Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207037
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713207037.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobkyne Y. U.,

rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX A. - Y., občianky SR, zastúpenej JUDr. Martinou
Meszáros Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01
Zvolen, proti žalovaným I./ Y. Y., rod. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. Q. - V. Č.. XX, XXX XX U. Q.,
občianky SR a II./ R. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. - V. Č.. XX, XXX XX U.Š. Q.,
občanovi SR, zastúpených JUDr. Oľgou Fekešovou, advokátkou, Advokátskou kanceláriou so sídlom
Sládkovičova 99/2, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Y. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/

XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. - Y.Ô., občianky SR a žalovaných I./ Y. Y., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom U. Q. - V. Č.. XX, občianky SR a žalovaného II./ R. Y., rod.
Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. Q. - V. Č.. XX, občana SR, k nehnuteľnostiam
vedených na LV č. XXX, Správy katastra H., okres H., obec U. Q. - V., kat.úz. U. Q. - V., zapísaných ako:

a/ rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 551 m2,

b/ pozemok - parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2,

c/ pozemok - parcela registra „C“ č. XXX - záhrady o výmere 155 m2, z ktorých žalobkyňa vlastní

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-iny k celku, žalovaná v I./ rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice
k celku a žalovaný v II./ rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-iny k celku.

Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti vedené Správou katastra H., okres H., obec U. Q. - V., kat. úz. U.
Q. - V., vedené na LV č. XXX ako :

a/ rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 551 m2,

b/ pozemok - parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2,

c/ pozemok - parcela registra „C“ č. XXX - záhrady o výmere 155 m2, do výlučného vlastníctva žalobkyni
Y. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A..

Žalobkyňa Y. U. je p o v i n n á na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zaplatiť

žalovanej I./ Y. Y. sumu 3.350 Eur a žalovanému v II./ rade R. Y. sumu 1.675 Eur, všetko do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadala súd o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v
pomere 1/4 k celku na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra H., nachádzajúcich sa v okrese H.,
v obci U. Q. - V., v katastrálnom území U. Q. - V., zapísaných na LV č. XXX a to:

- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX - rodinný dom

- parcela registra „C“, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2

- parcela registra „C“ č. XXX - záhrady o výmere 155 m2.

Žalobkyňa tento spoluvlastnícky podiel nehnuteľností nadobudla po smrti svojej matky Y. Y., rod. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaní Y. Y., rod. Y., nar.
X.X.XXXX v pomere 1/2-ice k celku a R. Y., nar. XX.XX.XXXX v pomere 1/4 k celku. V predmetnom
rodinnom dome sa narodila žalovaná I./, ako aj otec žalobkyne T. Y.. Obidvaja boli deťmi starých rodičov

žalobkyne. Žalovaná I./ sa vydala vo veku 19 - 20 rokov a odsťahovala sa od rodičov. Otec žalobkyne
sa oženil s Y. Y., rod. F. v roku XXXX a do roku 1980 žili v predmetnom rodinnom dome. V roku XXXX
sa narodila žalobkyňa ako prvorodené dieťa svojich rodičov, ktorá v tomto dome prežila svoje detstvo
a žila v ňom až do roku 1980, kedy sa odsťahovala do A.. Rodičia žalobkyne zostali žiť v dome sami,
ale pravidelne niekoľkokrát týždenne k rodičom chodili tak žalobkyňa, ako aj jej brat. Najskôr tam chodili

v dôsledku pomoci a neskôr starostlivosti o svoju matku, pretože otec žalobkyne po ťažkej chorobe
v roku 1991 zomrel. Žalobkyňa sa s bratom po smrti otca starali o svoju matku, a to tak, že za ňou
niekoľkokrát týždenne dochádzali, lebo trpela kardiovaskulárnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom
a veľmi ťažko sa pohybovala. Matka žalobkyne mala do svojej smrti hospodárstvo, chovala hospodárske
zvieratá ako sliepky, kozy, zajace a podobne a bolo nevyhnutné jej s touto starostlivosťou vzhľadom na

jej zdravotný stav pomáhať. Preto žalobkyňa s bratom trávili každý víkend pri matke a keďže brat býval
v obci L. N., čo bolo bližšie, dochádzal za matkou takmer denne. Pôda, ktorú podieloví spoluvlastníci
vlastnia je dosť úrodná, a keďže si vyžadovala a aj vyžaduje starostlivosť, túto obhospodarujú takmer
výlučne žalobkyňa s bratom. V okolí predmetných nehnuteľností má tak žalobkyňa, ako aj žalovaní
značne veľké nehnuteľnosti. Po celé roky odkedy sa žalovaná I./ vydala, starali sa o tieto nehnuteľnosti

žalobkyňa so svojim bratom a to najmä po smrti otca žalobkyne, ktorý zomrel pred viac ako 20 rokmi.
Matke pomáhali so starostlivosťou o predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa každoročne sadila všetky
bežné v týchto podmienkach pestovateľné plodiny a celoročne sa o záhrady starala. Spolu s bratom
sadili zemiaky, rýľovali a podobne. V zime chodili na nehnuteľnosti odpratávať sneh, lebo na U. Q. - V. je
vždy veľa snehu a rovnako odpratávali sneh aj zo strechy rodinného domu, aby sa staršia strecha pod

ťarchou snehu neprepadla a toto robia až do súčasnosti. V čase, keď žalovaná I./ odišla z rodičovského
domu, mal dom len jednu kuchyňu a jednu izbu. Až rodičia žalobkyne v rokoch od 1960, kedy sa narodila
žalobkyňa, začali dobudovávať ďalšie obytné miestnosti a dom dostal súčasnú podobu až cca v roku
1970. V súčasnosti má dom dve kuchyne, ktoré slúžili aj ako obytné izby, tak ako to bolo v starých
sedliackych domoch zaužívané, dve špajzy, izbu a tzv. konicu, ktorá bola pri dome už v čase odchodu

