Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/156/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222802
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111222802.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Z. T., narodený

XX.XX.XXXX, M. X. X, proti žalovaným: 1. A. U., narodená XX.XX.XXXX, M. X. XX, zastúpená
žalovaným v 2. rade, 2. A. U., narodený XX.XX.XXXX, M. X. XXX, 3. S. U., narodený XX.XX.XXXX, M.
X. XX, zastúpený žalovaným v 2. rade, 4. Z. A., narodená XX.XX.XXXX, M. X. XX, zastúpená žalovaným
v 2. rade, 5. Z. U., narodená XX.XX.XXXX, M. X. XX, o zaplatenie 552,88 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 5. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2011 domáhal od právneho predchodcu žalovaných v 1. až 4. rade
(pôvodne žalovaný v 1. rade) a od žalovanej v 5. rade (pôvodne žalovaná v 2. rade) zaplatenia sumy

225,71 s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

Po smrti pôvodného žalovaného v 1. rade dňa 14.03.2012 nastúpili na jeho miesto dedičia ako
univerzálni nástupcovia a súd ďalej konal s nimi ako žalovanými v 1. až 4. rade a so žalovanou v 5. rade
(pôvodne žalovanou v 2. rade).

Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 17C/156/2011-134 zo dňa 14.08.2013 bolo konanie prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 17C/210/2013.
Uznesenie č.k. 17C/156/2011-134 bolo zrušené uznesením č.k. 17C/156/2011-152 zo dňa 31.03.2014, a
to na základe odvolania podaného žalobcom z dôvodu, že konanie sp.zn. 17C/210/2013 bolo medzitým
právoplatne skončené, a to zamietnutím návrhu žalovaných v 1. až 5. rade na určenie vlastníckeho práva

k pozemkom nadobudnutého vydržaním.

Na základe návrhu zo dňa 26.08.2013 bola uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 17C/156/2011-142
zo dňa 24.10.2013 pripustená zmena petitu žaloby, ktorou sa zmenila žalovaná suma z 225,71 eura s
príslušenstvom na sumu 552,88 eura s príslušenstvom.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku
nachádzajúceho sa v k.ú. M. X., zapísaný na LV č. XXX ako parcela registra C parc. č. XX/X o výmere
XXX mX - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaní sú bezpodielovými (pozn. v čase podania návrhu)
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby - rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XX/X nachádzajúceho sa v k.ú. M. X., zapísaného na LV č. XXX. Žalovaní spolu s nehnuteľnosťami,
ktorých sú vlastníkmi užívajú aj časť pozemku parc. č. XX/X, ktorého je on výlučným vlastníkom.
Špecifikácia tejto časti pozemku vyplýva z geometrického plánu č. X-X/XXXX, ktorý do katastra nebol

nikdy vložený. Uvedená časť pozemku parc. č. XX/X je teda v užívaní žalovaných napriek tomu, že nie
je ani nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda, ktorá by im zakladala právo predmetný pozemok užívať
a toto právo nevyplýva ani z iného právneho dôvodu. Predmetnú časť pozemku teda užívajú žalovaní
bez právneho dôvodu. Žalovaní získali užívaním pozemku bez právneho dôvodu majetkový prospech
zodpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej na užívanie obdobného pozemku za porovnateľných

miestnych a časových podmienok napr. formou nájmu. Obvyklé nájomné porovnateľného pozemku
je 2,5 eur/m2/rok. Za obdobie od 18.10.2009 do 10.10.2011 získali žalovaní majetkový prospech
vo výške 225,71 eur. Tento majetkový prospech získaný užívaním časti pozemku parc. č. XX/X,
k.ú. M. X. bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením, ktoré sú žalovaní povinní spoločne
a nerozdielne vydať žalobcovi spolu. Povinní sú tiež zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko v lehote
splatnosti bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi nevydali, čím sa dostali do omeškania. Pripustením

zmeny návrhu uznesením č.k. 17C/156/2011-142 zo dňa 24.10.2013 žalobca žiada vydať bezdôvodné
obohatenie aj za obdobie od 11.10.2011 do 25.08.2013 v sume 327,17 eur a príslušenstvo.

Žalovaní v 1. až 5. rade so žalobou nesúhlasili, dôvodili tým, že právny predchodca žalovaných v
1.-4. rade (pôvodne žalovaný v 1. rade) a žalovaná v 5. rade (pôvodne žalovaná v 2. rade) odkúpili
predmetnú časť pozemku vo výmere tak ako ju užívajú od D. v roku XXXX. Po zistení, že zmluva nebola

zaregistrovaná, požiadali aby súd rozhodol o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti. Na to súd odkázal
žalovaných na podanie návrhu o určenie vlastníctva vydržaním, čo žalovaní urobili. V danej veci bolo
rozsudkom č.k. 17C/210/2013-54 zo dňa 23.01.2014 rozhodnuté tak, že sa návrh navrhovateľov (v tomto
konaní žalovaných) zamieta. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 27.02.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.

