Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201875
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715201875.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa
Slovenská republika - Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, F. Lehára 18, Lučenec, IČO: 30 794 536 proti odporcovi JUDr. Viliam König, súdny exekútor,
Hlbiny 2, Zvolen, o zaplatenie 1 201,98 € takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17. 2. 2015 domáhal zaplatenia sumy 1 201,98 Eur s
príslušenstvom na tom základe, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad práce - Okresný
úrad práce Lučenec podal dňa 26. 10. 2001 na exekútorský úrad Viliama Königa so sídlom vo Zvolene,
Hlbiny 2 návrh na vykonanie exekúcie - peňažné plnenie. Predmetom exekučného konania, vedeného
pod číslom Ex 1375/2001 bolo vymoženie pohľadávky Národného úradu práce - Okresného úradu práce

Lučenec vo výške 217 300,- Eur (7 213,04 Eur), ktorú evidoval voči povinnej B. O., nar. XX. 8. XXXX,
trvale bytom R. XX, U.. Dňa 11. 1. 2002 bolo oprávnenému doručené upovedomenie o začatí exekúcie
Ex 1375/2001 zo dňa 19. 12. 2001, v ktorom je uvedené, že exekúcia sa vykonáva zrážkami zo mzdy,
predajom hnuteľných vecí alebo prikázaním pohľadávky z účtu. Dňa 27. 3. 2002 boli oprávnenému
doručené exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu v banke Slovenská
sporiteľňa, a.s. Bratislava a VÚB, a.s. Bratislava. Minister spravodlivosti SR pozastavil JUDr. Viliamovi

Königovi súdnemu exekútorovi výkon exekútorského úradu so sídlom vo Zvolene, Hlbiny 2 s tým, že
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 7. 2009. Zástupca súdneho exekútora Mgr. Milan Somík dňa 6.
3. 2013 požiadal oprávneného o oznámenie, či eviduje nejaké úhrady od povinnej, resp. od pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Žiadosť bola doručená oprávnenému dňa 13. 3. 2013.
Oprávnený zaslal dňa 14. 3. 2013 súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi oznámenie, v ktorom
uviedol, že počas exekučného konania zaznamenal platbu vo výške 800,- Sk (26,57 Eur) od povinného
a platbu vo výške 6,55 Eur od súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Úrad práce sociálnych vecí a

rodiny požiadal dňa 16. 7. 2013 súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka o oznámenie, či povinná počas
výkonu exekúcie poukazovala nejaké finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr.
Viliamovi Königovi, nakoľko túto vedomosť nemal a v prípade, že vznikla úradu škoda bolo potrebné ju
prihlásiť do prebiehajúceho trestného konania, vedeného proti JUDr. Viliamovi Königovi. Dňa 5. 8. 2013
bolo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec doručený prípis súdneho exekútora Mgr. Milana
Somíka,vktoromoznámil,žepovinnápoukázalafinančnéprostriedkypôvodnémusúdnemuexekútorovi

od roku 2002 do februára 2013. Prílohou tohto prípisu bolo prehľad úhrad, evidovaných k spisu Ex
1375/2001. Súčasne oznámil, že povinná od marca 2013 poukazuje mesačné platby vo výške 17,- Eur
na účet súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Z predloženého prehľadu úhrad evidovaných k spisuEx 1375/2001 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Viliam König prijal od povinnej od roku 2002 do februára
2013 finančné prostriedky v celkovej výške 1 208,53 Eur a oprávnenému z uvedenej sumy poukazuje iba
časť 6,55 Eur (uhrádzané dňa 5. 2. 2010), napriek tomu, že v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a uplynutí ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
bol súdny exekútor povinný do 7 dní odo dňa prijatia plnenia vykonať výplatu finančných prostriedkov
oprávnenému. Na základe uvedených skutočností mal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec
oprávnené podozrenie, že JUDr. Viliam König použil finančné prostriedky vo svoj prospech. JUDr. Viliam
König si týmto konaním prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny škodu vo výške 1 201,98 Eur. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec preto podal
dňa 13. 8. 2003 na Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Pôvodne bola oznámená škoda vo výške 1 208,53 Eur a ďalšie šetrenie bolo zistené, že suma vo výške
6,55 Eur, ktorá bola dňa 5. 2. 2010 poukázaná oprávnenému súdnym exekútorom nebola poukázaná od
náhradníka Mgr. Milana Šupu a od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Nakoľko suma
6,55 Eur bola poukázaná na účet oprávneného v čase, keď už mal Viliam König pozastavený výkon