žalovanej I. V čase, keď mala žalobkyňa cca 6 rokov, jej rodičia vymenili na dome strechu, vrátane
krytiny a krovu, čo bolo v čase, keď prístavby boli dostavané. Na rozdiel od žalobkyne, žalovaná I./
chodila k svojim rodičom do predmetného domu raz za štvrť roka na návštevu a rovnako sa tam takto
zriedka zdržiaval aj žalovaný v II. rade, ktorý prišiel tiež len na návštevu ako vnuk starých rodičov.
Žalovaní teda nikdy vzťah k predmetným nehnuteľnostiam nemali, nikdy sa o nehnuteľnosti nezaujímali,

neužívali ich, v dome nežili, a o dom a pozemky sa nestarali. Žalovaná I./ po smrti svojho brata, teda
otca žalobkyne vzala svojich rodičov, starých rodičov žalobkyne k sebe domov. Starí rodičia však u
žalovanej I. žiť nechceli, prosili žalobkyňu, aby ich vzala preč, prebývali aj u žalobkyne, lebo sa k nim
dcéra zle správala a nakoniec sa rozhodli odísť do domova dôchodcov. Žalovaná I./ ani v súčasnosti do
miestnosti,ktorésizamkla,nechodí,nevetráich,niktozosusedovaanižalobkyňa,ktorádopredmetných

nehnuteľností chodí dvakrát týždenne a je tam niekedy aj tri dni, aj tam prespáva, ani raz nevidela,
aby žalovaná I. prišla vyvetrať aspoň tieto miestnosti, ktoré má zamknuté. Žalobkyňa má k predmetnýmnehnuteľnostiam silný citový vzťah, ktorý pramení z prežitia detstva v dome so svojimi rodičmi a
bratom a zo starostlivosti, ktorú celé roky vynakladala o predmetné nehnuteľnosti, aby neschátrali a
zachovali si svoju hodnotu, o zväčšenie ktorej sa pričinili len rodičia žalobkyne dobudovaním izieb a

opravou strechy predmetného domu. Žalovaní a po celé roky o predmetné nehnuteľnosti nezaujímali,
nepodieľali sa finančne na zveľaďovaní majetku. Žalovaná I./ síce obrábala časť záhrady len 2 roky,
avšak keď boli na záhrade bodliaky, žalovaná I./ ich zo záhrady neodstránila a preto musela tú časť
záhrady obhospodáriť žalobkyňa so svojim bratom, čo je preukázaním ľahostajného vzťahu žalovanej
I./ k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré akonáhle potrebovali obhospodáriť, žalovaná I./ sa o ne už

nezaujímala. Je nepochybné, že žalovaní nemajú k nehnuteľnosti žiadny vzťah.

Právna zástupkyňa žalobkyne žalobu doplnila - upresnila písomným podaním zo dňa 15.8.2013 (č.l. 135
- 136 spisu).

Právnazástupkyňažalobkynepožiadalasúdozrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXX pre kat.územie U. Q. - V. a o prikázanie nehnuteľností v celosti žalobkyni Y. U. s
tým, že táto bude zaviazaná vyplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovaných v I. a II. rade.

Právna zástupkyňa žalovaných svojim vyjadrením označeným ako protinávrh žalovaných v I. a II.
rade zo dňa 14.11.2013 navrhla podielové spoluvlastníctvo zrušiť, rovnako ako právna zástupkyňa
žalobkyne, ale nehnuteľnosti navrhla prikázať v podiele 5/8 do spoluvlastníctva žalovanej v I. rade
Y. Y. a v podiele 3/8 k celku žalovanému v II. rade R. Y. s tým, že obidvaja budú zaviazaní zaplatiť
na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu 1/8 žalobkyni každý po 837,50 Eur. Toto svoje vyjadrenie

odôvodnila tým, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom a po nezáujme žalobkyne p. U. a jej
právnej zástupkyne uzavrieť mimosúdnu dohodu, sa po zvážení všetkých okolností žalovaní v I. a II.
rade rozhodli, že podajú súdu protinávrh v tom zmysle, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva
predmetné nehnuteľnosti za primeranú náhradu súd pridelil do ich podielového spoluvlastníctva tak, ako
je to uvedené v navrhovanom petite tohto návrhu, t.j. aby nehnuteľnosti v kat. území U. Q. - V., zapísané

na LV č. XXX boli majetko-právne vyporiadané v ich prospech. S návrhom žalobkyne na odkúpenie
3/4, t.j. 6/8 podielu žalovaní nesúhlasia. Žalovaní sa rozhodli takto preto, lebo k predmetnému domu
majú citový vzťah, lebo žalovaná v I. rade Y. Y. v tomto dome prežila svoje detstvo. Dom užívala matka
žalobkyne, ktorá nedovolila žalovaným užívať dom, ani záhradu a doslova sa im vyhrážala, že už pri
vstupe na pozemok im ublíži na zdraví. Aj pri ohliadke objektu znalcom dňa 22.8.2013 boli na dvore

3 psy a v hospodárskej časti objektu 2 kone p. Q.. Zistili, že žalobkyňa prenajíma cudzím ľuďom tieto
nehnuteľnosti bez súhlasu žalovaných v I. a II. rade. Keďže dom potrebuje údržbu a opravu, žalovaní
so svojou rodinou majú záujem tento rodičovský dom opraviť a využívať pre svoju rodinu, lebo dcéra
žalovanej v I. rade má tri dospelé deti, ktoré by radi zachovali a užívali tento starorodičovský dom.
Žalovaní majú väčšinový podiel 3/4, t.j. 6/8 zo všetkých nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX.

Poukázala na judikát - rozhodnutie NS SR č. 3Cdo/226/2005.

Výpismi z LV č. XXX Správy katastra H. pre obec U. Q. - V. a kat.územie U. Q. - V. bolo preukázané,
že nehnuteľnosti, ktorých vyporiadanie je predmetom tohto sporu, sú v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania, pričom žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/4, žalovaná
v I. rade Y.Á. Y. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a žalovaný v II. rade R. Y. vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/4.

Právna zástupkyňa žalobkyne výzvami zo dňa 18.2.2013 ešte pred podaním žaloby vyzvala žalovaných
v I. a II. rade na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých
vyporiadanie je predmetom tohto sporu. O uzavretie dohody ich požiadala na základe znaleckého
posudku súdnej znalkyni K.. H. V. č. 9/2007 zo dňa 25.1.2007, ktorý súdu predložila dňa 2.8.2013.

