Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240532
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112240532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Bujňákom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/445/2012 v y l u č u j

e na samostatné konanie.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami doručenými súdu dňa 27.9.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. O žalobe navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného

súdu Humenné, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote.

Žaloby odôvodnil tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným
súdnym exekútorom pre svoje pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmlúv o
úvere.

Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného
titulu a žiadosti súdneho exekútora v 15- dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie, prípadne v uvedenej lehote o žiadosti na vykonanie exekúcie rozhodnúť inak.

-2-

Podľa žalobcu Okresný súd Humenné rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca mal za to, že v danom prípade
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmitak, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pristupuje až po veľmi dlhej
dobe, hoci prejednané veci nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom
pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US
142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30,

III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru
žalobcujedôsledkomjehonesústredenejčinnostitakejintenzity,ktorámázanásledokzbytočnéprieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne

ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky
a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným, insolventnosť povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

9C/414/2012 - 75
-3-

Žalovanásožalobounesúhlasila.Konštatovala,žepodaniežalobcujepotrebnévyhodnotiťzazmätočné.

Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na
náhraduškody.Žalovanápoukázalanato,žedňa23.04.2012jejbolidoručenéprvéžiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd

doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle
zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to:

existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.Čo sa týka atribútov pre vznik nároku na náhradu škody z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 16/2002, z

odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo
v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s

ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

Zároveň žalovaná poukázala na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody v zmysle zák.

č. 514/2003 Z. z. rozhodovať na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná ďalej uviedla, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote,lehotanauplatnenietýchtonárokovuplynulaprikaždomtakomtonárokuosobitnepotrochrokoch
odo dňa kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti na
udelenie poverenia. Vzhľadom na
-4-

uvedené vzniesla námietku premlčania pri uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadrila žalovaná názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Záverom žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech

žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči
dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či

poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu. Zároveň konštatovala, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym
úradným postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu
a keďže nebola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, nemôže ísť v danom

prípade o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Žalovaný podaním zo dňa 8.2.2015 navrhol prerušenie konania do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
vo veci 7C/6/2010, kde na strane žalovaných vystupuje v 1. rade Slovenská republika a v 2. radePohotovosť, s.r.o.. Jedna sa konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa
mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,

ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na
ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s
ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a to, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie

komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce
mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový
stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením
konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyni požadovať vydanie bezdôvodného
obohatenia? V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva
konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej

absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých
9C/414/2012 - 76
-5-

právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? Ak ide v tomto prípade o

dostatočné závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s
vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? Má vydanie bezdôvodného obohatenia,
ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody? Rozhodnutie o otázkach má pre
konanie zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam

posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Preto žalobca navrhol prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa§109ods.2písm.c)O.s.p.súdmôžekonanieprerušiťvprípade,akprebiehakonanie,vktoromsa
riešipredbežnáotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúdualeboaksúddalnatakétokonanie

podnet.Totoustanovenieupravujetzv.fakultatívneprerušeniekonania,čoznamenáprerušeniekonania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je
hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr

výnimkuakopravidloPodľanázorusúdurozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnieovyššieuvedených
otázkach nebude mať význam pre rozhodnutie v merite veci, pričom súd prihliadal aj na hospodárnosť
konania, keďže rozhodnutie o prerušení konania vo veci 7C/6/2010 ešte nie je právoplatné. Vzhľadom
na uvedené súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, ktorým doručenie
predvolania bolo doručené riadne a včas. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a žiadal
odročiťzdôvodu,ževoznačenejvecizaslalinávrhnaprerušeniekonaniadorozhodnutiaSúdnehodvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach a súd o uvedených otázkach musí rozhodnúť uznesením, voči
ktorému je prípustne odvolanie, teda pojednávanie musí byť odročené. K tomu súd uvádza, že z dôvodu

hospodárnosti môže súd o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť v konečnom rozhodnutí a keďže
žalobca neuviedol žiadny iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania súd vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to uznesením zo dňa 8.10.2012, sp.zn.

17C/441/2012, uznesením zo dňa 18.10.2012, sp.zn. 5Ncc/23/2012, vyjadrením žalovanej zo
dňa 12.2.2013, listom európskej komisie, článkom v denníku Sme, návrhom na prerušenie
konania zo dňa 8.2.2015, uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
17.12.2014 č.k. 11C/355/2012, ospravedlnením, žiadosťou o odročenie zo dňa 8.2.2015,spisom 17C/443/2012, 17C/444/2012, 17C/445/2012, 17C/446/2012, 17C/447/2012, 17C/448/2012,
17C/449/2012, 17C/442/2012, 17C/450/2012, exekučného spisu 15Er/905/2009, 5Er/136/2010,
15Er/235/2009, 10Er/630/2010, 5Er/329/2009,

-6-

fotokópiou exekučného spisu 22Er/108/2010, 12Er/366/2010, 21Er/409/2010, 15Er/365/2010. a zistil
tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú žaloby podaná pôvodne na Okresný súd Humenné, v ktorých sa žalobca
domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Uvedené veci sa týkali
exekučných konaní vedených na Okresnom súde Humenné:

