Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200720
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714200720.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., štátne občianstvo:
SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu

Zvolen, ako opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 148,71 Eur (145,46 Eur + 3,25 Eur) s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 148,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 145,46 Eur od 21. 08. 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 75,64 Eur na
účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 01. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 24. 01. 2014 domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 148,71 Eur (145,46 Eur + 3,25 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 145,46 Eur od 21. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej ako „postupca“) a ním, postúpil postupca mu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 08. 09. 2005 Zmluvu č. 402702435 (ďalej len

„zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
len „všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Na základe tejto zmluvy postupca žalovanému
poskytol peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené
v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluva
o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto

právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že do 31. 12.
2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§
52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená
v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzujesa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 s odkazom na § 879j Občianskeho
zákonníka. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník
spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať

podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné
aplikovať na daný vzťah príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.,
ktorý je zákonom lex specialis. Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31. 12.
2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo

možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal
nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Obo 56/2007 zo dňa 04. 06. 2008, v
ktoréhoodôvodneníuviedol„keďžeuplatnenápohľadávkavyplývazozmluvyoúvere,súdprvéhostupňa
rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu
ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou“. Pohľadávku ku

dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.119,95 Eur, ktorá pozostáva z istiny
693,25 Eur, riadneho úroku 149,58 Eur, úroku z omeškania 277,12 Eur a ostatného príslušenstva 0,-
Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 277,12 Eur predstavujúcu úrok

z omeškania si žalobou neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 763,46
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 20,78 Eur vždy k 20. dňu v
mesiaci. V konaní si uplatnil splátky úveru splatné od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010 v počte 7 a celkovej
výške 145,46 Eur. Zvyšné splátky úveru si v konaní neuplatnil. Žalobou uplatňovaná dlžná suma tak
pozostáva zo 7 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 145,46 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi

neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Zo
splatných splátok úveru splatných za obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 si uplatnil žalobou i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, keď tento nárok vyčíslil na sumu 3,25 Eur. Súčasne žalobou žiadal
priznať aj ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy neuhradených splátok úveru 145,46
Eur od 21. 08. 2010 do zaplatenia.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 16Ro/10/2014-24 zo dňa 04. 02. 2014, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz č.k. 16Ro/10/2014-24 zo dňa 04. 02. 2014 sa nepodarilo žalovanému doručiť do

vlastných rúk, keď v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných
rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Nakoľko tento platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd uznesením č.k.

16Ro/10/2014-29 zo dňa 04. 09. 2014 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 173 ods. 2
prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2014.

Na to súd uznesením č.k. 14C/178/2014-35 zo dňa 30. 10. 2014 žalovanému ustanovil opatrovníčku

v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen a to podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., nakoľko žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese W. XXX,
XXX XX W., na adrese svojho trvalého pobytu sa nezdržuje, inú adresu jeho súčasného pobytu sa
súdu nepodarilo zistiť napriek úkonom vykonaným za účelom tohto zistenia, keď potom bol dôvodný u
žalovaného procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., teda na ochranu jeho práv

a oprávnených záujmov mu súd v konaní na zastupovanie ustanovil opatrovníčku.

Na to súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 03. 2015. Tohto pojednávania sa právny zástupca
žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, tento neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, opatrovníčka

žalovaného na toto pojednávanie bola predvolaná tiež riadne a včas, neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom
za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec
prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného, keďpritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 08. 09. 2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO:

00 151 653 ako veriteľ na jednej strane (ďalej len „veriteľ“) a žalovaný ako dlžník na strane druhej
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402702435 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená podľa
§§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému
úver v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, keď žalovaný sa zaviazal za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva z článku I. bod 1. zmluvy o úvere. V tomto článku a v

tomto bode zmluvy o úvere boli dojednané základné podmienky zmluvy o úvere: výška úveru 23.000,- Sk
(763,46 Eur), išlo o úver spotrebný, úroková sadzba bola dojednaná ako pevná do konečnej splatnosti
úveru, v deň uzatvorenia zmluvy o úvere činila 17,30 % ročne, spôsob poskytnutia úveru bol dojednaný
jednorazovo bezhotovostne, bol dojednaný i poplatok za správu úveru 50,- Sk/mesačne (1,66 Eur).
Výška splátky úveru bola medzi stranami zmluvy o úvere dojednaná na sumu 626,- Sk (20,78 Eur),

