Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100012
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100012.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozhodujúc samosudcom JUDr.
Jánom Hrubalom v trestnej veci Ing. H. R. pre prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods. 2 Tr. zák., o
obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave č. VII/2 Gv
57/14/1000-27 zo dňa 16.01.2015, dňa 26. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku, trestné stíhanie obvineného Ing. H. R., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom R., Q. T. M.
č. XXX/XX, vedené na tom skutkovom základe, že

dňa 7. marca 2014 v čase o 11.57 hod. z miesta trvalého bydliska v R., Q. T. M. XXX/XX, okres
Banská Bystrica, za využitia mobilného telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX a mailového konta
[email protected] na verejne prístupnej internetovej stránke www.bazos.sk
zverejnil inzerát číslo 35253552 v znení: „Ak mi pošlete na číslo účtu 15 Eur dám svoj hlas v

prezidentských voľbách hocikomu z kandidátov. V prípade podpory Fica chcem 50 Eur. Keďže som z
okolia PP tak za hlas pre Kisku či Mezenskú beriem aj večeru v Poprade (nie obedové menu). Nie som
róm - som inžinier a podnikám ako SZČO už 10 rokov a chcem si privyrobiť. Číslo je vymyslené, píšte
na mail“,

čím mal spáchať

prečin volebnej korupcie podľa § 336a ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

z a s t a v u j e,

nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
„prokurátor“)dňa16.01.2015podalobžalobunaIng.H.R.,vktorejhovinilzospáchaniaprečinuvolebnej
korupcie podľa § 336a ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Podoručeníobžalobyprvostupňovýsúdsplniacsipovinnosťuvedenúv§238ods.1Trestnéhoporiadku,

dňa 22.01.2015, resp. 04.02.2015 nariadil doručiť rovnopisy obžaloby všetkým osobám uvedeným v §
240 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a súčasne v zmysle ods. 3 toho istého ustanovenia Trestnéhoporiadku všetkým týmto osobám (v tomto prípade ide o obvineného a jeho obhajcu JUDr. Alojza
Baránika)doručilvýzvu,abybezmeškaniasúdupísomneoznámilinávrhynavykonaniedôkazovvoveci.

V súvislosti s touto vecou je potrebné uviesť, že prokurátor okrem obžaloby dňa 28.01.2015 súdu zaslal

aj žiadosť obvineného o zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Tr. por., ktorú okrem iného
vyhodnotil aj ako trestné oznámenie v zmysle § 196 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré bude vybavené
v pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.

Ako vyplýva zo žiadosti obvineného zo dňa 17.01.2015, tento žiada o zastavenie svojho trestného
stíhania z dôvodu, že sa významnou mierou podieľa na zistení páchateľov trestného činu korupcie
a to nahlásením „podnetu k porušeniu zákona formou prijatia úplatku a podplácania“. Nahlásenie

podnetu spočíva v ohlásení skutočností, o ktorých sa obvinený dozvedel na internetovej stránke
www.modrykonik.sk , čo je stránka, na ktorej si budúce mamičky vymieňajú
skúsenosti, okrem iného aj v súvislosti s tým, či za pôrod alebo súvisiace lekárske úkony je alebo nie
je potrebné dať „všimné“, resp. úplatok. K tomuto podaniu obvinený priložil tiež prílohu - vytlačené
príspevky z predmetnej webovej stránky, z ktorých naozaj vyplýva, že tu komunikujúce osoby si pod

rôznymi prezývkami vymieňajú skúsenosti o tom, koľko a ktorému doktorovi je potrebné „dať“, aby pôrod
i všetko s týmto súvisiace prebehlo v poriadku.

K obžalobe na obvineného Ing. H. R. sa vyjadril i jeho obhajca a to v podaní, ktoré je datované
dňom 06.02.2015 a súdu bolo doručené 11.02.2015. V tomto vyjadrení je uvedené, že obžalovaný s
podanouobžalobounesúhlasíamázato,ženebolisplnenézákonnépodmienkyprejejpodanie,nakoľko

obvinený trestný čin volebnej korupcie nespáchal.