17C/210/2013-54 zo dňa 23.01.2014 a výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. M. X. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. M. X., zapísaného ako parcela registra L. parc. č.
XX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. M. X. súd zistil, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti - stavby, rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XX/X nachádzajúceho
sa v k.ú. M. X..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. M. X. súd zistil, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. M. X., zapísaného ako parcela registra C parc. č.
XX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria.

Z rozhodnutia U.: N.. XXXX/XXXX zo dňa 25.11.1970 súd zistil, že bolo vydané stavebné povolenie
žiadateľovi F. U. na stavbu rodinného domku v obci M. X. na parcele č. XX.

ZrozhodnutiaU.:N..XXX/XXzodňa13.06.1972súdzistil,žebolovydanéužívaciepovoleniežiadateľovi
F. U. na novostavbu rodinného domu v obci M. X. prevedenú na parcele č. XX.

Z geometrického plánu č. X-X/XXXX úradne overeného 10.07.2007 súd zistil, že bol vyhotovený za

účelom, aby sa od parcely č. XX/X o výmere XXX mX odčlenil diel X o výmere X mX a pričlenil sa k
parcele XX/X, diel X o výmere XX m2 a pričlenil sa k parcele XX/X, a diel X o výmere X m2 a pričlenil sa
k parcele č. XX/X, čím by odčlenením celkovo 43 m2 zostala parcela č. XX/X o výmere 83 m2, parcela
č. XX/X by mala novú výmeru 199 m2 a zároveň by vznikla parcela č. XX/X o výmere 188 m2.Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/210/2013-54 zo dňa 23.01.2014, právoplatného dňa
27.02.2014,súdzistil,žesúdnávrhnavrhovateľov(tužalovaných)ourčenievlastníckehoprávakparcele
registra C č. XX/X o výmere 199 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a k parcele registra L.. XX/X o

výmere 188 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX K. katastra R., podľa O. plánu
č. X-X/XXXX, v podieloch 1/5 u každého, nadobudnutého vydržaním, zamietol.

Po právoplatnom skončení konania sp.zn. 17C/210/2013 žalobca uviedol, že trvá na žalobe aj na jej
rozšírení, nakoľko uplynuli dva roky. On navrhoval žalovaným riešenie, že by pozemok vymenil alebo
kúpil, aby jemu aj žalovaným vznikli parcely v tvare štvorca, pričom chcel nechať žalovaným zadarmo 43

m2, ak sa takáto výmena uskutoční. Nakoľko žalovaní nesúhlasili, bol nútený podať žalobu v uvedenom
znení. Do jeho pozemku parc. č. XX/X zasahuje rodinný dom žalovaných, časť jeho pozemku užívajú
ako predzáhradku a časť ako záhradku.

Žalovaná v 5. rade uviedla, že uznáva, že ich rodinný dom zasahuje do žalobcovho pozemku, nie však
predzáhradka, ktorá je obecná. V čase, keď stavali rodinný dom, boli v tom, že pozemok je ich. Na stavbu
mali stavebné povolenie, aj užívacie povolenie. Žalobca predáva svoj pozemok za 15 eur za m2, kým

od nich žiadal 33 eur za m2.

Žalovanýv2.rade,ktorýzastupujeajžalovanýchv1.,3.a4.rade,uviedol,žebychcel,abysúdrozhodol,
aká má byť výška nájomného, lebo nájomné, ktoré požaduje žalobca je výpalnícke.

Žalobca uviedol, že je scestné, aby žalovaní očakávali, že im predá 43 m2 za 15 eur za m2, pretože v
prípade tých 43 m2 ide o zastavanú plochu a pozemok, ktorý predáva za 15 eur za m2 je holá plocha.

Podľa Čl.20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), stavby, vodné toky a podzemné vody nie
sú súčasťou pozemku.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva

k stavbe.

Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto

obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené
dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa § 3 veta prvá O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, XXX a XXX, geometrického plánu č. X-X/XXXX, rozsudku č.k.
17C/210/2013-54 a výsluchu účastníkov a svedkov dospel súd k záveru, že stavba súp.č. XX je
postavená z časti na pozemku parc. č. XX/X o výmere 344 m2, ktorého podielovými spoluvlastníkmi
sú žalovaní, a z časti na pozemku parc. č. XX/X o výmere 126 m2, ktorého výlučným vlastníkom je

v súčasnosti žalobca. Predmetná stavba je od počiatku realizácie čiastočne zriadená na pozemku,
ku ktorému nemali (resp. nepreukázali, že by mali) a ani v súčasnosti nemajú žalovaní vlastnícke,
spoluvlastnícke, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu, ide preto o neoprávnenú stavbu. Nejde o
nepovolenú stavbu, nakoľko jej realizácia bola povolená právnemu predchodcovi žalovaných v 1. - 4.
rade rozhodnutím Číslo: N.. XXXX/XXXX zo dňa 25.11.1970. Rovnako súd ustálil, že časť pozemku

parc. č. XX/X užívajú žalovaní ako záhradu a predzáhradku, pričom parcela č. XX/X je, ako už bolo
uvedené, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Vychádzajúc z geometrického plánu č. X-X/XXXX žalovaní
bez právneho dôvodu užívajú celkom 43 m2 z pozemku parc. č. XX/X o výmere 126 m2, ktorého
výlučným vlastníkom je žalobca.

Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami

demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri
premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

Vprípadežalobcuažalovanýchidevčastistavbyrodinnéhodomuovzťahvlastníkapozemkuavlastníka
neoprávnenej stavby, pričom nároky z tohto vzťahu riešia ustanovenia § 135c ods. 1 až 3. OZ. V časti

záhrady a predzáhradky ide o neoprávnené užívanie cudzej veci, kde zákon primárne predpokladá
uplatnenie nároku všeobecnou vlastníckou žalobou podľa § 126 OZ.Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov
voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu
protiprávneho stavu. Už v priebehu konania došlo k pripusteniu zmeny návrhu z dôvodu uplatnenia

si bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie, pričom je zrejmé, že v prípade vyhovenia žalobe by
takéto rozhodnutie súdu nebolo konečné, ale plynutím času by vyvolalo potrebu nových a nových žalôb.
Takýto výkon práva žalobcu považuje súd za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť právnu
ochranu.Úlohousúdovjerozhodnutímodstrániťprotiprávnystavanastoliťstavprávnejistoty,pričomnie
je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o priznanie zodpovednostných

nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu (por. rozsudok OS Žilina č.k. 2C/53/2006-357
zo dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie
ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012).

Pokiaľ ide o neoprávnenú stavbu na časti žalobcovho pozemku, žalobca ako vlastník pozemku si
má primárne uplatniť svoje právo spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 135c Občianskeho
zákonníka, t.j. osobitnou vlastníckou žalobou, a prípadne popri tom si uplatňovať sekundárne

zodpovednostné nároky. Pokiaľ ide o neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku ako
predzáhradka a záhradka, žalobca sa má domáhať svojho práva všeobecnou vlastníckou žalobou v
zmysle § 126, a to vindikačnou žalobou, konkrétne žalobou o vypratanie pozemku.

Iný postup, t.j. v tomto prípade uplatňovanie práva z bezdôvodného obohatenia, ktoré nerieši podstatu -
kolíziu medzi vlastníctvom stavby a vlastníctvom pozemku, a teda nerieši stav právnej neistoty, považuje

súd za udržiavanie protiprávneho stavu, a tým za rozporné s dobrými mravmi. Uvedené platí tým
viac, že sám žalobca v podaní zo dňa 04.03.2013 adresovanom súdu uviedol, že dňa 16.08.2012
mu p. U. v sprievode Dr. E. a Dr. D. navrhovala kúpu uvedených 43 m2, čo potvrdila aj žalovaná v
5. rade na pojednávaní dňa 25.04.2013, z čoho vyplýva snaha žalovaných vyriešiť protiprávny stav
pro futuro. Postup žalobcu, ktorý nadobudol pozemok už v časti zastavaný stavbou a v časti užívaný

žalovanými (v tom čase sa domnievajúcimi, že im právo k pozemku patrí, čo bolo vyvrátené rozsudkom
č.k. 17C/210/2013-54), pričom táto skutočnosť mu mohla byť zrejmá z ohliadky pozemku pred uzavretím
scudzovacích zmlúv (a ktoré z uvedeného dôvodu nemusel uzavrieť), a ktorý pred trvalým usporiadaním
pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby a pred dožadovaním sa vypratania pozemku
(v prípade nezastavaných častí) uprednostnil plnenie z bezdôvodného obohatenia, súd s prihliadnutím

na osobitosti prípadu (žalobca v čase začatia realizácie stavby nebol vlastníkom pozemku, nebolo
zasiahnuté do jeho práva, ale takto „zasiahnuté“ právo nadobudol, pričom v čase jeho nadobudnutia si
musel byť vedomý „reálnej“ výmery pozemku) považuje za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd zastáva názor, že nie je v záujme rozumného usporiadania vzťahov umožniť, aby sa vytvárali

vecnoprávne nevyriešené vzťahy medzi nehnuteľnosťami, a podporoval sa tak stav právnej neistoty.
Súdy by mali naopak narovnať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom aj pro futuro tak, aby
nebolo už v čase vydania rozsudku zjavné, že tu bude potreba ďalších súdnych konaní.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňované
žalobcom za v rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže

požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade viazaný žalobným petitom (t.j. nemôže
usporiadať vzťahy inak), žalobu zamietol.

O náhrade trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. súd tak, že v konaní úspešným odporcom v 1. až 5. rade právo na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si toto právo v konaní neuplatnili.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.