splatnosť splátok bola dojednaná mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej
splátky bola dojednaná na deň 20. 09. 2005, žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splatiť v mesačných
splátkach s tým, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20. 08. 2010, splatnosť úrokov bola
dojednaná mesačne vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania úveru bol dojednaný
inkasným spôsobom z inkasného účtu, ktorý bol určený v tejto zmluve o úvere. Ročná percentuálna

miera nákladov bola 10,31 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy o
úvereboliplatnékudňuuzatvoreniazmluvyoúvere,ichzmenysamaliriadiťzmluvouoúvere,úverovými
podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami. V článku II. bod 2. zmluvy o úvere sa žalovaný
zaviazalsplatiťposkytnutýúvervdohodnutomčase,vstanovenomčaseplatiťúroky,poplatkydohodnuté
vzmluve,ďalšiepoplatkypodľaSadzobníkaanákladyveriteľaspojenésúveromadodržiavaťdohodnuté

podmienky. V zmysle tohto istého článku, bod 3. zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné
úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu
k istine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III. bod 1. zmluvy o úvere je uvedené, že pohľadávku z
poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady spojené s úverom.
V článku IV. bod 1. zmluvy o úvere bolo dojednané, že úver sa úročí úrokovou sadzbou dohodnutou v

podmienkach zmluvy. V tomto istom článku, ale v bode 2. zmluvy o úvere bola dojednaná už uvedená
ročná percentuálna miera nákladov 10,31 %. V článku V. bod 4. zmluvy o úvere sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V tomto istom článku, ale v bode 2. zmluvy o
úvere žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, že s nimi

súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasil s
ním, pričom sa ho zaviazal tiež dodržiavať. Zmluva o úvere sa ďalej odvolávala na Všeobecné obchodné
podmienky (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“).

Žalobca do súdneho konania dokladal Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402702435 zo dňa 08. 09. 2005,

Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01. 08. 2002.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27. 09. 2012 včítane Príloh č. 1 až č. 5, ktorá
bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 ako postupom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, ktorá bola

uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej
pohľadávky s príslušenstvom, a teda že má vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keď podľa
§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môžu svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka postupca, Slovenská
sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09.
2012 postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 1.119,95 Eur s príslušenstvomspoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, keď žiadala uvedený záväzok od okamihu doručenia
oznámeniauhradiťvýlučnetejtospoločnosti.Oznámenieopostúpenípohľadávkyjezodňa16.10.2012,
jeho doručenie žalovanému bolo v súdnom konaní žalobcom preukázané podacím hárkom Slovenskej

pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 16. 10. 2012.

Pokusom o zmier zo dňa 20. 12. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
na uhradenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslil na sumu 1.196,70 Eur najneskôr do 04. 01. 2014. Doručenie
pokusu o zmier žalovanému žalobca nepreukázal.

Na základe vykonaného dokazovania listinami, ktoré žalobca doložil, súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

V čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 08. 09. 2005 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu
problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keď uvedené vyplýva z
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007.

Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere by teda izolovaným výkladom
nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako
absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou nie je.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V súvislosti s daným právnym vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere treba však poukázať na to, že
podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, ktorý
bol platný a účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na to, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená formulárovým tlačivom, keď je zrejmé,
že sa takouto formou uzatvárala vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný ako spotrebiteľ obsah tejto

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval, o otázke právneho posúdenia zmluvy o úvere súd robí
záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom, bankou a žalovaným ako spotrebiteľom bola napriek
povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Ako spotrebiteľská zmluva podlieha teda právnemu režimu v čase jej uzavretia platného a účinného

Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a doplnení Zákona o Slovenskej národnej rade č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť
od 01. 10. 2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11. 06. 2010 Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keď tento zákon upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 1 tohto zákona (ďalej len
„zákon č. 258/2001 Z.z.“).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
b) sankcie za porušenie zmluvy,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Do kategórie noriem, ktoré treba aplikovať na daný prípad okrem vyššie citovaného zákona je potrebné
zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdravý,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase plnenia.

Podľa § ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(úradnývestníkEurópskychspoločenstievEL095,21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie.