Pod spis. zn. 5Er/329/2009 proti povinnému N. K., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený

súdu dňa 26.5.2009, exekučný súd si vyžiadal dňa 2.6.2009 od žalobcu Zmluvu o úvere č. 8311591, dňa
20.11.2009 od právneho zástupcu žalobcu, dňa 9.6.2010 od Stáleho rozhodcovského súdu spis sp. zn.
SR 8311591, tento ho zaslal dňa 13.9.2010 a dňa 4.7.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Pod spis. zn. 10Er/630/2010 proti povinnej K. K., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený

súdu dňa 16.7.2010, súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na oznámenie výšky reálne poskytnutého
úveru, priamy dôkaz na preukázanie akú sumu a akým spôsobom veriteľ poskytol povinnej reálne, koľko
im dlžník zaplatil, zaslanie blankozmenky a uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva a povinnosti
zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver na účely povolania,
zamestnania, podnikania a na iný účel. Žalobca na výzvu odpovedal dňa 3.5.2011. Dňa 3.12.2010

požiadal exekučný súd Stály rozhodcovský súd o zaslanie spis sp. zn. SR 01302/10, tento zaslal spis
dňa 13.12.2010. Dňa 15.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Pod spis. zn. 5Er/329/2009 proti povinnej K. Z., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu
dňa 29.4.2009, exekučný súd si vyžiadal dňa 3.11.2009 od právneho zástupcu žalobcu Zmluvu o úvere

a dňa 22.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Pod spis. zn. 5Er/136/2010 proti povinnému K. Q., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
súdu dňa 18.2.2010, exekučný súd si vyžiadal dňa 9.6.2010 od Stáleho rozhodcovského súdu spis
sp. zn. SR 8311591, tento ho zaslal dňa 16.7.2010 a dňa 22.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia

zamietol.

Pod spis. zn. 15Er/905/2009 proti povinnej T. D., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
súdu dňa 15.10.2009, exekučný súd si vyžiadal dňa 29.10.2009 od právneho zástupcu žalobcu Zmluvu
o úvere a dňa 21.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Pod spis. zn. 22Er/108/2010 proti povinnej T. Z., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
súdu dňa 25.8.2010, exekučný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na oznámenie výšky reálne
poskytnutého úveru, priamy dôkaz na preukázanie akú sumu a akým spôsobom veriteľ poskytol povinnej
reálne, koľko im dlžník zaplatil, zaslanie zmenky a uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva

a povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver na
účely povolania, zamestnania, podnikania a na iný účel. Dňa 17.9.2010 požiadal exekučný súd Stály
rozhodcovský súd o zaslanie spis sp. zn. SR 03297/10, tento zaslal spis dňa 26.10.2010. Dňa 6.6.2011
súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
9C/414/2012 - 77

-7-

Pod spis. zn. 12Er/366/2010 proti povinnej C. X., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
súdu dňa 28.4.2010, exekučný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na oznámenie výšky reálne
poskytnutého úveru, priamy dôkaz na preukázanie akú sumu a akým spôsobom veriteľ poskytol povinnej

reálne, koľko im dlžník zaplatil, zaslanie zmenky a uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva
a povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver na
účely povolania, zamestnania, podnikania a na iný účel. Dňa 24.5.2010 požiadal exekučný súd Stályrozhodcovský súd o zaslanie spis sp. zn. SR 18139/09. Dňa 8.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia
zamietol.

Pod spis. zn. 21Er/409/2010 proti povinnej S. A., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený
súdu dňa 10.5.2010, exekučný súd vyzval žalobcu a právneho zástupcu žalobcu na oznámenie výšky
reálne poskytnutého úveru, priamy dôkaz na preukázanie akú sumu a akým spôsobom veriteľ poskytol
povinnej reálne, koľko im dlžník zaplatil, zaslanie zmenky a uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté
práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver

na účely povolania, zamestnania, podnikania a na iný účel. Dňa 20.5.2010 požiadal exekučný súd Stály
rozhodcovský súd o zaslanie spis sp. zn. SR 22644/09, tento zaslal spis dňa 11.6.2010 Dňa 16.6.2011
súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Pod spis. zn. 15Er/365/2010 proti povinnej K. J., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu
dňa 28.4.2010, exekučný súd vyzval dňa 19.5.2010 právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikoval istinu

vymáhanej pohľadávky a dňa 21.6.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
-8-

1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
1.osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
2.závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

3.závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
4.závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

9C/414/2012 - 78
-9-

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
v znení účinnom do 31.5.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie..

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to

nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

-10-

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
súd uvádza, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi, ale táto 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípady, keď súd nevyhovie návrhu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by
mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu

exekútorovi. Z Exekučného poriadku takáto povinnosť nevyplýva pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia. Preto nemôže dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia -
urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Preto nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení zo dňa 9.12.2010 pod
sp. zn. IIÚS545/2010 exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie
adekvátne procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29.3.2011 pod sp.
zn.5Cdo291/2010,vzmyslektoréhojeexekučnýsúdoprávnenýapovinnýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje
súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho

súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak
rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť
podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež
vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo
nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Priposudzovanítoho,čiexekučnýsúdsadopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. Ústavný súd
uviedol, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľnéV uvedenej veci bol postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre jej vykonanie nezaväzujú povinnú

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom

9C/414/2012 - 79
-11-

nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom, plne opodstatnený a zákonom podložený.

Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania škody,
keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí
samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o
vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v

dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo
k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného,
ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Súd
nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyopriznanífinančnéhozadosťučineniazakonštatovanézbytočnéprieťahyvsúdnom

konaní.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k vydaniu poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, keďže k
zamietnutiu žiadosti došlo až po 23.4.2009.

Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov si
neuplatnila.

Podľa § 112 ods.2 O.s.p ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Vzhľadom na to, že súd nemal k dispozícii exekučný spis týkajúci sa konania vo veci vedené pôvodne

na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/445/2012, súd tento nárok s poukazom na § 112 ods. 2
O.s.p. vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné

Proti výrokom I., III., IV tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
-12-Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.