovnaký záver
vyslovil žalovaný na strane 4 preskúmavaného rozhodnutia bez toho, aby bolo čo i len naznačené
v čom mala žalobkyňa pochybiť pri diagnostike za účelom zabezpečenia včasnej a účinnej liečby. V

rozporesuvedenýmsavsamotnomodbornomvyjadreníDoc.MUDr.V.L.PhD.,ktorýbolpodkladompre
rozhodnutie žalovaného konštatuje, že diagnostika bola urobená včas a správne. Žalobkyňa poukázala,
že akékoľvek jej námietky v rámci celého konania boli správnymi orgánmi vyhodnotené vždy ako účelové
bez náležitého odôvodnenia. K spôsobu stanovenia výšky pokuty uviedla, že žalovaný sa len stotožnil
s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu. Jedným z dôvodov má byť zapríčinenie úmrtia

relatívne mladej pacientky. S týmto záverom nesúhlasí, z rozhodnutia nie je možné zistiť na základe
čoho žalovaný dospel k takému záveru, ktorý je v rozpore s pitevným protokolom. Žiadala, aby súd
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalobkyňaneuviedla v žalobe ani jeden dôkaz, ktorý by dosvedčoval, že bola nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym postupom žalovaného v správnom konaní ukrátená na svojich konkrétnych právach.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k
záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty podľa § 50 ods. písm. a/, v
spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 17.06.2011

ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke dňa
08.02.2011 počas ústavnej pohotovostnej služby a následne v období od 09.02.2011 do 10.02.2011
počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení a oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny
žalobkyne tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonala všetky zdravotné
výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v

tom, že voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky počas jej hospitalizácie u žalobkyne nebola
vzhľadom na jej klinický stav správna.

Podstatnou námietkou uvedenou v žalobou je nedostatočne zistený skutočný stav veci a postup
správnych orgánov v rozpore s § 32, § 34, § 36, § 46 a § 47 Správneho poriadku.

Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z. z. účelom zákona o zdravotnej starostlivosti je upraviť poskytovanie

zdravotnejstarostlivostiaslužiebsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti,právaapovinnosti
fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon
štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky

zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 18 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za
podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3, 6) ukladá sankcie.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9.958 Eur, ak ide o právnickú
osobu.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známealebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa§33ods.1Správnehoporiadkuúčastníkkonaniaazúčastnenáosobamáprávonavrhovaťdôkazy

a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak je potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých
pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Námietky žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami
správneho poriadku, pretože nedoplnil dokazovanie v rozsahu ako navrhovala žalobkyňa, že námietky

žalobkyne v podanom rozklade žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné a účelové bez akéhokoľvek
zdôvodnenia svojich záverov, že so závermi odborných stanovísk žalobkyňa nesúhlasila a namietala ich
závery v celom konaní z dôvodu, pretože sú v rozpore s poznatkami lekárskej vedy a inými listinnými
dôkazmi zabezpečenými v konaní, a že nie je možné zistiť z akých podkladov prizvané osoby pri
vyvodení záverov v odborných stanoviskách vychádzali, súd považuje za nedôvodné.

Všetkyvyjadreniažalobkyne,vrátanenámietokapripomienokprivýkonedohľadu, ajvsprávnomkonaní
bolivzatédoúvahyasprávneorgánysasnimináležitezaoberali.Neakceptovanievznesenýchnámietok
v priebehu správneho konania je riadne odôvodnené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu o
uložení pokuty. Vznesené námietky žalobkyne však zistený skutkový stav nijako nezmenili.Žalovaný pri dokazovaní postupoval v súlade s ustanovením § 34 Správneho poriadku, ktoré vymenúva
dôkazné prostriedky iba demonštratívne. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Správne konanie sa riadi zásadou voľného hodnotenia a správny orgán nemá povinnosť vyhovieť
všetkým dôkazným prostriedkom, navrhnutými účastníkom konania, pretože rozhodovanie o rozsahu
dokazovaniaspadádojehovýlučnejprávomoci.Žalovanýmalskutkovýstavzadostatočnepreukázanýa
objasnený, navyše si v správnom konaní na základe podaného rozkladu obstaral ďalší dôkaz - odborné
stanovisko Doc. MUDr. V. L. PhD., lekára v špecializačnom odbore chirurgia.