Podľa článku 6. bod 1. Smernice Rady č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 08. 09. 2005 právny predchodca
žalobcu ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere č. 0402702435 (ďalej len „zmluva o úvere“).

Na základe tejto zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume, mene a
zapodmienokdohodnutýchvtejtozmluveoúvere,keďžalovanýsazaviazalvzmluveoúvereposkytnutý
úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva z
článku I. bod. 1. zmluvy o úvere. V tomto článku a v tomto bode zmluvy o úvere boli dojednané základné

podmienky zmluvy o úvere: výška úveru 23.000,- Sk (763,46 Eur), išlo o úver spotrebný, úroková sadzba
bola dojednaná ako pevná do konečnej splatnosti úveru, v deň uzatvorenia zmluvy o úvere činila 17,30
% ročne, v zmluve o úvere bol dojednaný poplatok za správu úveru 50,- Sk/mesačne (1,66 Eur). Výška
splátky úveru bola medzi stranami zmluvy o úvere dojednaná na sumu 626,- Sk (20,78 Eur), splatnosť
splátok bola dojednaná mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola

dojednaná na deň 20. 09. 2005, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20. 08. 2010, splatnosť
úrokovboladojednanámesačnevždyvposlednýdeňkalendárnehomesiaca.Ročnápercentuálnamiera
nákladov bola 10,31 %. V článku II. bod 2. zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v
dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa
Sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V zmysle tohto

istého článku, bod 3. zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky
sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou. V článku III. bod 1. zmluvy o úvere je uvedené, že pohľadávku z poskytnutého úveru tvorí
istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady spojené s úverom. Zároveň v zmluve o
úvere žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, že s

nimi súhlasí a že sa zaväzuje ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom. V
danej veci súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že spor, keďže žalobca uplatnil z tejto zmluvy o úvere
vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie
úverov bankou) a spotrebiteľom tejto úverovej služby, ktorým bol žalovaný, takže ide o spotrebiteľskú
zmluvu, pričom sporný vzťah bolo nutné posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tiež ho bolo potrebné posúdiť podľa v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je síce
pravdou, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a mala by sa považovať za tzv. „absolútny obchod“ s odkazom na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodnéhozákonníka, ale popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje na
právny vzťah účastníkov príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ktorými zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy,

teda aj v prípade absolútnych obchodov ich aplikáciu, keď absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, žeby z pôsobnosti príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. V tomto prípade niet rozumného dôvodu,
keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu na skonštatovanie, že ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva obsahuje právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa, aby táto nebola aplikovaná.
PretosúdnaprávnyvzťahvyplývajúcizozmluvyoúvereaplikovalajpríslušnéustanoveniaObčianskeho
zákonníka.

Z posudzovanej zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných
splátkach vo výške 20,78 Eur, so splatnosťou vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej

splátky bola dojednaná na deň 20. 09. 2005 a poslednej na deň 20. 08. 2010. Žalovaný tak ako vyplynulo
ďalej z vykonaného dokazovania nezaplatil splátky úveru (okrem iných) splatných od 20. 02. 2010 do 20.
08. 2010 v počte 7 o celkovej výške 145,46 Eur. Žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie len týchto
mesačných splátok vzhľadom k tomu, že žalobu podal na súde dňa 24. 01. 2014, a teda z dôvodu, že
žaloval nepremlčané splátky úveru. Predmetná zmluva o úvere spĺňala všetky náležitosti vyžadované v

časejejuzavretiaplatnéhoaúčinnéhozákonač.258/2001Z.z.,keďpotomžalovanýjepovinnýžalobcovi
z titulu zmluvy o úvere zaplatiť 7 mesačných splátok vo výške každej 20,78 Eur, ktoré boli splatné od
dňa 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010, čo predstavuje sumu 145,46 Eur. Žalobca tak podal dôvodne voči
žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 145,46 Eur z titulu vrátenia úveru.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodovo
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c citovaného vládneho nariadenia, v znení účinnom od 01. 02. 2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 145,46 Eur, čo sú splátky úveru splatné za
obdobie od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010, keď potom žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie
z týchto mesačných splátok úveru i úrokov z omeškania, keďže žalovaný neplnil splátky v dojednanej
lehote splatnosti, t.j. k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom jeho omeškanie s úhradou splátok stále