Znaleckým posudkom súdna znalkyňa určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 150.000,- Sk,
čo je 4.979,09 Eur.

Právna zástupkyňa žalovaných v I. a II. rade výzvou zo dňa 6.11.2013 vyzvala právnu zástupkyňu
žalobkyne a žalobkyňu na uzavretie mimosúdnej dohody tak, že žalovaní v I. a II. rade sa stanúpodielovými spoluvlastníkmi celej nehnuteľnosti a vyplatia žalobkyňu sumou 1.675 Eur pri podpise
kúpnej zmluvy.

Pojednávaniedňa16.8.2013boloodročenéstým,žeúčastníkomkonaniaaichprávnymzástupcombola

určená lehota do 30.9.2013 na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Účastníci
konania si dali vypracovať aktuálny znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky
zo dňa 19.8.2013 súdnym znalcom K.. R.W. Š. pod č. 47/2013. Právna zástupkyňa žalobkyne tento
znalecký posudok predložila súdu 18.11.2013. Súdny znalec určil všeobecnú cenu nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto sporu sumou 6.700 Eur (201.844,20 Sk).

Právna zástupkyňa žalovaných a ani žalovaní v I. a II. rade nenamietali tento znalecký posudok.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uviedla, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe
zo všetkých podrobne vymedzených dôvodov, ktoré boli v žalobe uvedené. Má za to, že napriek tomu,
že žalobkyňa je len menšinovou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ku ktorým
žiada žalobou zrušiť podielové spoluvlastníctvo a toto vyporiadať tak, že budú nehnuteľnosti prikázané
do výlučného vlastníctva žalobkyne, má právna zástupkyňa žalobkyne za to, že nakoľko platí zásada,

že podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka súd prihliadne na účelné využitie veci a na násilné
správanie podielových spoluvlastníkov voči ostatným spoluvlastníkom, iba tieto zákonom výslovne
označené hľadiská nemôže súd brať pri svojom rozhodovaní do úvahy, ale vždy úplne komplexne
len celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný, iba z hľadiska týmito vymenovanými
aspektami v ustanovení § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na svoje písomné podanie

zo dňa 15.8.2013, ktorým upravili - upresnili navrhovaný petit rozhodnutia. Uviedla, že pokiaľ sa týka
reálnej deľby nehnuteľností, má za to, že z ohľadom na to, ako táto nehnuteľnosť je budovaná, pokiaľ
sa týka domu, nie je reálne deliteľná. Ani jedna zo sporových strán nemá záujem na takom vyporiadaní,
aby bola táto nehnuteľnosť reálne rozdelená.

Žalobkyňa Y. U. na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedla jej právna zástupkyňa. Celé roky

bojuje za to, aby získala tieto nehnuteľnosti na svoju stranu. Od malička tam vyrastala a tam sa narodila.
Vyrástol a žil tam aj jej otec s mamou. Žalobkyňa tam stále chodí, opatruje to. Dlhé roky sa snažila
dohodnúť so žalovanou v I. rade pani Y.. V roku 2007 si dala urobiť aj znalecký posudok. Aj predtým
sa snažila o odkúpenie podielu žalovanej k týmto nehnuteľnostiam. K dohode nikdy nedošlo. Keď aj
predložila znalecký posudok, pani Y. navrhovala zase inú cenu. Žalovaná v I. rade je sestrou otca

žalobkyne a žalovaný v II. rade je jej bratranec. Po smrti otca žalobkyne sa žalovaná pani Y. rozhodla
zobrať starých rodičov k sebe. Starý otec od nej ušiel a chcel bývať so žalobkyňou. Pani Y. potom
obidvoch starých rodičov zobrala a dala ich potom do Domova dôchodcov v M.. Po smrti starého otca to
išlo normálnou cestou, nebol zanechaný závet. Starý otec kúpil žalovanej v V. veľký rodinný dom. Starý
otec povedal, že dcére kúpil dom a že tohto sa žalobkyni nikto nedotkne. Stará mama zomrela asi 1,5

rokapostaromotcovi.Starámamabolanegramotná, nevedelapísať.Žalobkyňasineviepotomvysvetliť
ako uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou darovala svoj podiel pani Y.. Aj dôchodok za ňu podpisoval starý
otec alebo žalobkyňa. Vtedy sa to dostalo do takých podielov ako to účastníci konania vlastnia teraz.
Po smrti starých rodičov obhospodarovala záhradu pani Y. asi 2 roky. Obrábala celý podiel záhrady ako
vlastnili starí rodičia. Bolo to v r. 1995 - 1996. Sadila tam napr. zemiaky a mak. Potom sa to zmenilo.

Chodili napr. zasadiť, okopávať a vybrať, ale začali žalobkyňu obviňovať, že im kradnú úrodu, čo nebola
pravda. Potom tam prestali chodiť, všetko to zarastalo. Žalobkyňa to nechala 2 - 3 roky zarastať a
potom to s bratom a mamou začali kosiť. Komoru a kuchyňu, kde žili starí rodičia, si žalovaní zamkli a
tam žalobkyňa prístup nemá. Počas života mamy pán Y. doviedol údajného kupca. Oni už počas života
matky žalobkyne to mali premyslené, že to žalobkyni nepredajú. Čo sa týka toho, že tam niekto pasie

kone, uviedla, že to je jeden pán z dediny a je to výlučne v záujme žalobkyne, aby sa lúky spásli, aby
nezarastali. Jej mama tam predtým chovala a pásla kozy, ktoré to spásli. Uviedla, že ona z toho nemá
nič. Ide jej len o to, aby kone tieto lúky spásli. Čo sa týka domu, aj o ten sa treba starať. Postupne
sa tam napríklad vymieňajú škridle. V zime treba odpratať aj sneh, ktorého tam býva aj 3 metre. Keď
padne sneh zo strechy, zhodí nejaké škridle, tieto sa musia opäť založiť. Keďže ona už nemôže chodiť

po rebríku, robieva to jej brat. Uviedla, že počas tých 20 rokov tam chodievala často, lebo chodievala k
svojej mame, ktorá zomrela 2.6.2012. Aj po smrti mamy tam často chodí, chodí tam 2 - 3-krát do týždňaa niekedy tam aj prespí. Takto sa striedajú s bratom, lebo tam majú aj zvieratá, ktoré musia chovať.
Takisto tam kosia a obrábajú záhradu.