Podľa názoru obhajcu obvinený nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu,
konkrétne nenaplnil ani „znak objektívnej stránky, ani znak subjektívnej stránky“. Obhajca vysvetľuje, že
pod pojmom „žiadať úplatok“ sa rozumie skutočnosť, že páchateľ dáva sám podnet k poskytnutiu alebo
sľubu úplatku, pričom nemusí ísť o výslovnú žiadosť, stačí taký prejav, z ktorého nie sú pochybnosti,

že páchateľ navodzuje situáciu, aby mu neoprávnená výhoda bola ponúknutá, a potom, keď takúto
ponuku dostane, úplatok neodmietne a výslovne alebo konkludentne s ňou súhlasí. Obhajca v súlade s
tým, ako to dokumentuje aj predložený vyšetrovací spis, uvádza, že obvinený nikdy nepopieral, že dňa
07.03.2014 zverejnil predmetný inzerát, avšak v predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že
ani na jednu z odpovedí, ktoré na inzerát dostal, žiadnym spôsobom nereagoval. Ďalej obhajca dodáva,

že obvinený nielen že žiadnym spôsobom na uvedené odpovede nereagoval, ale dňa 11.03.2014
inzerát dobrovoľne zmazal, pričom takto učinil ešte pred tým, než celá vec bola vo vyjadrení popísaným
spôsobom medializovaná, čiže nemožno dospieť k záveru, že toto „stiahnutie“ inzerátu bolo ovplyvnené
mediálnym tlakom alebo obavou z trestného stíhania. Doposiaľ vykonané dokazovanie nepreukazuje
úmysel obvineného, že by v súvislosti s výkonom práva voliť chcel pre seba žiadať úplatok, aby volil

určitým spôsobom, prípadne, aby vedel, že jeho konanie takýto následok môže vyvolať. Obvinený
znenie inzerátu nemyslel vážne, bral to ako vtip, recesiu na internete, pričom si bol „istý, že je to vtip“,
pretože vedel, že môže byť identifikovaný podľa údajov zadávaných pri zverejnení inzerátu. Obvinený
takýmto spôsobom prejavoval svoj politický názor, kedy priradením konkrétnej sumy ku konkrétnemu
prezidentskémukandidátoviprejavovalvýlučnesvojepolitickésympatievočitomuktorémukonkrétnemu

kandidátovi bez akéhokoľvek úmyslu žiadať úplatok.

Podľa názoru obhajoby tento prípad prokurátor vyriešil „ad absurdum“, pričom v súvislosti s
posudzovaním trestnosti žalovaného konania obhajca poukázal aj na tzv. materiálny korektív
posudzovania trestnosti prečinov, nakoľko v § 10 ods. 2 Trestného zákona je uvedené, že nejde o prečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru

zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Podľa názoru obhajoby orgány činné v
trestnom konaní nijak neskúmali (resp. nijak sa nezaoberali) vnútornou motiváciu konania obvineného,
ktorý textom zverejneného inzerátu chcel potenciálnych čitateľov pobaviť, prípadne vyvolať diskusiu o
možnostiach kupovania volebných hlasov cez internet. Z týchto dôvodov po stotožnení sa s návrhom
prokurátora na vykonanie dôkazov navrhol, aby súd obvineného v zmysle § 285 písm. b) Trestného

poriadku oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.Dňa 13.02.2015 bolo súdu doručené ešte podanie obvineného, ktoré bolo nazvané ako „Doplnenie
k žiadosti o zastavenie trestného stíhania v súvislosti s nahlásením podnetu korupcie“. V tomto
podaní obvinený udáva, že ho mrzí doterajší príliš aktívny postup elitnej protikorupčnej jednotky NAKA

a prokurátora Špeciálnej prokuratúry GP SR a zdôrazňuje, že nijak nedokáže zastaviť ich hon za
nezmyselnýmprípadommožnej volebnej korupcie, o ktorej je presvedčený, že volebnou korupciou určite
nie je. Podľa jeho názoru zo strany týchto orgánov ide o prípad „vylepšovania policajných štatistík“,
pričomopätovnezdôrazňuje,žepredmetnýinzerátnemyslelvážne,nijaknespochybňujejehoautenticitu
a pozastavuje sa i nad tým, že orgány činné v trestnom konaní podstatný čas vyšetrovania venovali

skúmaniu toho, či je to naozaj on, kto takýmto spôsobom s verejnosťou komunikoval, pričom on túto
okolnosť nijak nespochybňuje. Zjednodušene povedané, obvinený tvrdí, že investovaná námaha do
vyšetrenia jeho prípadu je naozaj mrhaním času, pričom štát by sa mal venovať odhaľovaniu korupcie
v iných, oveľa dôležitejších prípadoch.

