Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Er/264/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303898649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Lacková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4303898649.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Račianska ulica XX/A, proti povinnému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. ulica XXXX/XX, o
vymoženie 949,61 eur (28.608,- Sk, konverzný kurz: 1 euro = 30,126 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

Súd exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu vedenú na Okresnom súd Levice pod sp. zn. 4Er 264/2003 a u súdneho exekútora pod
sp.zn. EX 1641/2003 z a s t a v u j e .

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so
sídlom v C., Ul. P.Pázmaňa 49/3, náhradu trov exekúcie v sume 103,05 eur, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poveril dňa 27.11.2003 poverením č. 5402 021236* súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára so sídlom v Šali vykonaním exekúcie (EX 1641/03) v prospech oprávneného :

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Mgr.
Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska ulica 42/A, proti povinnému: T. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. ulica XXXX/XX, o vymoženie istiny vo výške 949,61 eur (28.608,- Sk)
s príslušenstvom.

Dňa 23.11.2010 doručil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra

Pekára a vykonaním exekúcie navrhol poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.2003, teda dňom
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Predmetným návrhom sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 949,61 eur s príslušenstvom, na
podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica notára JUDr. Ľubomíra Vlhu, so sídlom

Notárskeho úradu v Bratislave, Nám. M. Benku č. 5, sp.zn. N 775/2003, NZ 19323/2003 zo dňa
17.03.2003.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových

práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľnýmrozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné,
aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a

neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto
základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie
skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý
postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z
týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo

čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti
(všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul

bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Ľubomíra
Vlhu, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Nám. M. Benku č. 5, sp.zn. N 775/2003, NZ 19323/2003
zo dňa 17.03.2003. Zo znenia notárskej zápisnice vyplýva, že povinný je zastúpený Mgr. Martinom

Paičekom, ktorý na základe substitučnej plnej moci zo dňa 31.10.2002 zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere, ktorá je súčasťou tejto notárskej
zápisnice. Splnomocnenec v mene povinného uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného
titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Podľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2,
§ 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa

príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej
najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z

notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľnýmrozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby, ako právny úkon, nemožno posudzovať podľa predpisov
hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle

povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného
štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom
na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon
priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle

zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno
urobiť iba podľa predpisov procesného práva ( zák.č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom

prinútenia. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale
na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo
spísané priamo v zmluve o úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby
advokáta /§ 20 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii/, ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve

je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím
podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so
všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za
materiálne vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony
splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu
(plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že pre takéto
splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným
právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.

Nakoľko súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a na základe tohto
neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto
zastavil.
Po zistení vyššie uvedených nedostatkov exekučného titulu, súd vyzval prípisom zo dňa 08.11.2011

súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie ich špecifikácie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 126,96 eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa
§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 5 hodín vynaložených na exekúciu - 39,85 eur vrát.
DPH (5 x 7,97 eura), z odmeny podľa § 14 ods. 1, písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 cit. vyhl. - 19,90 eur
vrát. DPH (5 x 3,98 eur), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. (poštovné - 15,73 eur,

spotrebný materiál - 4,55 eur, cestovné náhrady - 41,40 eura) a z náhrady za stratu času v sume 5,53
eura ( 7 polhodín á 0,79 eura /0,66 eura + DPH/ ) podľa § 23 cit. vyhlášky.Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ).

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. (znenie účinné do 31.08.2005)
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

účinnom do 30.4.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhl., základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 cit. vyhl. ods. 1 a 2, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a exekučného spisu, uložil oprávnenému povinnosť
uhradiť trovy exekúcie v sume 103,05 eur (vrát. DPH), ktoré pozostávajú z odmeny 15,94 eur vrát. DPH
za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu - § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z.- t.j. 2 x

7,97 eur, z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, c/, g/, h/, j/ cit.
vyhl. vo výške 19,90 eur vrát. DPH (5 x 3,98 eur), z náhrady hotových výdavkov (poštovné - 15,73 eura,
spotrebný materiál - 4,55 eur, cestovné náhrady vo výške 41,40 eur /150 km x 0,23 eura + 20 % DPH)
podľa § 22 cit. vyhlášky a náhrady za stratu času vo výške 5,53 eura ( 7 x 0,79 vrát. DPH ).

Súd, po preskúmaní exekútorom uplatnených trov exekúcie, nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú
odmenu za nasledovné úkony exekučnej činnosti : žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí
exekúcie, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Dopravný inšpektorát, žiadosť o poskytnutie súčinnosti- Register obyvateľov, nakoľko podľa názoru súdu ide o duplicitné uplatnenie paušálnej aj hodinovej
odmeny za vykonanie tých istých úkonov. Exekučný poriadok síce neustanovuje, čo treba

považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom
do 30.04.2008, avšak je zrejmé, že sa nevyhnutne musí jednať o úkony odlišné od tých, ktoré sú
odmeňované paušálnou sumou v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Zároveň súd nepriznal

časovú odmenu za položku špecifikovanú ako „spracovanie vzniknutých trov exekúcie“, vzhľadom k
tomu,žetentoúkonnesmerujebezprostrednekvykonaniuexekúcie,apretozajehovykonanienemožno
priznať odmenu ako za čas účelne vynaložený na exekúciu. Navyše spracovanie vzniknutých trov
exekúcie je len predpokladom pre to, aby súd o trovách exekúcie vôbec rozhodoval.

Pri vyčíslení odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určenej časovou špecifikáciou

(podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu) postupoval súd tak, že sčítal časy trvania
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach, pričom skúmal účelnosť času
vynaloženého súdnym exekútorom na vykonanie toho - ktorého úkonu a túto odmenu, pri započítaní
každej aj začatej hodiny účelne vynaloženej na exekúciu (príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon
súpisu hn. vecí - 60 min., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí - 40 minút, žiadosť o

súčinnosť - Daňový úrad - 20 min), určil v sume 13,28 eur (bez DPH), a to za 120 minút výkonu exekučnej
činnosti.

Skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol
vykonateľnosť, mala význam pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie. Súd má totiž za to, že oprávnený

podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, zavinil, že
exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovivovýške103,05eurvlehote3dníodprávoplatnostiuzneseniapodľa§160ods.1Občianskeho
súdneho poriadku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.