Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/90/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205950
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205950.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej G. I. nar. XX.X.XXXX a maloletého Y. I. nar. XX.X.XXXX
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava detí rodičov B.
I. nar. XX.X.XXXX bytom Y. X. M. XXX zastúpenej JUDr. Pavlom Krajecom Legal Iuris Advokátska
kancelária s.r.o. Tehelná 11 Rožňava a U. I. nar. XX.X.XXXX bytom P. Ž. XXX zastúpeného JUDr.
Hedvigou Gállovou advokátkou so sídlom v Rožňave Čučmianska dlhá 45 o úprave styku otca s
maloletými deťmi o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 30.12.2014 č.k. 7P
221/2014-74 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti matky nahradiť trovy štátu 168 Eur na účet Okresného súdu
Rožňava.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 30.12.2014 č.k. 7P 221/2014-74 rozhodol o úprave styku otca s
maloletými deťmi Y. a G.. Zaviazal rodičov (matku a otca) uhradiť náklady znaleckého dokazovania 336
Eur rovnakým dielom po 1, teda každého z nich 168 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
konajúceho súdu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozsudok vo výrokoch o úprave styku otca s maloletými deťmi nadobudlo právoplatnosť 10.2.2015.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov štátu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatovala, že súd na návrh otca
nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie PhDr. Y. B., ktorá vyúčtovala náklady za podanie
znaleckého posudku 336 Eur a napadnutým výrokom rozhodnutia jej bola uložená povinnosť uhradiť
náklady znaleckého dokazovania v polovici, teda 168 Eur. Vyjadrila názor, že znalecké dokazovanie
nebolo nevyhnutné vykonať a jediný kto mal záujem na jeho vypracovaní bol otec maloletých detí.
Zdôraznila, že súdu prvého stupňa boli predložené dôkazy týkajúce sa príjmu oboch rodičov, ktorých
výšku súd prvého stupňa nebral do úvahy pri rozhodnutí o spôsobe a výške úhrady nákladov znaleckého
dokazovania oboma rodičmi. Poukázala na to, že je zamestnaná v spoločnosti T. F..E..D.. V. ako
bezpečnostný pracovník a jej mesačný čistý príjem je 440 Eur, čo je neporovnateľne menej, ako mesačný
príjem otca, príslušníka policajného zboru SR 1.001,25 Eur. Finančná čiastka 168 Eur, ktorú konajúci súd
ju zaviazal uhradiť, predstavuje v jej súčasnej nepriaznivej situácii výrazný zásah do rodinného rozpočtu,
nakoľko sa sama stará o dve maloleté deti. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby
odvolací súd napadnutú časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal otca maloletých detí
uhradiť celú sumu nákladov znaleckého dokazovania 336 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet súdu.

Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 30.12.2014
v plnom rozsahu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o povinnosti matky nahradiť trovy štátu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je
opodstatnené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Citované ustanovenie
§ 148 ods. 1 O.s.p. zakotvuje právo štátu na náhradu trov konania proti účastníkovi konania, ktoré
štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť
štátu trovy konania, je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad však nie je totožný
so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p.. Ustanovenie §
148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada
nákladov konania podľa § 142 a § 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných
veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo
veci, t.j. v tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo
na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie
navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo
v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania,
ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadenie súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy
štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť
o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania
proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa
predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd
zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný
nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak
by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k
záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti
tomu účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení a správne rozhodol o náhrade trov štátu, preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil. K odvolacím
námietkam matky dodáva, že znalecké dokazovanie z odboru psychológie a klinická psychológie detí
bolo nariadené dôvodne a v záujme všetkých účastníkov konania, hlavne v záujme úplného zistenia
skutkového stavu a súd prvého stupňa správne diferencoval aj povinnosť účastníkov konania nahradiť
trovy štátu, keď uložil obom rodičom povinnosť nahradiť trovy štátu z titulu znaleckého dokazovania
znalkyňou PhDr. Y.E. B. v rozsahu 1 / 2, t.j. 168 Eur, ktoré vyplatil za znalecké dokazovanie. Súd
prvého stupňa správne postupoval, keď rozdelil trovy znaleckého dokazovania 336 Eur medzi matku
a otca, pretože dokazovanie bolo nariadené v nesporovom konaní, kde sa miera zavinenia pri vzniku
trov neskúma a v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. správne skúmal a zistil, že matka je zamestnaná v
spoločnosti T. V. s čistým mesačným príjmom 440 Eur a otec je zamestnaný na U. X. F., N. P. M. s čistým

mesačným príjmom 1.001, 25 Eur a obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. a
maloletému Y.. Toto nepochybné zistenie dovoľuje záver, že u matky nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, preto v jej prípade boli splnené podmienky umožňujúce zaviazať ju nahradiť trovy
štátu, ktoré štát zaplatiť titulom znalečného v rozsahu 1 / 2. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť matke nahradiť trovy štátu.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.