Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109205953
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109205953.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: G. + A., K.. Q.. X..,

P.: XX XXX XXX, N. XX, S., v konaní právne zastúpený A.. M. E., B. K. K. N. S., D. XX, proti žalovanému:
Q.Ý. E. - XXXX, X. T., P.: XX XXX XXX, D. XX, S., v konaní právne zastúpený A.. Z. O., B. K. K. N. S.,
D. XX, v konaní o zaplatenie XX XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa, A. R., svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd,
aby zaviazal súčasného žalovaného a pôvodného žalovaného v 2. rade, H. Q.D. E. XXXX, zaplatiť

sumu XX XXX,XX Eur spolu s XX,X %-ným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou Q. R. - R., pričom Q. R. - R. ako živnostník uzatvoril
ešte s právnym predchodcom žalovaného nájomnú zmluvu na prenájom priestorov - nehnuteľností,
ktorých ako výlučný vlastník je v súčasnosti zapísaný pôvodný žalovaný v 2. rade. Ide o nehnuteľnosť
zapísanú na LV XXXXX v kat. úz. S., nehnuteľnosť KN XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX
m2 a na nej stojací rodinný dom č. súpisné XXXX. Žalovaný v 2. rade bol vo vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti právnym nástupcom terajšieho žalovaného na základe vyhlásenia svojho zakladateľa o

vložení tohto nehnuteľného majetku do nadačného imania. Žalobkyňa uviedla, že po protokolárnom
odovzdaní nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu, kde
bolo aj špecifikované zhodnotenie predmetných nebytových priestorov, boli vystavené faktúry:
F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur,
F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur,
F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur,
F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur,

F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur,
F XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná k XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX Eur.

Napriek splatnosti predmetných faktúr nebola predmetná pohľadávka zo strany žalovaných doposiaľ
uhradená.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Obaja vzniesli námietku premlčania, pričom žalovaný v 2. rade uviedol,

že nie je vo veci pasívne legitimovaný z dôvodu, že nadobudol nehnuteľnosť po údajnom bezdôvodnom
obohatení od Q. E. XXXX N. S. ako od zakladateľa, pričom teda prevzal len nehnuteľnosť ako celok a
nie záväzky, ktoré mal pôvodný vlastník vo vzťahu k iným subjektom, teda prípadne aj k žalobkyni.Súd vykonal dokazovanie oboznámením s výpisom zo živnostenského registra Q. R. - R., zmluvou o
postúpení pohľadávky medzi Q. R. a žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX, správou Ministerstva vnútra SR,
sekcia vnútornej správy zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z registra Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej

správy o nadáciách, výpisom z LV č. XXXXX v kat. úz. S., odovzdávacím a preberacím protokolom zo
dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, dohodou o urovnaní medzi L. A. S.,
K. M. a Q. R. B. A. R. zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s prvou stranou rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. XC XXX/XXXX, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX č. W.
XX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že žalobu žalobkyne

vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol. Žalobkyňa bola zároveň povinná
zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške X XXX,XX Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XX L. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému v
2. rade náhradu trov konania. Vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade a súvisiacom
výroku o trovách konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že je potrebné prisvedčiť žalovanému v 2. rade, že vo
veci nie je pasívne vecne legitimovaný, a teda nie je zodpovedný za nároky vo vzťahu k žalobkyni. Pokiaľ
sa týka nárokov žalobkyne voči žalovanému v 1. rade, je potrebné uviesť, že v priebehu celého konania
žalobkyňa nepreukázala existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi jej osobou a žalovaným v

1. rade, resp. medzi jej právnym predchodcom ako živnostníkom a žalovaným v 1. rade. Nepredložila
žiadnu nájomnú zmluvu aj napriek tomu, že tvrdila jej existenciu. Jej existencia nebola preukázaná ani
inými dôkazmi. Pokiaľ svoj nárok odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok a od odovzdávajúceho
a preberacieho protokolu zo dňa XX.XX.XXXX, nie je možné inak posúdiť tento stav ako stav a nárok
uplatňovaný z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd ďalej uvádza, že v tejto právnej situácii právna kvalifikácia bezdôvodného obohatenia,
pretože neexistuje a nie je preukázaný iný právny dôvod, pre ktorý si žalobkyňa tento nárok
uplatňuje, je právne bezvýznamná. Je však dôležité pre daný právny vzťah, vzhľadom na existujúcu
námietku premlčania, aplikovať správny právny predpis, čo na strane prvostupňového súdu nedošlo.