Podľa už uvedeného § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu (resp.
samosudca) najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä

preverí, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto
zákonu a či obžalobu je treba preskúmať alebo predbežne prejednať. V tomto prípade, nakoľko ide
o trestný čin, na prejednanie ktorého je príslušný samosudca, súd postupoval v zmysle § 241 ods.
1 Trestného poriadku, obžalobu samosudca preskúmal zachovajúc chronologické poradie postupnosti
uvedené v jednotlivých písmenách predmetného ustanovenia a dospel k záveru, že spisový materiál už

v tomto štádiu konania poskytuje dostatok informácií postačujúcich k tomu, aby bolo možné učiniť záver,
že v predmetnej veci nie je potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne dokazovanie a už teraz
je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Preto
trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zastavil z dôvodu uvedenom v § 215
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. K takémuto záveru ho viedli predovšetkým nasledovné skutočnosti.

Pokiaľ ide o obsah spisového materiálu a dôkaznú situáciu, ktorú je možné vyhodnotiť spôsobom
neumožňujúcim pochybnosti už v tomto štádiu konania, niet sporu o tom, že v časoch, ako je to
uvedené v skutkovej vete obžaloby, došlo ku konaniu, ktoré je tu opísané. Predbežne, ale naozaj
nespochybniteľne to dokazujú nielen vo veci spracované znalecké posudky (je minimálne otázne, či
bolo potrebné dokazovanie zamerať týmto smerom v takomto masívnom rozsahu), ale aj vyjadrenia

obvineného v rámci všetkých výsluchov vo veci vykonaných (viď obsah spisového materiálu od str. 8
po str. 79). Naozaj niet sporu o tom, že v skutku opísaný inzerát na verejne prístupnej internetovej
stránke www.bazos.sk bol uverejnený s tým, že tu uvedený e-mailový kontakt
je naozaj kontakt na obvineného, pričom tu uvedené telefónne číslo XXXXXXXXXX, ako to avizuje
aj text inzerátu, je „vymyslené“. Na inzerát bolo odpovedané dňa 07.03.2014 o 15:56 textom „si top“

zaslaným z e-mailovej adresy [email protected] , dňa 08.03.2014 o 17:32 textom „sevas duri za
pani mezensku mas u mna donasku kvalitnej XXL pizze priamo domov“ zaslanej z e-mailovej adresy
[email protected] a textom zo dňa 09.03.2014 zaslaným o 9:51 znejúcim „Dobrý deň, ak Vám
pošlem 10 euro, budete voliť Andreja Kisku? A ako sa dozviem, že ste mu hlas skutočne odoslali a
neposlal som peniaze zbytočne?“ z e-mailovej adresy R. . Obvinený preukázateľne ani na

jeden z týchto e-mailov neodpovedá (viď najmä č. l. 44-50 spisu), naopak, dňa 11.03.2014 inzerát z
internetového portálu sťahuje.

Motív takéhoto konania obvinený v rámci svojho výsluchu vysvetľuje obdobne ako v rámci podaní, ktoré
došli po podaní obžaloby. Z jeho strany išlo o recesiu, čo okrem iného dokazuje i to, že svoju identitu
nijak neskrýval, k textu inzerátu sa bez akýchkoľvek problémov ihneď prihlásil a aj v rámci vykonania

domovej prehliadky vydal všetky veci, ktoré orgánmi činnými v trestnom konaní boli požadované. Ako
už bolo uvedené, predmetné skutočnosti boli potvrdené i znaleckými posudkami a výsluchmi zástupcu
konateľa firmy WEBRA Solutions, s.r.o. svedka R. X., ktorá v mieste trvalého bydliska obvineného pre
neho zabezpečovala internetové služby.

Na úvod analytickej časti tohto uznesenia z dôvodu jeho zrozumiteľnosti je potrebné uviesť niekoľko

všeobecných poznámok, pravidiel a citácií normatívnych právnych aktov. Predovšetkým platí, že vzmysle § 336a Trestného zákona zákonodarca stanovuje trestnosť tzv. volebnej korupcie. Je trestné,
ak niekto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní a
odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu

príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom (§ 336a ods. 2 písm.
a/ Tr. zák.).