Právna zástupkyňa žalovaných v I. a II. rade uviedla, že trvá na svojom vyjadrení a žiada, aby sa

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušilo a aby súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do
ideálneho podielového spoluvlastníctva žalovanej v I. rade v podiele 5/8 a žalovanému v II. rade v
podiele 3/8 s tým, že žalobkyňu vyplatia tak ako to uviedli v navrhovanom petite rozsudku. Uviedla,
že nenamieta cenu uvedenú v znaleckom posudku a chce zdôrazniť, že žalovaní, sú spoluvlastníkmi
v podiele 3/4, čiže majú väčšinový podiel a podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka sa výslovne

hovorí, že v prvom rade súd prihliadne na veľkosť podielov pri zrušení podielového spoluvlastníctva
a pri prikázaní týchto podielov, čiže prihliada sa pri prideľovaní podielu na výšku podielu tých, ktorí
chcú nadobudnúť toto spoluvlastníctvo a na účelné využitie. Ďalej súd prihliada na násilné správanie
sa podielového spoluvlastníka. Už v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že matka žalobkyne, ako jej
povedaližalovaní, savyhrážalinaživotejej klientom.Títotam pretoprestalichodiťodr.2002.Akodôkaz
predložila aj priestupkové konanie, ktoré bolo vedené voči matke navrhovateľky, Y. Y., nar. v r. XXXX.

Žalovaní pokiaľ mohli, chodili do tej nehnuteľnosti aj k starým rodičom, starali sa podľa možností, ale keď
sa vyhrážali ublížením na zdraví, tak tam prestali chodiť. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že teraz keď
bola ohliadka nehnuteľností za prítomnosti súdneho znalca, tak vo dvore mali 3 psov a bol tam odporca
v II. rade, ktorý sa bál vstúpiť dnu, aby sa mu neublížilo. Žalobkyňa robí všetko pre to, aby znemožnila
prístup žalovaným do tých nehnuteľností a toho dôkazom je aj mreža, ktorá oddeľuje tú nehnuteľnosť.

Nedá sa tam ďalej vstúpiť. Zdôraznila, že v týchto nehnuteľnostiach, časť obývala a užívala matka
žalobkyne, ktorá zomrela v júni 2012. Oni užívali tú nehnuteľnosť z väčšej časti, pričom neplatili žiaden
nájom. Z toho dôvodu, že neplatila nájomné, bola povinná sa starať o údržbu tejto stavby. Čo sa týka
platenia daní, žalovaní si svoju povinnosť platili pravidelne. Predložila potvrdenie o zaplatení dane z
nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa žalovaných už žalobkyni pred pojednávaním dňa 14.3. zaslala list s

tým, že majú záujem vysporiadať túto nehnuteľnosť, súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva,
ale tak, že žalovaní odkúpia podiel 1/4-iny žalobkyne a vyplatia ju. Žalobkyňa na tento list nereagovala.
Ďalej uviedla, že žalovaná v I. rade má 3 vnúčatá s vysokoškolským vzdelaním, ktorí majú záujem túto
nehnuteľnosť využívať ako chalupu. Táto nehnuteľnosť sa využíva len ako chalupa, lebo žalobkyňa má
byt, má svoj rodinný dom vo Zvolene, čiže bytovú otázku má zabezpečenú a tento objekt je vlastne na

chalupárske účely, čo aj jedna aj druhá strana by chcela využívať. Uviedla, že čo sa týka nadobudnutia
nehnuteľnosti, táto nehnuteľnosť bola odkúpená v r. 1957. Vtedy otec žalobkyne bol na vojne, čiže
nemohol financovať túto nehnuteľnosť, lebo vojenčina trvala 2 roky. Keď prišiel z vojny, nehnuteľnosť
už bola opravená. Pôvodný vlastník R. Y., starý otec žalobkyne zomrel 14.2.1993. Prebehlo dedičské
konanie a vtedy dedila žalovaná v I. rade, čiže dcéra zomretého, pani Y. Y. a vnúčatá, žalobkyňa, jej

brat a keď zomrela stará mama C. Y. X.X.XXXX, druhá polovica domu už nebola predmetom dedenia z
toho titulu, že v r. 1993 v novembri darovacou zmluvou previedla matka na dcéru, čiže na žalovanú v I.
rade darovacou zmluvou formou notárskej zápisnice. Čiže ku dňu jej úmrtia už predmetná nehnuteľnosť
v podiele 1/2 -ica v spoluvlastníctve žalovanej v I. rade. Uviedla, že súhlasí s tým, že objekt nie je možné
reálne deliť, pretože ako je postavený, nie je to možné reálne deliť. Nie je možné ani pozemok deliť, lebo

je v extraviláne podľa listu vlastníctva a delením by sa porušil zákon č. 180. Prichádza tu do úvahy len
zrušenie podielového spoluvlastníctva s tým, že sa prikáže nehnuteľnosť väčšinovému spoluvlastníkovi
tak ako to navrhovali a sú tu dôkazy o tom, že matka žalobkyne a jej brat sa agresívne správali voči
druhým spoluvlastníkom. Preto tam žalovaní nechodili.