Prvostupňový súd aplikoval v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania bezdôvodného obohatenia
ustanovenia § 101 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stanovil moment začatia plynutia premlčacej
doby na XX.XX.XXXX a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania k momentu podania žaloby na súd
dňa XX.XX.XXXX považoval nárok za premlčaný, čo však nebolo správne.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne preskúmať vzťah a základ tohto vzťahu a vyhodnotiť, či
skutočne išlo o obchodnoprávny vzťah a na daný právny vzťah, pokiaľ nepodlieha špeciálnemu režimu
zmluvných vzťahov upravených v zákone, potom aplikovať ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení a pri tejto aplikácii aplikovať premlčaciu lehotu podľa podstaty spoločenských
vzťahov, ktoré mali byť medzi účastníkmi konania sporné, teda zrejme podľa Obchodného zákonníka.

Po vrátení veci na súd prvého stupňa bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka na
strane žalobcu. Návrh bol podaný A.. M. E., advokátkou, ako právnou zástupkyňou spoločnosti G. +
A. K.. Q.. X.., so sídlom na N. V. XX N. S., ako postupníka pohľadávky, ktorá je uplatnená žalobou v
prejednávanej veci. Bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená

medzi postupcom A. R. - N. H. a postupníkom G. + A. K.. Q.. X.., z ktorej vyplýva, že malo dôjsť k
postúpeniu predmetnej pohľadávky s tým, že postupník dňom podpisu zmluvy vstupuje do súdnych
konaní na miesto postupcu. Súd o tomto návrhu rozhodol dňa XX.XX.XXXX uznesením č. k. XXC/XX/
XXXX-XXX a vyhovel návrhu spoločnosti G. + A. K.. Q..X.., N. XX, S. zo dňa XX.XX.XXXX na zmenu
účastníka na strane žalobcu.

Súddoplnildokazovanieoboznámenímspísomnýmivyjadreniamiúčastníkovkonania,stanovamiQ.E.-
XXXXN.S.,zmluvouonájmezXX.XX.XXXX,zápisnicouzohliadkyzodňaXX.XX.XXXX,oboznámením
obsahu spisu tunajšieho súdu XXC XX/XXXX, osobitne faktúrami U. XXXXX a U. XXXXX, výsluchmisvedkov S. E., F. R., S. F., B. O., výpoveďou A. R., príjmovými pokladničnými dokladmi, výsluchom
konateľa žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalovaný sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. XC
XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Terajším vlastníkom nehnuteľnosti je bývalý žalovaný v 2. rade. Na základe písomného vyhlásenia
zakladateľa nadácie o vložení nehnuteľností do nadačného imania bola nehnuteľnosť vložená do imania

H.L. Q. E. XXXX a na základe tohto písomného vyhlásenia došlo k povoleniu zápisu vkladu do katastra
pod č. N. XXXX/XXXX. Výpisom z registra nadácií vedeného Ministerstvom vnútra SR súd zistil, že ku
dňu XX.XX.XXXX vznikla H. Q. E. XXXX, pričom zakladateľom bolo občianske združenie Q. E. XXXX
N. S..

Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXXX v kat. úz. S. užívala na základe

nájomnej zmluvy uzatvorenej spolu s jej právnym predchodcom, Q. R. - R., pričom túto zmluvu uzatvoril
právny predchodca žalovaného, L. A.. Napriek výzve súdu na predloženie tejto zmluvy žalobkyňa
predmetnú zmluvu súdu nepredložila. Žalobkyňa a jej právny predchodca priestory na prízemí v zadnom
trakte budovy užívali na základe tvrdenej nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu nepredložil ani právny
nástupca žalobkyne, hoci jeho konateľ tvrdil, že predmetné priestory užíval na základe nájomnej

zmluvy. Vzhľadom na právny názor Krajského súdu, s poukazom na absenciu akejkoľvek zmluvy
medzi účastníkmi konania, prípadne ich právnych predchodcov, prichádza do úvahy pri posudzovaní
nárokov žalobcu jedine nárok uplatňovaný z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka.