Je teda trestné už „žiadanie“ úplatku, pričom súd nezdieľa názor obhajoby, že na vyvodenie trestnosti
musí dôjsť k situácii, že niekto, kto ponuku dostane, úplatok neodmietne a výslovne alebo konkludentne
s ňou súhlasí. Na vyvodenie trestnosti konania postačí púhe žiadanie úplatku bez ohľadu na následné

reakcie, toto žiadanie však musí byť myslené vážne.

V každom prípade platí, že žiadanie úplatku je možné urobiť výslovne i konkludentne (napr. gestom),
pričomzhľadiskaprávnejteórieideokomisívnydelikt,ktorýjemožnéspáchaťverbálnymčineverbálnym
prejavom, u ktorého deliktu (trestného činu) takýto prejav a jeho kvalitu je potrebné posudzovať aj v
zmysle teórie právnych úkonov tak, ako tieto upravuje a charakterizuje Občiansky zákonník.

Ten v § 34 hovorí o tom, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku

tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Teda, z právnych úkonov, ktoré nie sú myslené vážne, nielen, že nemôžu
vznikať žiadne následky v rovine občianskeho práva, ale s niekoľkými výnimkami (viď ďalej) ani v rovine
ostatných odvetví práva, vrátane práva trestného.

Komentáre k vyššie uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka hovoria o tom, že vážnosť vôle

súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej
kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou,
simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a podobne.
Dôkazné bremeno však, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti.
Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát

nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť
vôle.

Ak právny úkon nie je urobený okrem iného aj vážne, je absolútne neplatný. Teda, pôsobí ex tunc, t. j. od
začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa neplatnosti môže dovolávať každý, kto má na tom právny
záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu

právnej ochrany. Na takýto druh absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa prihliada aj bez námietky, t.
j. z úradnej povinnosti.

V súvislosti s týmto prípadom je potrebné predovšetkým si uvedomiť, že internet je v zásade
verejne prístupné komunikačné médium, v rámci ktorého sa umožňuje výmena informácií v prakticky
neobmedzenom množstve a to aj anonymne, hoci anonymita je limitovaná minimálne technickou

možnosťou zistenia tzv. IP adresy počítača, resp. média, z ktorého sa komunikuje. V každom prípade
platí, že osoba komunikujúca na internete si musí byť vedomá síce obmedzenými, ale predsa len
reálnymi možnosťami zistenia identity komunikujúcej osoby. Tieto okolnosti však v tomto prípade
zohrávajú relatívne málo podstatnú úlohu, nakoľko obžalovaný Ing. H. R. na verejne prístupnom
internetovom portáli komunikuje pod svojim vlastným menom, resp. používa svoju vlastnú e-mailovú

adresu s uvedením jeho plného mena.Text, ktorý zverejnil na verejne prístupnej internetovej stránke www.bazos.sk , z
hľadiska právnej teórie možno (posudzujúc ho formálne z hľadiska textu zverejneného inzerátu, pričom
každý právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu) formálne identifikovať najskôr ako verejný prísľub

podľa § 850 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia verejným prísľubom sa zaväzuje
ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z
bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. Aj verejný
prísľub je potrebné, aby vyvolal právne účinky, myslieť vážne, slobodne, zrozumiteľne a obsah sľubu
musí byť splniteľný. Inak aj v takomto prípade ide o neplatný právny úkon, resp. o verejný prísľub

vo svojej podstate nejde a prípadne sa ním simuluje z hľadiska vážne mienenej vôle iný právny
úkon (vtip, rasisticky, sexuálne alebo obdobne motivovaný útok...). Súd netvrdí, že hoc aj absolútne
neplatným verejným prísľubom resp. ním simulovaným právnym úkonom, ktorý bol myslený napríklad z
recesie, nie je možné spáchať niektorý z tzv. verbálnych trestných činov (napr. vážne hoc aj recesisticky
mienené rasistické prejavy by zrejme trestnoprávne postihnuteľné boli), avšak zjednodušene povedané,
evidentne recesisticky a ako vtip mienené pýtanie si peňazí za taký či onaký spôsob voľby do orgánu

verejnej moci trestnoprávne postihnuteľné byť nemôže, nakoľko zmysel takéhoto počinu z hľadiska
reálnosti vôle tkvie vo vyvolaní úplne iného následku, než je formálne deklarovaný.