Žalovaná v I. rade Y. Y. uviedla na pojednávaní, že jej rodičia kúpili starý dom. Bolo to celé roztrepané a

muselo sa to prerábať. Bývali vtedy v humne, lebo museli dať dole celú strechu. Jej brat ešte rukoval z
domu, v ktorom bývali predtým. Po dvoch rokoch vojenčiny sa už vrátil do tohto domu. Samozrejme, že
aj on potom pomáhal, čo bolo treba. Jej brat sa oženil v r. XXXX. Svadbu mal v M.. V r. 1962 povedala
bratovi pred Vianocami, aby tam doviedol aj svoju ženu, lebo už mali jedno dieťa a čakali druhé dieťa.
Brat žalovanej tam potom svoju manželku doviedol a odvtedy tam už bývali spolu. Starí rodičia bývali v

kuchynke, mali tam malý sporák, mali tam válendu a nemali ani kredenc. Keď sa dom prerobil, urobila
sa aj pivnica, celé sa to zdvihlo. Urobila sa podmurovka, aj sa pristavala potom izba. Všetko to kúpili
a robili rodičia žalovanej. ďalej uviedla, že otca zobrala k sebe bývať, ale otec u nej nechcel byť a
utekal hore za svojou ženou, za matkou žalovanej. Mama by aj bola u nej, ale otec vtedy nechcel s ňou
bývať. Žalovaná niekedy ani nevedela kde je celý deň, keď ušiel. Chcela sa o nich starať, ale vtedy bola

po operácii, po ožarovaní a bola som na invalidnom dôchodku. Potom rodičov umiestnili do Domovadôchodcov v M.. Obidvaja rodičia potom aj zomreli. V dome ďalej bývala mama žalobkyne, ktorá tam
chovala aj kravu. Stalo sa aj to v minulosti, že keď tam žalovaná prišla, matka žalobkyne po nej aj z
niečoho strieľala a vyhrážala sa jej. Brat žalobkyne sa vyhrážal, že im doláme aj nohy. Po smrti rodičov

2 roky chodievala tam aj sadiť, ale stalo sa napríklad, že našla povytrhávanú vňať a matka žalobkyne jej
povedala, že to vytrhala nejaká cigánka. Ona tam chodievala sadiť a obrábať asi 5 rokov. Brat žalobkyne
jej vtedy aj navrhol, že podiel od nej odkúpi za 10.000,- Sk. Keď mu žalovaná povedala, že za 50.000,-
Sk, začal ju po záhrade naháňať a hádzal po nej polená. Ona sa tam potom už bála chodiť. Ohrozovali
ich, mali tam aj psov a z toho jedného veľkého psa. Po smrti rodičov v tých izbách bola len raz, keď

zomrel jej brat. Ináč tam vôbec nebola, lebo tam nemala prístup. Dokonca na chodbe urobili aj mrežu,
ktorá oddeľuje kuchynku od zvyšku domu, od tých izieb.

Žalovaný v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.
Pridržiaval sa toho, čo predtým uviedla jeho mama - žalovaná v I. rade. Kým žili ešte starí rodiča, tak
to bolo ešte ako tak. Potom sa stalo, že ich aj obháňali, presnejšie jeho mamu. Predtým tam bol aj
vodovod, ale aj ten zrušili. Povedali, že ho pokazili oni. Uviedol, že on do toho domu nechodí ak ako

uviedla jeho mama.

Na základe položených otázok žalovaná v I. rade k veci ďalej uviedla, že starí rodičia žalobkyne zomreli
v roku XXXX. Preto v Domove dôchodcov v M. neboli dlho. Jej otec tam bol pol roka a mama asi 2
roky. Jej otec už vtedy nechcel bývať ani v dome, ktorý je predmetom vysporiadania v tomto spore
a nechcel už bývať ani u nej. Žalovaná uviedla, že ona bývala v staršom dome, ale riadne kúrila, ale

otec stále hovoril, že je tam zima. K upovedomeniu Okresného úradu v H. zo dňa 9.12.2002 uviedla,
že vtedy išli zbierať jablká a z hory, ktorá blízko domu, vtedy vyšla žalobkyňa, jej brat s manželkou a
mama žalobkyne. Keď sa spýtala prečo vozia z hory drevo, keď jej to aj jej hora, začali na ňu kričať,
nadávali jej, kričal na ňu brat žalobkyne, ju dodrúzga, že jej doláme nohy. Vždy jej chcel len nohy lámať.
Potom išla za starostom a ten to potom oznámil na Okresný úrad v H.. Žalovaná uviedla aj to, že jej táto

nehnuteľnosť nie je treba a že to chce predať. Túto nehnuteľnosť by si od nej odkúpili jej vnúčatá. Sú to
všetko dospelí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, jedna vnučka je lekárka.

SvedkyňaE.S.napojednávanídňa16.1.2014uviedla,ženiejevrodinnomvzťahusúčastníkmikonania.
V kravíne pracovala s matkou žalobkyne. Jej manžel bol kolegom otca pani žalobkyne. Za slobodna
bývala v dome susediacom s domom rodičov žalobkyne. Žalobkyňu pozná od detstva. Rovnako od

detstva pozná aj žalovaného R. Y. a pozná sa aj s jeho mamou. Uviedla, že jej otec zomrel v roku XXXX,
mama zomrela v roku XXXX a manžel jej zomrel v roku XXXX. Ona k svojim rodičom chodievala aj keď
sa vydala. Odsťahovala sa už v roku 1955, ale k rodičom chodievala často. Poznala sa aj so starými
rodičmižalobkyne.Vkravínepracovalaajsostaroumamoužalobkyne.Uviedla,žedorodinnýchvzťahov
žalobkyne sa nestarala. Ona išla len k svojim rodičom a ju nezaujímalo čo sa týka ich vzťahov. Nevedela

sa preto vyjadriť ani k vzťahom žalobkyne a žalovaných v čase po smrti rodičov žalobkyne. Od roku 2007
ako bola operovaná, tam už nechodí, rodičia jej zomreli a zomrel aj jeden jej brat. Chodieva tam však
jej druhý brat a sestra. Chodia tam ako na chalupu. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa žila v dome, ktorý
je predmetom sporu pri svojich rodičoch. Žalovaného R. Y. tam vídavala málokedy. Na otázku, či zažila
nejakú úpravu, prestavbu alebo nejakú prístavbu k domu, ktorý je predmetom tohto sporu svedkyňa

uviedla, že to bola kuchynka, ktorú robil otec žalobkyne a pomáhal mu aj manžel svedkyne a robil tam aj
nejaký ďalší ujčok, ale tí všetci už pomreli. Nevedela sa vyjadriť presne kedy to bolo. Jej manžel zomrel
v roku XXXX a mohlo to byť niekedy v období r. 1960 - 1970. Pamätá sa, že ten dom najskôr patril M.,
ktorí odišli do N.. Potom tam bývali Y., ktorí tam bývali asi 10 rokov a až potom Y.. Tento dom si kúpili
starí rodičia žalobkyne. Boli to R. a C. Y.. Pamätá sa, že starý otec žalobkyne si k domu pristavoval izbu,

ale bližšie sa k tomu vyjadriť nevedela, lebo sa do toho nestarala.