Pôvodná žalobkyňa ako účastníčka v tomto konaní a ako svedkyňa v konaní XXC XX/XXXX vypovedala,
že všetky rekonštrukčné práce týkajúce sa predmetných priestorov boli vykonávané v roku XXXX a do
konca roka XXXX boli aj všetky vykonané.

K uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalovaným a pôvodnou žalobkyňou alebo jej právnym

predchodcom nedošlo. Jedinou skutočnosťou ku ktorej došlo medzi žalobkyňou a jej právnym
predchodcom a pôvodným Q. E. XXXX bolo podpísanie Odovzdávacieho a preberacieho protokolu
nebytovýchpriestorovaichzhodnoteniačastiN.H.H.V..D.XX,tedavpredmetnejnehnuteľnosti,pričom
v tomto preberacom protokole sú uvedené jednotlivé časti užívaných priestorov, výška ich zhodnotenia a
celková výška zhodnotenia. V závere tohto protokolu sa konštatuje, že zhodnotenie vo výške X XXX XXX

Sk nie je uhradené. Protokol bol podpísaný štatutárnym zástupcom Q. E. XXXX, pôvodnou žalobkyňou
a jej právnym predchodcom Q. R. - R. dňa XX.XX.XXXX.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenou medzi Q. R. a žalobkyňou, došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorú mal postupca Q. R. proti dlžníkom, ako je uvedené v čl. 1 zmluvy, Q.

E. XXXX N. S. a H. Q. E. XXXX, a to výške X XXX XXX Sk práve na základe faktúr XXXXX B. XXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný trval na vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu poukazujúc na to, že k zhodnoteniu
došlo v roku XXXX, resp. XXXX a nárok žalobcu bol uplatnený na súde až v roku XXXX. Žalovaný

taktiež tvrdil, že pokiaľ ide o nároky žalobcu, tieto sa majú spravovať Občianskych zákonníkom a nie
Obchodným zákonníkom, tak ako to tvrdil žalobca, a nároky z titulu bezdôvodného obohatenia sa
premlčujú v dvojročnej premlčacej lehote, teda skôr.

Žalobca naďalej tvrdil, že je na mieste použiť Obchodný zákonník, keďže ide o vzťah dvoch

podnikateľských subjektov. Svoj nárok si neuplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu
náhrady za zhodnotenie priestorov pri ukončení nájmu podľa § 667 Občianskeho zákonníka a podľa §
680 Občianskeho zákonníka.

Na tunajšom súde prebiehalo konanie pod spisovou značkou XXC XX/XXXX, kde boli zhodní účastníci

konania ako v tomto konaní. Predmetom konania bol nárok pôvodnej žalobkyne o zaplatenie sumy
XX XXX,XX Eur z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ktoré nastalo
rekonštrukciou nehnuteľnosti v roku 2002. Konkrétne išlo o rekonštrukciu vzduchotechniky a baru. V
priebehu tohto konania súd vyzval tak pôvodnú žalobkyňou, jej právneho nástupcu, ako aj ich právnuzástupkyňu k predloženiu relevantných listinných dôkazov, ktoré by preukazovali začiatok a ukončenie
rekonštrukčných prác, pričom títo uvádzali, že všetky dôkazy týkajúce sa rekonštrukcie sú v spise XXC
XX/XXXX. Súd sa teda oboznámil s týmto spisom, s listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami účastníkov

a svedkov. Zo spisu bolo zistené, že rekonštrukcia, ktorá mala zhodnotiť nehnuteľnosť žalovaného,
bola vykonávaná v roku XXXX, tak ako to bolo zistené aj v tomto spise. Pôvodná žalobkyňa si v
konaní XXC XX/XXXX v súvislosti s touto rekonštrukciou uplatnila časť svojich údajných nárokov a v
konaní XXC XX/XXXX zostávajúcu časť nárokov. Je to zrejmé z výpovedí pôvodnej žalobkyne, resp.
jej právneho nástupcu, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov. V konaní XXC XX/XXXX si pôvodná