Prvostupňový správny orgán vychádzal z odborného stanoviska prof. MUDr. X. E., CSc. ako podkladu
rozhodnutia získaného v procese výkonu dohľadu, ktoré vo veci vypracoval ako osoba prizvaná do
procesu výkonu dohľadu v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého dohľad na mieste
vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (osoba oprávnená na výkon dohľadu) na základe
poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické
osoby s ich súhlasom. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia najmenej jedna osoba oprávnená na výkon

dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať odbornú spôsobilosť podľa §
33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovvtýchpracovnýchčinnostiach,vktorýchmajúvykonávaťdohľadanajmenejpäťročnúodbornú
zdravotníckupraxvoblastiposkytovaniazdravotnejstarostlivosti.Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso 10/2008 zo dňa 26.02.2009, v
ktorom je vyslovený názor, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s odbornými vyjadreniami
konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní a ak by aj správny orgán prizval do
konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých
skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných

záverov vo veci. V žiadnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti
týmto prizvaným odborníkom a ani nie je uvedené, že by znalecké posudky mali vyššiu dôkaznú silu než
iné dôkazy, obstarané správnym orgánom, v danom prípade odborné stanovisko predložené prizvanou
osobou. Aj znalec aj prizvaná osoba podľa zákona 581/2004 Z. z. musia vychádzať z tej istej zdravotnej
dokumentácie, ktorú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti vedie poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti (žalobkyňa), za ktorej obsah žalobkyňa zodpovedá a ktorú je povinná poskytnúť tak
znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku, ako aj žalovanému na účely výkonu dohľadu. V
danom prípade obe prizvané osoby, prof. MUDr. X. E., CSc. a Doc. MUDr. V. L. PhD., vychádzali zo
žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie pacientky a z písomných vyjadrení zdravotníckych
pracovníkov žalobkyne, ktorí sa podieľali na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke.

Zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že žalovaný námietky uvedené v rozklade vyhodnotil ako
nedôvodné a účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojich záverov. S týmito námietkami žalobkyne
sa vysporiadal a svoje závery náležite odôvodnil na strane 6 až 7 napadnutého rozhodnutia.

Námietky žalobkyne týkajúce sa medicínskych zistení žalovaného, ktoré boli skutkovým základom
porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke

považuje súd za nedôvodné a účelové. Medicínske skutočnosti uvedené v žalobe sú totožné s
námietkami, ktoré už žalobkyňa namietala pri výkone dohľadu alebo v správnom konaní o uložení
pokuty a žalovaný sa nimi viackrát zaoberal. Počas výkonu dohľadu tieto námietky posúdil v spolupráci
s prizvaným odborníkom z oblasti chirurgie, vyhodnotil ich a za osobnej účasti žalobkyne prerokoval
dňa 17.06.2011, o čom bola vyhotovená zápisnica. Počas prvostupňového správneho konania o uložení

pokuty boli medicínske námietky ako základ skutkového stavu veci opakovane preskúmané a posúdené
tým istým prizvaným odborníkom z oblasti chirurgie, pričom prvostupňový správny orgán sa s nimi
náležité vysporiadal v svojom rozhodnutí. Počas konania o rozklade žalobkyne sa s medicínskymi
námietkami vysporiadal aj žalovaný, a to aj za účasti ďalšieho prizvaného odborníka z oblasti chirurgia.

K námietke žalobkyne, že podozrenie na pankreatitídu je jednou z kontraindikácii i pre operačný zákrok,

sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného že diagnózy nie je možné posudzovať izolovane, ale
vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade sa jednalo aj o diagnózu seróznej pankreatitídy. Podstatnáje však skutočnosť, že táto sa rozvinula v dôsledku neliečenia základnej príčiny (cholecystolithiázy -
žlčníkovékamene).Ztohtodôvoduazadanýchokolnostínebolomožnédiagnózuseróznejpankreatitídy
považovať za kontraindikáciu k operácii, práve naopak jediným východiskom bolo vykonanie urgentnej

operácie, keďže sa jednalo o pankreatitídu prebiehajúcu pri cholecystolithiáze.

K námietke žalobkyne, že v rámci diagnostiky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali
okamžitý operačný zákrok, má súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že pacientka
bola prijatá na chirurgické oddelenie s icterom (žltačkou), jednoznačnými príznakmi ťažkej cholecystitídy
(zápal žlčníka) a cholangoitídy (zápal žlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnici) a brušnej dutine,

s rozvíjajúcim sa septickým šokom. Zápalové markery boli niekoľkonásobné zvýšené. Sonografické
vyšetrenie preukázalo nález voľnej tekutiny v okolí heparu a medzi črevnými kľučkami. Žlčník so
zhrubnutou stenou bol vyplnený konkrementami (kameňmi). Práve tieto skutočnosti zistené v rámci
diagnostického procesu boli indikáciou na okamžitý operačný výkon.

Námietku žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aký celkový stav pacientky mal
byť braný do úvahy, považuje súd za nedôvodnú. V napadnutom rozhodnutí žalovaného je popísaný

závažný klinický stav pacientky, ktorá pri prijatí na chirurgické oddelenie žalobkyne udávala zvracanie
a ikterus už v predchádzajúci deň, pri vyšetrení bola prítomná bolesť v pravom podrebrí, prítomná
bola hmatná neostro ohraničená rezistencia pod pravým rebrovým oblúkom, brucho bolo nad niveau
hrudníka a bolestivé na poklop. Prítomná bola reakcia na pleure a USG vyšetrením bola prítomná
tekutina okolo žlčníka. Pacientka bola hypotenzná s tachykardiou, s rozvíjajúcim sa septickým šokom

(leukocytóza, hyperbilirubinémia, elevácia hepatálnych, renálnych testov a amyláz, zápalové markery
boli zvýšené niekoľkonásobne). Ďalej bola prítomná hypokalémia, hypokalcémia a ťažká metabolická
acidóza. Cholecystitída a cholelithiáza bola potvrdená USG vyšetrením na lôžku v deň prijatia. Žalovaný
v závere skonštatoval, že tento klinický stav pacientky jednoznačne odôvodňoval vykonanie urgentnej
operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy.