Svedkyňa K.. V. T., vnučka žalovanej v I. rade uviedla, že ona žalobkyňu osobne nepozná. Žalovaná Y.
Y. je jej stará mama a žalovaný R. Y. je jej krstný otec. Uviedla, že vie, ktorý dom je predmetom tohto
sporu. Chodievala tam so svojou starou mamou - žalovanou, ako aj s krstným otcom - žalovaným v II.
rade. Chodili k prastarým rodičom. Nechodí tam už asi od r. 2000. Na nejaké prerábanie, pristavovanie

pred r. 2000 sa nepamätá. Čo sa týka obdobia po r. 2000, to vie len z toho, čo jej rozprávala stará mama
- žalovaná. Hovorila jej, že tento dom potom chátral. Pamätá sa aj na to, že niekedy v tom čase, keďtam so starou mamou chodievala, vo dvore boli pustené psy a ona sa tam z toho dôvodu potom aj bála
chodiť. Po smrti prastarých rodičov, ktorí zomreli v r. 1993 a 1994, tam chodievala so svojimi rodičmi.
Chodievali tam do záhrady, pri dome bola aj orná pôda. Sadili tam zemiaky a chodievali si ich aj vyberať.

Stalo sa aj to, že keď išli vybrať zemiaky, nijaké tam neboli, lebo už boli vybraté. V období od r. 1994
do r. 2000 tam svedkyňa chodievala v podstate len raz do roka, keď chodili zemiaky sadiť a ich vybrať.
Uviedla, že oni sú 3 súrodenci, všetci sú zárobkovo činní, všetci bývajú v Banskej Bystrici. Pokiaľ by
sa to podarilo, chceli by túto nehnuteľnosť potom užívať ako chalupu a pomohli by aj starej mame a
krstnému otcovi, ktorí by to mohli tiež spolu s nimi užívať. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či stará

mama mala niekedy v minulosti aj kupca na tento dom, ani k tomu, či stará mama - žalovaná v I. rade
ponúkla svoj podiel žalobkyni na odkúpenie za trhovú cenu.

Svedok R. U., syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že vie, ktorý dom je predmetom tohto sporu.
Chodieva tam ešte aj teraz. Chodil tam a chodieva tam chovať psov. Momentálne majú len jedného
psa. Keď bol malý, tak u starých rodičov zvykol aj spávať. Chodieval tam aj mamin brat s deťmi, t.j. brat
žalobkyne. Svedok tam chodieval aj na zabíjačku. Starkého nepoznal, lebo ten zomrel, keď sa svedok

narodil. Potom tam chodieval len k starej mame. Vystriedalo sa tam viac psov, ale chovali sa tam aj iné
zvieratá ako napr. kozy, zajace. Po smrti starej mamy museli zvieratá dať preč, lebo sa o ne nedokázali
starať. Bolo to príliš ďaleko. Svedok tam však chodieva naďalej chovať psov. Chodí tam asi raz za 4 dni
a niekedy aj raz za 5 dní, lebo psov vždy potom nachová. Nedalo by sa tam chodiť každý deň, lebo to
by finančne neutiahli. Svedok uviedol, že prítomného žalovaného v II. rade nepozná.

Skutočnosť, že svedok sa so žalovaným v II. rade osobne nepozná potvrdil aj žalovaný v II. rade.

Svedokuviedol,žečiernypes,ktorýužnežije,bolnareťaziamalajbúdu.Druhýpes,ktorýeštežije,býva
zavretý v konici a bol tam predtým ešte tretí pes, ktorý odjakživa behal po vonku a keď ho potom zavreli,
tak asi po mesiaci pošiel. Svoju výpoveď opravil v tom, že tohto tretieho psa nemohli nikde zavrieť, lebo
on bol zvyknutý behať celý život. Svedok uviedol, že jeho mama - žalobkyňa v tomto rodinnom dome žila,

má k tejto nehnuteľnosti obrovský vzťah. Rodičia jej to zanechali a nik nemá právo jej do toho siahať.
Chcela by tam bývať, keď bude na dôchodku. Je to jej srdcová záležitosť. Svedok uviedol, že nepozná
anitetužalobkyne-žalovanú,paniY.Y..Žalobkyňamáobchod,otecjenezamestnaný,pretosaotomusí
riadne starať. Svedok tam chodí častejšie. Keď sa mame dá, ide tam s ním a niekedy keď sa svedkovi
nedá, ide tam aj sama. Mama tam chodieva asi 2-krát mesačne a niekedy tam aj 2 - 3 dni prespí. Keď

sa jej dá, ide so svedkom aj nachovať psy, lebo ona si týmto oddýchne. Do tejto nehnuteľnosti chodieva
aj mamin brat s deťmi. Jeho deti si tam chodia aj zažúrovať, lebo sú to už dospelé deti.

Svedok T. Y. uviedol, že vie čo je predmetom tohto sporu. Je mu ľúto, že medzi nimi sú takéto vzťahy.
Uviedol, že po smrti otca, ktorého ich mama prežila, tam aj so sestrou - žalobkyňou chodieval často,
o nehnuteľnosť sa starali, mama bola chorá. On tam chodieval každý deň a žalobkyňa tam chodievala

10 - 15 krát za mesiac. Uviedol, že žalobkyňa by to chcela odkúpiť, ale že s druhou stranou sa nedá
dohodnúť. Uviedol, že so žalobkyňou sa snažili túto nehnuteľnosť udržiavať v takom stave, ako sa
len dalo, ale aj napriek tomu sa niečo začalo rozpadávať, napr. chlievy. Tieto chlievy potom museli
zlikvidovať. Trosky z tohto odpratal spolu so synom žalobkyne. O svojom otcovi povedal, že tento viac
držal so žalovanými ako so svojou manželkou. Keď bol otec triezvy, tak sa s ním dalo jednať, ale keď

pobadal už aj svoju chorobu, tak jeho norma bola asi liter pálenky na deň. Pod vplyvom alkoholu bol
agresívny aj na svoju manželku, t.j. na svedkovu mamu.