žalobkyňa uplatňovala sumu XX XXX,XX Eur, čo predstavovalo sumu X XXX XXX,XX Sk a v konaní XX
L.XX/XXXXsiuplatňovalasumuXXXXX,XXEur,tedapôvodnýchXXXXXXSk.Spolusumapredstavuje
X XXX XXX,XX Sk, čo predstavuje sumu uvedenú v Odovzdávacom protokole, konkrétne X XXX XXX
Sk spolu s 19 %-nou DPH vo výške XXX XXX,XX Sk, ktoré si žalobca uplatnil v jednotlivých faktúrach
v obidvoch konaniach.

Konateľ žalobcu, Q. R., v konaní XXC XX/XXXX ako svedok vypovedal, že v roku XXXX začal
prevádzkovať N. H., pričom so spoločnosťou A. mal uzavretú nájomnú zmluvu. Vzhľadom na nedostatky,
ktoré zistila hygienická kontrola, realizoval rekonštrukciu baru, elektroinštalácie, schodiska, inštaloval
vzduchotechniku, pričom tieto práce sa vykonávali od A. XXXX do M. roku XXXX a stavebnú časť
zastrešoval pán R. a vzduchotechniku pán F.. Čo sa týka úhrad za vykonané práce, niektoré platby

sa realizovali vopred, niektoré až následne a niečo refundovala A.. Do A. roku XXXX boli vyrovnané
všetky práce. Zároveň uviedol, že v roku XXXX bol vzatý do väzby a následne podnik prevádzkovala
jeho manželka, a to asi do konca roku XXXX, kedy bol spísaný protokol o odovzdaní týchto priestorov
a následne bola ešte uzavretá so spoločnosťou Jednota dohoda o urovnaní. Svedok taktiež uviedol, že
sumy, ktoré sú uvedené v protokole o odovzdaní, nie sú rozdelené tak, že jeden stĺpec sa týka jeho a

druhý manželky, pričom on si žalobou neuplatňoval voči Q. E. žiadnu sumu a žiadal manželku, aby si
uplatnila tento nárok aj za neho.

Svedkyňa B. O. v danom konaní vypovedala, že v minulosti, asi pred X - X rokmi pracovala ako
účtovníčka pre pána R. a pre pani R.. Uviedla, že má vedomosť o tom, že v priestoroch N. H. prebehla

rekonštrukcia väčšieho rozsahu v súvislosti s tým, že to nariadili hygienici a mohlo to byť asi pred
XX - XX rokmi, kedy sa inštalovala vzduchotechnika a rekonštruoval sa bar. Ďalej uviedla, že firmy,
resp. živnostníci, ktorí robili tieto práce, tieto práce aj fakturovali a niektoré faktúry sa vyplácali v
hotovosti, niektoré cez účet a raz to platila pani R., raz pán R., teda oni ako manželia. Svedkyňa zároveň
vypovedala, že asi pred X - X rokmi boli vystavené faktúry na Q. E., keďže priestory pôvodne patrili A.,

ale neskôr asi aj Q. E., preto bola vystavená faktúra aj im, pričom Q. E. sa voči tomu ohradil, teda vyjadril
sa, že túto faktúru neuhradí. Taktiež uviedla, že medzi A. a manželmi R. prebiehali nejaké rokovania s
tým, že A. si započítala aj dlžný nájom s vykonanými prácami a manželom R. ešte následne uhradila aj
nejakú sumu, pričom pokiaľ si pamätá, tak medzi týmito subjektmi došlo ku komplexnému vyrovnaniu,
ale čo sa týka Q. E., tam to ostalo otvorené. Ohľadom vlastníctva priestorov N. H. svedkyňa uviedla, že

keď to brali manželia R. do nájmu, tak vlastníkom bola iba A. a neskôr sa na základe nejakej skutočnosti
stal vlastníkom aj Q. E., avšak jeho vlastníctvo sa týkalo iba časti priestorov N. H. pod budovou Q. E.,
teda asi v tom rozsahu ako sa nachádzali priestory na prízemí, tak takto to bolo aj v podzemnej časti.