K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na pitevný nález a vyjadrenie patológa o potvrdení nálezu
seróznej pankreatitídy a vyslovení záveru, že operačné riešenie by bolo neadekvátne, súd poukazuje
že z pitevného nálezu zo dňa 25.03.2011 vyplýva, že základnou príčinou smrti bol komplex základných
ochorení - mnohopočetné konkrementy v žlčníku a v žlčovode, chronická cholecystitída s exacerbáciou
zápalu, chronická cholangoitída, serózna pankeatitída. Teda nejednalo sa len o samotný nález seróznej

pankreatitídy, ktorá sama o sebe nie je indikáciou na vykonanie operácie. Tento patologický nález
len následne potvrdil, že pacientku bolo potrebné operovať. Súd preto stanovisko patológa vyžiadané
žalobkyňou považuje rovnako ako žalovaný za účelové a irelevantné z dôvodu, že úlohou patológa je
zistiť príčinu smrti a iné okolnosti úmrtia, a nie vyjadrovať sa k adekvátnosti operačnej liečby pacientky.
Úlohou výkonu dohľadu je hodnotiť správnosť liečebných a diagnostických výkonov vzhľadom na

aktuálny klinický stav pacientky a vzhľadom na všetky, v tom čase dostupné informácie o jej zdravotnom
stave. Názor patológa vychádzajúci z pitevného nálezu bez dôkladného poznania klinického stavu a
priebehu ochorenia pacientky na účely posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti preto
nemožno akceptovať.

Námietku žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť spôsob stanovenia výšky pokuty,

súd považuje za nedôvodnú a účelovú. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný prihliadol na závažnosť
porušenia povinnosti žalobkyňou, ako aj na následok, ktorý nastal. Súd poukazuje aj na skutočnosť,
že námietka týkajúca sa spôsobu stanovenia výšky pokuty nebola uplatnená v správnom konaní ani v
rozklade ako riadnom opravnom prostriedku. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky uvedené v žalobe, ktoré boli žalobkyňou

uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací
orgán vysporiadať vo svojom rozhodnutí.

Návrh žalobkyne, aby súd na zistenie skutkového stavu nariadil znalecké dokazovanie je nedôvodný.Správne orgány v rámci správneho konania zistili všetky skutočnosti dôležité pre ich rozhodnutia a
za týmto účelom si obstarali všetky podklady a vykonali všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli
nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí. Postup prvostupňového

správneho orgánu aj žalovaného je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa
ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, a
to výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia
dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia žalobcovi v určenej
výške. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade. Pri
svojom rozhodovaní v procese celého správneho konania žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky námietky
a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav nijako nemenili a žalobca nepreukázal svoje
tvrdenia.

V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých
je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za
pomoci konzultantov. Súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti,
či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom

(najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z
hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245
ods. 2 O.s.p.).

Žalobkyňa až na pojednávaní predložila súdu odborné vyjadrenie MUDr. F. Q., znalca v odbore
zdravotníctvo a z farmácie, odvetvie chirurgia č. 17/2012 zo dňa 16.04.2012, pričom rozhodnutie
žalovaného bolo vydané dňa 25.05.2012. Toto odborné vyjadrenie žalobkyňa nepredložila v konaní o
rozklade, s obsahom ktorého sa žalovaný nemal možnosť oboznámiť, ani sa vysporiadať vo svojom
rozhodnutísozávermiuvedenýmivtomtoodbornomvyjadrení,ktorésidalavypracovaťžalobkyňa.Preto

súd na toto odborné vyjadrenie neprihliadol. Žalovaný správne pri dokazovaní postupoval v súlade s §
34 Správneho poriadku. Platí však zásada, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ju
hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri
hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti správny orgán určil aký význam majú jednotlivé
dôkazy pre jeho rozhodnutie, a či tieto dôkazy môže oprieť o svoje zistenia ohľadne skutku. Žalovaný

mal skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, navyše si v správnom konaní na základe
podaného rozkladu obstaral iný dôkaz - odborné stanovisko ďalšieho odborníka Doc. MUDr. V. L., PhD.,
lekára v špecializačnom odbore chirurgia.

Na námietku žalobkyne vznesenej až na pojednávaní, že rozhodnutie žalovaného trpí závažnou
formálnou vadou, pretože výrok rozhodnutia žalovaného nie je totožný s výrokom rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, čo je v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku súd
neprihliadol, pretože je v rozpore s ustanovením § 250h ods. 1 O.s.p. Súd však považuje za potrebné
skonštatovať, že výrok rozhodnutia žalovaného je totožný s výrokom rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, pretože len citoval obsah ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná,
žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.