Svedok uviedol, že raz ešte kým žila jeho mama sa stalo, že tam prišla žalovaná pani Y. Y.. On si
išiel zobrať pílu. Keď sa vrátil, pani Y. už od nich odchádzala. Dozvedel sa, že malo dôjsť k nejakému
incidentu. Žalovaná pani Y. Y. potom na Mestskom úrade v H. zažalovala matku svedka za to, že jej

nejako nadávala. On išiel s mamou na Mestský úrad v H., kde jeho mamu vypočuli. Svedka nevypočúval
nikto. Po smrti mamy sa ďalej o túto nehnuteľnosť starali ako predtým. Musela sa napríklad meniť škridla,
lebo tá sa rozpadávala, bola to nepálená škridla. Od mamy sa dozvedel, že ona tam prišla v r. 1960.
Tento dom kúpili ešte jeho starí rodičia s tým, že keď budú dospelí, že to zostane im. Žalovaným kúpili
dom v V.. O dom sa treba starať, je to dom zo skaly, preto je tam vlhko, nie je to tehlový dom. Uviedol,

že žalobkyňa platí za elektriku, keby to nerobila, bola by už elektrika dávno odpojená. Na otázku, či saaj žalovaní starajú o túto nehnuteľnosť uviedol, že on ich tam nevidel a ani sa s nimi nestretával. Podľa
jeho názoru žalovaní tam majú umožnený prístup. Keď by mali záujem, môžu tam prísť. Uviedol, že
je tam aj citový vzťah, lebo je rozdiel, keď sa tam niekto narodil a 25 rokov tam žil, ako keď to niekto

príde len pozrieť. Uviedol, že kým žila ešte jeho mama, bol svedkom toho, že žalovaná pani Y. Y. tam
doviedla záujemcov o kúpu nehnuteľností. Bol to exekútor pán V.? ktorý to mal záujem kúpiť. Nejednalo
sa o dražbu nehnuteľnosti. Mama svedka tam však chcela dožiť. Po smrti mamy už o takomto niečom
podobnom on nevie. Po smrti mamy svedka, tam chodí svedok, jeho sestra - žalovaná a jej syn. Nikoho
iného tam nevidel. Uviedol, že vie o tom, že žalobkyňa má k tejto nehnuteľnosti väčší cit, chcela by ju

odkúpiť a prežiť tam dôchodok.

Po nahliadnutí na fotografiu, na ktorej je podľa právnej zástupkyne žalovaných mreža na chodbe, svedok
uviedol, že to, čo druhá strana nazýva mrežou, je ozdobná kvetinová stena, ktorá je kovová a aby
to držalo a nespadlo, tak je priskrutkovaná. Pokiaľ by niekto tadiaľ prechádzal, dalo by sa to zase
odskrutkovať alebo sa to dá zobrať do ruky a je to preč. Podľa svedka tam momentálne vodovod nie je,
lebo potrhalo rúrky. Voda tiekla na viacerých miestach. Chcel to aj robiť, ale je to vo veľkej hĺbke, asi v

hĺbke 180 cm. Teraz sa voda získava zo studne.

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovbolozistené,žeR.M.ajehomanželkaA.M.,rod.Y. kúpno-predajnou
zmluvou zo dňa 23.4.1956 predali R. Y. a manželke C. Y. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
U. Q. - V..

Na základe predloženého potvrdenia o zaplatení dane z nehnuteľnosti Obecného úradu U. Q. - V. zo

dňa 5.3.2013 zaplatila daň z nehnuteľnosti za roky 1992 - 2012 Y. Y., nar. X.X.XXXX v celkovej výške
24,73 Eur a R.W. Y., nar. XX.X.XXXX daň vo výške 23,94 Eur.

Upovedomením Okresného úradu v H., odbor všeobecnej vnútornej správy H. zn. B 2002/02399/3MD/
AP-196 zo dňa 9.12.2002 bola žalovaná v I. rade Y. Y., nar. X.X.XXXX upovedomená, že dňa 28.11.2002
bola právoplatne uznanou vinnou za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1

písm. d) Zákona o priestupkoch Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. - V. Č.. XXX a bola jej uložená
sankcia s poukazom na § 11 ods.1 písm. a) Zákona priestupkoch.

Z čestného prehlásenia vnuka žalovanej R. T., nar. XX.X.XXXX a vnučky A. T., nar. X.XX.XXXX bolo
zistené, že obidvaja majú záujem o rekonštrukciu a nadobudnutie starorodičovského domu, zapísaného
na LV č. XXX a jej starej mamy Y. Y.. Stará mama je poberateľkou nízkeho dôchodku, preto nie je

schopná sama rekonštruovať a prevádzkovať nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že obidvaja sú zárobkovo
činní, sú schopní finančne vypomôcť. Doteraz im nebol umožnený bezpečný prístup k nehnuteľnosti.
Majetok nemá jedného vlastníka a teda nie je možné, aby sa začali realizovať úpravy s nehnuteľnosťou a
okolitými pozemkami. Rekonštrukciou starorodičovskému domu by získali vnúčatá žalovanej víkendový
dom v krásnom prostredí.

Z čestného prehlásenia žalovanej v I. rade Y. Y. zo dňa 11.1.2004 vyplýva, že žalovaná má záujem
vyporiadať rodičovský dom súp. č. XXX aj s pozemkami a ovocnou záhradou v obci U. Q. - V., ktorý je
zapísaný na LV č. XXX. Rada by sa dožila toho, že tento rodičovský dom zostane v ich rodine a budú
sa z neho všetci tešiť.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania, je jeho predmetom vždy celá vec patriaca
do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov a spoluvlastníkov k tejto veci.
Pri reálnom rozdelení stavby v súčasnosti okrem vertikálneho rozdelenia možno budovu rozdeliť aj na

jednotlivé byty, či nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Podľa doterajšej judikatúry sa za
reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších
nákladov na stavebné úpravy.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú

náhradu. Pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods.1 druhá a tretia veta, sú
od účinnosti novely (zákon č. 526/2002 Z.z.) zakotvené 3 kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadne násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom.

Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, so závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnaniasiným.Možnovšakprihliadaťajnainéskutočnosti,nežsúuvedenévzákone(napr.nato,kto
aakoumierousapričinilonadobudnutiespoločnejveci,ktojuzveľaďovalapodobne).Okremuvedených

kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť,
že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatných spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva,
prípadne o fyzické napádanie, či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípadné poškodzovanie vecí,
ktoré sú v spoluvlastníctve.

Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala

byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena
určená podľa ponuky a dopytu.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Listina základných práv a slobôd
v článku 11 ods.4 (tiež článok 20 ods.4 Ústavy SR) za určitých podmienok umožňuje vyvlastnenie

alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Medzi tieto podmienky patrí aj poskytnutie náhrady. Právna
úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vykonaná v § 142 ods.1 Občianskeho
zákonníka, je úplne v súlade s článkom 11 ods.4 Listiny základných práv a slobôd, keďže ustanovuje, že
súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranú náhradu
treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych

podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom.Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.

Uskutočneným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Správy katastra

H., nachádzajúce sa v kat. území U. Q. - V. sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, keď
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/4, žalovaná v II. rade Y. Y. v podiele 1/2 a žalovaný
v II. rade R. Y. v podiele 1/4.

Medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu spoluvlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam a ani k uzavretiu súdneho zmieru.

Žalobkyňa a žalovaní I. a II. sa zhodli na tom, že žiadajú zrušenie podielového spoluvlastníctva

k uvedeným nehnuteľnostiam. Nedokázali sa však dohodnúť na tom, ako má byť spoluvlastníctvo
vyporiadané. Žalobkyňa navrhovala prikázať nehnuteľnosti v celosti jej s tým, že žalovaných vyplatí
- vyrovná ich spoluvlastnícke podiely podľa znaleckého posudku. Žalovaní I. a II. navrhovali prikázať
nehnuteľnosti do ich spoluvlastníctva tak, že súd prikáže nehnuteľnosti v celosti do podielového
spoluvlastníctva žalovanej I. Y. Y. vo veľkosti podielu 5/8 a žalovanému II. R.W. Y. vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 3/8. To znamená, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 1/4 by bol
rozdelený na 2 rovnaké časti s tým, že podiel žalovanej v I. rade by sa zmenil z 1/2 (4/8) na 5/8 a
spoluvlastnícky podiel žalovaného II. by sa zmenil z 1/4 (2/8) na podiel vo veľkosti 3/8.

Z ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prvým, ale nie jediným kritériom je
veľkosť spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou podielu vo veľkosti 1/4,

žalovaná I. je spoluvlastníčkou podielu vo veľkosti 1/2 a žalovaný II. spoluvlastníkom tak ako žalobkyňa
vo veľkosti podielu 1/4.

Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že starostlivosť o tieto nehnuteľnosti, o udržiavanie
nehnuteľnosti zabezpečuje už viac rokov výhradne žalobkyňa so svojim bratom a synom.

Žalovaní už niekoľko rokov do tejto nehnuteľnosti nechodia, čo odôvodňujú incidentmi z minulosti a

tým, že sa boja tam chodiť. Žalovaní preukázali len incident z roku 2002 predloženým upovedomenia
Okresného úradu H., podľa ktorého došlo k incidentu medzi matkou žalobkyne a žalovanou v I. rade,
keď tento incident mala zaviniť matka žalobkyne.

Právna zástupkyňa žalovaných a ani žalovaní I. a II. nepredložili žiadny dôkaz o tom, že zo strany
žalobkyne malo dôjsť k nejakému incidentu, fyzickému napadnutiu voči žalovaným v I. a II. rade. Z ich

vyjadrení vyplýva, že k narušeniu vzťahov malo dochádzať hlavne zavinením nebohej matky žalobkyne
a k nejakým vyhrážkam malo dochádzať zo strany brata žalobkyne, ktorý však nie je spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností.

Žalovaná I. sa na pojednávaní vyjadrila, že ona tieto nehnuteľnosti nepotrebuje a že ich chce predať
svojim vnúčatám.

Žalovaný II. dlhodobo neprejavoval žiadny záujem o tieto nehnuteľnosti.

Tvrdenie žalovaných a ich právnej zástupkyne, že žalobkyňa ich nechcela do týchto nehnuteľností
púšťať nebolo tiež ničím preukázané. Daň z nehnuteľností zaplatili obidvaja žalovaní dňa 5.3.2013, kedy
Obecnému úradu U. Q. - V. zaplatili daň z nehnuteľností jednorázovo za roky 1992 - 2012.

Podľa názoru súdu bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa zabezpečuje starostlivosť o tieto

nehnuteľnosti za pomoci svojho brata a syna výhradne bez účasti žalovaných v I. a II. rade. ŽalovanýII. sa vyjadril, že tam nechodieva, dospelá vnučka žalovanej K.. V. T. uviedla, že tam nebola už od r.
2000. Svedok R. U. a T. Y. potvrdili, že žalobkyňa má hlboký citový vzťah k tejto nehnuteľnosti, narodila
sa tam, žila tam do svojich 25 rokov a aj potom tam často chodila a stále chodí. Chcela by tam žiť aj

po odchode na starobný dôchodok.

Súd preto podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k uvedeným nehnuteľnostiam zrušil a
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni Y. U..

O výške vyplatenej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov súd rozhodol na základe
predloženého znaleckého posudku. Súdny znalec K.. R. Š. určil všeobecnú cenu nehnuteľností sumou
6.700 Eur, z čoho 1/2-ica, t.j. 1/2 je 3.350 Eur a 1/4 je 1.675 Eur. Na zaplatenie týchto súm zaviazal

žalobkyňu.

O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).