Svedok S. E. vypovedal, že v spoločnosti L. A. S. mal v rozhodnom období na starosti nájomné vzťahy.

Uviedol, že pán R. vstúpil ako ďalší nájomník N. H. dňa XX.XX.XXXX a nájom s ním bol ukončený k
XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX bola uzavretá nájomná zmluva s pani R., ktorá bola ukončená dohodou
k XX.XX.XXXX. Svedok súdu predložil dohodu vzájomného vysporiadania opráv vnútorných priestorov
N. H. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že vtedajšia A. K. M. uhradila štandardné stavebné
práce, štandardnú opravu vzduchotechnického zariadenia, elektroinštalačné práce súvisiace s opravou

vzduchotechniky, pričom na základe tejto dohody bola Q. R. uhradená suma XXX XXX,XX Sk. V tejto
súvislosti uviedol, že v čase, keď sa vykonávala rekonštrukcia, boli oni výlučným vlastníkom týchto
priestorov.

Svedok F. R. vypovedal, že pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva a pre pána R. realizoval

rekonštrukciu priestorov N. H., na základe čoho fakturoval celkovú sumu XXX XXX,XX Sk, pričom práce,
ktoré boli fakturované, boli skutočne vykonané a bolo za nich zaplatené podľa príjmových dokladov.
Svedok taktiež uviedol, že si pamätá, že určité práce v štandardnom rozsahu mala preplácať A. anadštandard si mal platiť sám pán R., s ktorým aj vždy jednal pri realizácii rekonštrukcie a platby mu
uhrádzala jeho účtovníčka.

Svedok S. F. vypovedal, že pre pána R. montoval vzduchotechniku aj elektroinštaláciu v čase, keď tam
pán R. vykonával stavebné práce, pričom má vedomosť o tom, že práce v štandardnom prevedení
mala preplácať A. a všetko navyše, teda nadštandard mal platiť pán R.. V tejto súvislosti tiež pánovi R.
odovzdal faktúry spolu so súpisom prác, aby ich mohol dokladovať A. a táto mu peniaze aj zaplatila,
avšak následne mu už pán R. za vykonané práce a materiál nezaplatil, pričom celková výška prác a

materiálu predstavovala sumu asi XXX XXX Sk a pán R. mu zaplatil iba asi XX XXX Sk. Zároveň uviedol,
že presné doklady predložiť nemôže, pretože všetky boli zničené pri povodniach v roku XXXX a v roku
XXXX, ktoré zasiahli jeho rodinný dom.

Z dohody o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi L. A. S.Š., K. M. S., E. X ako veriteľom a Q.
R. ako dlžníkom v 1. rade a A. R. ako dlžníčkou v 2. rade (ďalej len dohoda) vyplýva, že účastníci touto

dohodou odstraňujú všetky nejasnosti, sporné a pochybné práva a povinnosti pri vzájomných právnych
vzťahoch. Z článku I ods. 3 tejto dohody vyplýva, že veriteľka má uzavretú dohodu s Q. E. XXXX,
ktorý je vlastníkom časti nebytových priestorov prevádzky N. H. a na základe tejto dohody je veriteľka
splnomocnená vykonať i za tohto vlastníka všetky úkony týkajúce sa vypratania nebytových priestorov
označených v článku I ods. 1 zmluvy, vrátane príslušného finančného vysporiadania.

Z článku II ods. 1 dohody vplýva, že veriteľ uznáva pohľadávku dlžníkov v celkovej výške X XXX XXX
Sk s DPH z titulu vykonania nadštandardných stavebných prác vo N. H..