trvá. Preto žalobca má nárok zo sumy 145,46 Eur, čo sú zameškané splátky úveru i na zaplatenie úrokov
z omeškania. Žalobca žiadal tieto prisúdiť z celej tejto sumy od 21. 08. 2010 do zaplatenia, a to vo výške
9 % ročne, a nakoľko ako súd už dôvodí, žalovaný je v omeškaní, žalobca má nárok voči žalovanému na
zaplatenie zo sumy 145,46 Eur i úrokov z omeškania a to od 21. 08. 2010 až do zaplatenia, keď žalovaný
v tomto období je preukázateľne v omeškaní s úhradou týchto splátok úveru. Čo sa týka výšky úrokov z

omeškania, žalobca dôvodne tieto požadoval zaplatiť vo výške 9 % ročne, keď základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky ku dňu 20. 02. 2010, kedy vzniklo omeškanie s úhradou prvej mesačnej
splátky, na zaplatenie ktorej žalobca uplatnil nárok bola 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodovo
bola 9 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne z prisúdenej sumy.

Čo sa týka posledného nároku žalobcu uplatneného žalobou a to na zaplatenie úroku z omeškania
zo splátok úveru splatných za obdobie od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010, a to vo výške 9% ročne z
jednotlivých omeškaných splátok úveru, ktorý žalobca vyčíslil na sumu 3,25 Eur, žalobca i tento nárokuplatnil dôvodne. Žalobcovi prináleží suma 3,25 Eur z titulu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
splátok úveru splatných od 20. 02. 2010 do 20. 08. 2010, keď žalovaný preukázateľne bol v omeškaní
so zaplatením týchto splátok v tomto období, keď zo splátky splatnej dňa 20. 08. 2010 žalobca má nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,78 Eur od 21. 02. 2010 do 20. 08.
2010 vo výške 0,92 Eur, zo splátky splatnej dňa 20. 03. 2010 nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
zo sumy 20,78 Eur vo výške 9 % ročne od 21. 03. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 0,78 Eur, ďalej mu
prináleží nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,78 Eur zo splátky
splatnej dňa 20. 04. 2010 a to odo dňa 21. 04. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 6,32 Eur, vo výške 9 %

ročne zo sumy 20,78 Eur, čo je splátka splatná dňa 20. 05. 2010 a to za obdobie od 21. 05. 2010 do
20. 08. 2010 vo výške 0,47 Eur, vo výške 9 % ročne zo sumy 20,78 Eur, čo je splátka splatná dňa 20.
06. 2010 a to odo dňa 20. 06. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 0,31 Eur, 9 % ročne zo sumy 20,78 Eur
od 21. 07. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 0,15 Eur, čo je splátka splatná dňa 20. 07. 2010. Z týchto
splátok za nasledujúce obdobie, teda zo sumy 145,46 Eur žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania, ako súd už dôvodí vyššie vo výške 9% ročne od 21. 08. 2010 do zaplatenia, do dňa 20. 08.

2010 z týchto splátok žalobca žiadal zaplatiť úrok z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok
až do dňa 20. 08. 2010. I o zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného na sumu 3,25 Eur žalobca podal
žalobu dôvodne, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podal v zákonnej výške, t.j. vo výške 9 %
ročne tak, ako súd už dôvodí v tomto rozsudku.
Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal
v konaní plný úspech, žalovaný plný neúspech, žalobca navrhol priznať trovy konania a tieto aj vyčíslil.
Účelné a preukázané trovy konania žalobcu v súdenej veci predstavujú sumu 75,64 Eur, ktorá suma
pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia
v sume 59,14 Eur. Celkové trovy konania v sume 75,64 Eur je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi

podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z odmeny advokáta za 2 úkony právnej pomoci po
16,60 Eur, keď úkonmi právnej pomoci boli príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba, k tomu 2-krát
režijný paušál po 8,04 Eur, spolu odmena 33,20 Eur, spolu režijný paušál 8,04 Eur, spolu odmena a
režijný paušál 49,28 Eur, k tomu 20 % DPH vo výške 9,86 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia včítane

DPH 59,14 Eur. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
neskorších predpisov. Celkové trovy konania, teda trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok činia
spolu sumu 75,64 Eur, čo sú účelné a preukázané trovy konania žalobcu, ktoré je povinný žalovaný
podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci žalobcovi nahradiť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)