exekútorského úradu vo Zvolene, oprávnený bol v tom, že ich poukázal Mgr. Milan Somík.

Odporca vzniesol námietku premlčania , pretože pohľadávka je premlčaná, nakoľo právo na náhradu
škody žalobcu sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a neprichádza do úvahy už skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. Exekútor v

exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu
ustanovenom exekučným poriadkom subscituárne občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah
súdneho exekútora účastníka konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov Ministerstvo
spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene
štátuaktorúspôsobilsúdnyexekútorprivýkoneexekučnejčinnosti,vykonávanejzpovereniasúdupodľa
osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti
došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať škody podľa tohto

zákona 514/2003 Z.z. proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z toho vyplýva,
že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne
to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok
výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Z tohto dôvodu odporca žiadal návrh zamietnuť v plnom
rozsahu.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z návrhu na exekúciu, z
upovedomenia o začatí exekúcie, z exekučného príkazu, z prípisu oprávneného, z oznámenia
oprávneného, z dožiadania oprávneného, z oznámenia súdneho exekútora, z prehľadu úhrad, z
oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu, z výpisu z účtu, z fotokópie doručeniek zistil tento

skutkový stav:

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 10. 2001 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
Národný úrad práce- Okresný úrad práce Lučenec na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec 3T
57/98, ktorým uznal súd vinnou Andreu O. zo spáchania trestného činu podvodov, uložil jej povinnosť

nahradiť Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce Lučenec spôsobenú škodu vo výške 220
000,- Sk a z tohto dôvodu navrhli, aby súdny exekútor Viliam König vymohol pohľadávku. Súd z
upovedomenia o začatí exekúcie Ex 1375/2001-4 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vydal toto
upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhanie pohľadávky vo výške 217 300,- Sk. Z exekučného
príkazu Ex 1375/2001-12 a Ex 1375/2001-11 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vydal tieto

exekučné príkazy na vymoženie pohľadávky 217 300,- Sk a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke
Slovenská sporiteľňa, a.s. a VÚB, a.s. Z listu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa
6. 3. 2013 vyplýva, že súd vyzval Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora, ktorý zastupuje JUDr.
Viliama Königa, súdneho exekútora, aby oznámili, či evidujú nejaké úhrady od povinnej pôvodnému
súdnemu exekútorovi JUDr. Königovi. Z oznámenia Mgr. Milana Somíka súdneho exekútora, ktorý

zastupoval JUDr. Königa zo dňa 23. 7. 2013 vo veci Ex 1375/2001 vyplýva, že povinná poukazovala
finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi od roku 2002 do februára 2013 a od marca
2013 poukazuje pravidelné mesačné splátky vo výške 17,- Eur na ich exekučný úrad. Z prehľadu úhrad
evidovaných k spisu Ex 1375/2001 vyplýva, že od 21. 2. 2002 do 19. 11. 2009 povinná splácala dlžnúsumu. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 9. 8. 2013 vyplýva, že podali
na Okresnom riaditeľstve PZ vo Zvolene oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu voči
odporcovi, ktorý ako súdny exekútor prijal v danej veci platby od povinnej, avšak tieto oprávnenému

nepoukázal. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec a z výpisu z účtu potom vyplýva,
že odporca poukázal sumu 6,55 Eur v prospech navrhovateľa dňa 26. 1. 2010.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku
7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších zmien a doplnkov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci

a) Nezákonným rozhodnutím,
b) Nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) Rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe,
d) Nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 horecitovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej
vykonanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad
práce, Okresný úrad práce Lučenec podal dňa 26. 10. 2001 na exekútorský úrad Viliama Königa so

sídlom vo Zvolene, Hlbiny 2, t.j. u odporcu návrh na vykonanie exekúcie - peňažné plnenie a to na
vymoženie pohľadávky vo výške 217 300,- Sk (7 213,04 Eur) voči povinnej B. O.. Následne na to súdny
exekútor vo veci Ex 1375/2001-4 vo veci oprávneného právneho predchodcu navrhovateľa voči povinnej
Andrey O. vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky 217 300,- Sk. Náseldne
na to súdny exekútor Viliam König vo veci vydal exekučné príkazy Ex 1375/2001-11 a Ex 1375/2001-12

a to príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke Slovenská sporiteľňa, a.s.
a VÚB, a.s. Následne na to súdny exekútor Mgr. Milan Somík ako zástupca súdneho exekútora JUDr.
Viliama Königa vo veci Ex 1375/2001 oznámil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, že povinná
poukázala finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi od roku 2002 až do februára 2013
a od marca 2013 začala poukazovať pravidelné mesačné splátky vo výške 17,- Eur na ich exekučný

úrad a to vo veci Ex 1375/2001. Ďalej do spisu bolo predložené aj prehľad úhrad, evidovaných k spisu
Ex 1375/2001 o tom, ako povinná posielala platby na účet súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Z
vyjadrení navrhovateľa, z výpisu z účtu navrhovateľa potom vyplýva, že sumu 6,55 Eur poslal odporca
ako súdny exekútor navrhovateľovi dňa 26. 1. 2010. Nakoniec tieto skutočnosti nepopieral ani odporca.
Sporom v tomto konaní zostala otázka, či v konaní je pasívne legitimovaný odporca. V tejto súvislosti

súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohu štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom substituárne Občianskym
súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže
považovať za súkromno-právny vzťah. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútorvšak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, Ministerstvo
spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene
štátu ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto
však nebol uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR PL. US 49/03 kde k postaveniu súdneho exekútora Ústavný súd SR uviedol,
že podľa § 2 Exekučného poriadku „exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“)“ Podľa § 3 Exekučného poriadku
„exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len

Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie
a rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom konaní“. Z tejto legálnej definície postavenie exekútora
vyplýva, že exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci v rozsahu kompetenčného čl. 142 ods. 1 Ústavy,
ktorý ustanovuje, že súdy rozhodujú v občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. K občiansko-
právnym veciach sa radí aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor je podľa trestno-

právnych predpisov dokonca považovaný za verejného činiteľa. Podiel exekútora na súdnej moci v
rozsahu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je podľa názoru Ústavného súdu základným
východiskom pre úpravu právneho postavenia exekútora, ktoré má svoj základ v exekučnom poriadku.
Právne postavenie exekútora je termínované tým, že vykonáva úlohy (orgánu verejnej, štátnej) moci a
z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenia subjektov, ktoré nevykonávajú

verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva
aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti
s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby
verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou
základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu

ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť
ani spod režimu ustanoveného v článku 2 ods. 2 Ústavy. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3
ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu,
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že
exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to

potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší nález Ústavného súdu SR č. II US 165/2012-45, kde v
odôvodnení bode 34 sa okrem iného uvádza, že Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce

závery, vyplývajúce z Nálezu sp. zn. PL. US 49/03 v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri
výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát, aplikuje sa naň právny režim Zákona
č. 514/2003 Z.z. V bode 32 sa uvádza, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej
činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2
Exekučnéhoporiadku)akonštatujetoajÚstavnýsúdvosvojejuvedenejjudikatúre.Ztohtodôvodusana

súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Pri realizácii úkonu exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných
práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu
v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.

Na základe týchto skutočností mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže
navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca,

ktorý si neuplatnil náhradu trov konania a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).