Z článku II ods. 2 dohody vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje odkúpiť hnuteľný majetok za dohodnutú cenu

XXX XXX Sk, a to zaplatením v hotovosti do rúk dlžníka v 1. rade ihneď po vyprataní nebytových
priestorov (článok V ods. 3).

Z článku II ods. 3 dohody vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje odkúpiť technologické zariadenie a vybavenie
vývarovne a kuchyne za dohodnutú kúpnu cenu XXX XXX,XX Sk.

Z článku III dohody vyplýva, aké dlhy mal dlžník v 1. rade voči veriteľovi z titulu nezaplateného
nájomného, úrokov z omeškania, z titulu zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia
veriteľa.

Z článku IV dohody vyplýva, aké dlhy mala dlžníčka v 2. rade z titulu nezaplateného nájmu, úrokov z
omeškania, súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia.

Z článku V tejto dohody vyplýva, že zmluvné strany si započítavajú svoje pohľadávky, pričom celková
pohľadávkaveriteľapredstavujesumuXXXXXXX,XXSkapohľadávkadlžníkovspolupredstavujesumu

X XXX XXX K., pričom prevyšujúci rozdiel v prospech veriteľa v čiastke XXX XXX,XX Sk sa započítava
na kúpnu cenu technologického vybavenia vývarovne a kuchyne N. H..

Podľa článku I bod 1 písm. a) stanov Q. E. - XXXX N. S. (ďalej len „stanov“), Q. E. - XXXX N. S. je
občianske združenie kultúrno - osvetového a vzdelávacieho zamerania združujúce občanov Slovenskej

republiky na základe zákona číslo 83/1990 zbierky v znení neskorších predpisov a predstavuje právnickú
osobu so sídlom v Prešove.

Podľa článku I bod 2 písm. c) stanov, poslaním klubu je vytvoriť materiálne a finančné podmienky na
organizovanie intelektuálnych, a filozofických, duchovných, vzdelávacích a kultúrnych podujatí.

Podľa článku I bod 4 písm. a), b) stanov, klub sa zameriava predovšetkým na kultúrne a vzdelávacie
aktivity, organizuje besedy, prednášky, semináre, súťaže, koncerty, výstavy aj ďalšie formy podujatí
propagujúce významné osobnosti, umenie, literatúru a folklór. V súlade so svojím poslaním a
možnosťami rozpočtu rozvíja edičnú a publikačnú činnosť.

Podľa článku IV bod 1 písm. a), b), c) stanov, Q. E. - XXXX hospodári s hnuteľným a nehnuteľným
majetkom, ktorý je vo vlastníctve združenia. Nehnuteľnosť môže previesť na inú osobu predseda
združenia. Vylučuje sa na využívanie a požičiavanie majetku Q. E. na súkromné účely.Podľa článku IV bod 2 písm. b), c), d) stanov, finančné prostriedky pre svoju činnosť klubu nadobúda z
príspevkov právnických a fyzických osôb, darov jednotlivcov a inštitúcií doma i v zahraničí, výberových

konaní na účelové projekty vyhlasovaných štátnymi orgánmi a nadáciami, príspevkov grantov a dotácií
ústredných orgánov štátnej správy. Výnosy z majetku vlastnej činnosti môžu byť použité len na podporu
poslania a zamerania občianskeho združenia Q. - XXXX. V záujme vytvárania vlastných zdrojov a môže
klubuvykonávaťajdoplnkovúzárobkovúčinnosť,súvisiacusozabezpečovanímcieľovaposlanímklubu,
v súlade so všeobecne záväznými predpismi a stanovami Q. - XXXX.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri
roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), Táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú

ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom,
samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna
inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi

pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie
sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa § 261 ods. 3 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a

obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v
družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností záväzkové vzťahy medzi členomštatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa

cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Podľa § 261 ods. 4 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia
záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich
odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné

právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 261 ods. 5 ObZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho

však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V predmetnom konaní, vzhľadom na pokyn Krajského súdu, prvostupňový súd skúmal, či vzťahy
medzi účastníkmi konania sa majú spravovať Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom.
Na základe tohto rozlíšenia je potom možné aplikovať správny právny predpis týkajúci sa vznesenej

námietky premlčania nárokov žalobcu. Vzhľadom na právny názor Krajského súdu je zrejmé, že nároky
žalobcu je možné posudzovať len z titulu prípadného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

Súd má za to, že v danom prípade medzi účastníkmi nejde o vzťah vyplývajúci z podnikateľskej činnosti,
keďže Obchodný zákonník upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé

s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe skutočnosti, že bolo deklarované vlastnícke právo
pôvodného žalovaného v 1. rade k nehnuteľnosti, ktorú užívala žalobkyňa ako nájomníčka, avšak v
tomto období ešte nebol žalovaný v 1. rade zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností, preto žalobkyňa

vždy jednala s pôvodným vlastníkom, spoločnosťou L. A. S.. Vzťah medzi účastníkmi nevznikol z ich
podnikateľskej činnosti, ale vznikol nezávisle od vôle účastníkov, na základe rozhodnutia súdu ohľadom
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd má zároveň za to, že žalovaný a ani pôvodný žalovaný v 2. rade nie sú podnikateľskými subjektmi,

ako to vyplýva z oboznámených stanov. Q. E. - XXXX má presne určenú činnosť a poslanie, a to
predovšetkým oživovať rusínske tradície, organizovať intelektuálne, filozofické, duchovné, vzdelávacie
a kultúrne podujatia. Jeho činnosť nesmeruje k dosiahnutiu zisku, ale spravuje svoj majetok tak, aby
mohol plniť v stanovách určené ciele. Všetky získané prostriedky z činnosti alebo majetku klubu môžu
byť použité len na podporu poslania a zamerania občianskeho združenia Q. E. - XXXX.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že by mal byť použitý Občiansky zákonník, konkrétne
ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania, tak v tomto konaní,
ako aj v konaní XXC XX/XXXX, bolo nepochybne preukázané a potvrdili to aj pôvodná žalobkyňa aterajší žalobca, že všetky rekonštrukčné práce boli vykonané už v roku XXXX, resp. v roku XXXX. Teda
najneskôr od konca roka XXXX začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie si nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a uplynula k XX.XX.XXXX. Súd vychádzal z toho, že najneskôr ku koncu

roka XXXX došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni.
Objektívna premlčacia lehota teda začala plynúť od XX.XX.XXXX. Je zrejmé, že subjektívna premlčacia
lehota nemôže plynúť mimo objektívnej, ktorá uplynula XX.XX.XXXX. V prejednávanej veci nebolo
zistené úmyselné bezdôvodné obohatenie, a teda nebol tu dôvod uvažovať o 10-ročnej objektívnej
premlčacej lehote.

Pokiaľ by aj súd pripustil možnosť použitia ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa
bezdôvodného obohatenia, aj tak by nárok žalobcu bol premlčaný, keďže začiatok plynutia premlčacej
doby by taktiež musel byť stanovený najneskôr ku koncu roka XXXX a premlčacia doba by uplynula
XX.XX.XXXX. Pri tejto úvahe súd vychádzal z toho, že začiatok plynutia premlčacej lehoty by bol
stanovený rovnako k XX.XX.XXXX, keďže išlo o nárok vymáhateľný na súde a k tomuto dátumu

už vymáhateľný bol. Žaloba bola na tunajšom súde podaná XX.XX.XXXX. Je teda nepochybné, že
vznesená námietka premlčania je dôvodná a nárok žalobcu premlčaný. Z tohto dôvodu súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Na záver súd dodáva, že v konaní XXC XX/XXXX bolo vykonané dokazovanie aj k samotnému meritu

veci. Súd v tomto konaní oboznámil spis XXC XX/XXXX a poukazuje na to, že rozsudok bol potvrdený
aj Krajským súdom. Mimo iného sa v rozsudku konštatuje, že z dokazovania (napr. dohody medzi
spoločnosťou A. a Q. R. zo dňa XX.XX.XXXX) vyplýva, že rekonštrukcia priestorov prebehla v období
mesiacov Z. až H. XXXX, čo vyplýva aj z príjmových dokladov predložených svedkom R. v konaní XXC
XX/XXXX. Z citovanej dohody zároveň nepochybne vyplýva, že spoločnosť A., K. M. uhradila Q. R.

všetky štandardné náklady vynaložené na rekonštrukčné práce N. H.. Z týchto skutočností teda vyplýva,
že ani Q. R., ani žalobkyňa nemajú nárok na vrátenie akýchkoľvek súm, teda vydania bezdôvodného
obohatenia týkajúce sa vykonania štandardných prác. Z výsluchu svedka F. navyše vyplynulo, že Q.
R. mu nevyplatil sumu za vykonané práce a poskytnutý materiál, čo predstavovalo asi sumu XXX XXX
Sk, pričom mu vyplatil iba sumu asi XX XXX Sk. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje, že žalobkyňa

aj napriek mnohonásobným výzvam súdu nikdy nepredložila doklady preukazujúce úhradu súm, ktoré
fakturovala žalovanému v 1. rade a v tomto smere neuniesla dôkazne bremeno, okrem dokladov, ktoré
predložil svedok R.. Svedkovia realizujúci rekonštrukciu (R., F.) zároveň zhodne uviedli, že rekonštrukciu
riadil a financoval Q. R..

Čo sa týka nezmenenej argumentácie žalobcu vo vzťahu k začatiu plynutiu premlčacej lehoty, a to
od vystavenia faktúr, súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné takúto argumentáciu akceptovať,
nakoľko toto je v rozpore so zákonným ustanovením, či už § 101 Občianskeho zákonníka, teda že
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, bez ohľadu nato,
či sa oprávnený o tom dozvedel, prípadne vo vzťahu k tomuto právnemu vzťahu podľa § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Ak by súd prijal argumentáciu žalobkyne, že je potrebné počítať plynutie premlčacej doby až od
vystavenia faktúr a že takáto odkladacia podmienka bola uvedená v preberacom protokole, čo však

nie je nikde uvedené, za takejto situácie by sa dlžník dostal do nevýhodnej situácie, nakoľko na strane
veriteľa by bola možnosť kedykoľvek bez ohľadu na zákonnú definíciu začatia plynutia premlčacej doby
odďaľovať vystavenie faktúr a tým si vlastne donekonečna ponechávať možnosť na uplatnenie svojej
pohľadávky. Súd však uvádza, že pre počiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne
nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, nie deň, kedy došlo k splatnosti dlhu,

resp. faktúry. V danom prípade deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku právneho
vzťahu, a to investovania do nehnuteľnosti žalobkyňou, bol koniec roka XXXX, teda deň nasledujúci
po tomto dni bol najneskôr XX.XX.XXXX, kedy začína plynúť premlčacia doba so všetkými dôsledkami,
ktoré upravuje zákon.

Manžel žalobkyne ukončil nájomný vzťah so spoločnosťou L. A. dňa XX.XX.XXXX. Od nasledujúceho
dňasanájomníčkounebytovýchpriestorov,takakotovyplývazvykonanéhodokazovania,stalapôvodná
žalobkyňa.ŽalobkyňanajneskôrkukoncurokaXXXXvedela,akéfinančnénákladybolidonehnuteľnosti
vložené zo strany nielen jej manžela, konateľa terajšieho žalobcu, ale priamo aj jej osobné náklady.Investície, ktoré žalobkyňa vložila do veci, ktorú mala prenajatú so súhlasom prenajímateľa, teda L. A.,
K. M., čo v danej veci nikto nespochybnil, sú splatné vo výške zodpovedajúcej preukázateľne vneseným
finančným prostriedkom už za trvania nájomného vzťahu a nie až po jeho ukončení. Teda najneskôr

ku koncu roka XXXX alebo k XX.XX.XXXX si mohla žalobkyňa svoje nároky v súvislosti s vnesenými
investíciami u prenajímateľa uplatniť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejme, že nárok žalobcu nie je
dôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V predmetnom konaní bol žalovaný v konaní úspešný. Súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania pre
žalovaného osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.