Tu totiž nejde o verbálny typ trestného činu napr. ohovárania podľa § 373 Trestného zákona alebo
niektorého z iných trestných činov podľa deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (trestné činy
proti iným právam a slobodám), prípadne o niektorý z trestných činov podľa dvanástej hlavy osobitnej

časti Trestného zákona (trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a
trestné činy vojnové - napr. podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv
a slobôd podľa §§ 421, 422 Trestného zákona), ktorých sa možno dopustiť i bez priamej interakcie
s osobou (skupinou), na ktorú sa útočí, tvrdia o nej nepravdivé fakty a podobne. Volebná korupcia,
teda trestný čin podľa ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona ako trestný čin proti poriadku vo

veciach verejných je totiž trestným činom, v prípade ktorého musí dôjsť k interakcii medzi konkrétnymi
subjektmi, teda konkrétnym podplácajúcim a konkrétnym podplácaným. Tohto trestného činu nie je
možné sa dopustiť akousi všeobecne adresovanou verejnou výzvou, prípadne verejným prísľubom
typu „podplaťte ma a ja urobím to a to ...“. Takáto výzva musí byť adresovaná konkrétnemu subjektu,
musí byť preukázaná, že je myslená slobodne, vážne a musí byť zrozumiteľná, hoc aj formulovaná vo

vysvetliteľných inotajoch.

Súd v tomto prípade nepovažuje za zvlášť potrebné obsiahlo vysvetľovať svoje stanovisko, že v
skutkovej vete uvedený text jeho pisateľ naozaj nemohol myslieť vážne. Na úroveň recesie resp. vtipu
každý z nás môže mať svoj vlastný názor, ale ústavou garantovaná sloboda prejavu dáva šancu
recesisticky sa vyjadrovať aj v súvislosti s politickými témami a to bez ohľadu na to, či je to tej alebo onej

skupine obyvateľov príjemné či nie. Podružný je i názor na to, či tento typ „humoru“ je vhodný alebo nie
a dokonca nie je podstatné ani to, či ho adresáti pochopia. Jednoducho povedané, ak niekto v súlade
s tým, ako to zdôrazňuje obhajoba, napíše, že „... za hlas pre Kisku či Mezenskú beriem aj večeru v
Poprade (nie obedové menu)“, žiadosť o „úplatok“ nemôže myslieť vážne, vtipkuje a i keď svojrázne,
ale v podstate veľmi čitateľne legálnym a právne nijak nenapadnuteľným spôsobom dáva najavo aj svoj

politický názor.

Naozaj len na margo je potrebné zopakovať i to, že obvinený v rámci internetovej komunikácie vystupuje
pod vlastnou ľahko overiteľnou identitou, svoje číslo účtu neuvádza a aj reakcie na inzerát, ktorý bol
prezretý spolu 1428 krát (č. l. 140), sú minimálne v dvoch prípadoch recesistické a oceňujúce vtipnosť
počinu obvineného. Odpovede typu „si top, ... sevas ďuri, za pani mezenskú máš u mňa donášku

kvalitnej pizze ...“ sú dôkazom toho, že aj respondenti predmetný inzerát ako vtip pochopili. Pokiaľ
ide o poslednú reakciu (č. l. 50), kde sa R.XX@K. pýta, ako sa dozvie, že hlas skutočne
odovzdal tomu, komu odosielateľ odpovede chce a tento peniaze neposlal zbytočne, u ktorej reakcie
možno predpokladať, že pisateľ inzerát sčasti zobral vážne, postačí zdôrazniť tú skutočnosť, že tak, ako
na predchádzajúce odpovede, ani na túto odpoveď obvinený neodpovedal.

Ťažko odpovedať na otázku, prečo si obvinený zvolil práve tento typ zábavy, ale v konečnom dôsledku
toto úlohou súdu nebolo. Ten totiž skúma jedine to, či konaním obvinenej osoby sú alebo nie sú naplnenévšetky zákonné znaky skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu - teda, či existuje objektívna
stránka, subjekt a subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. V tomto prípade z vyššie
uvedených dôvodov by konanie obvineného za trestnoprávne postihnuteľné bolo možné považovať len

vtedy, ak by napríklad s na inzerát odpovedajúcimi osobami komunikoval, presviedčal ich o vážnosti
svojej vôle a napríklad poskytol by im číslo účtu, na ktoré požadovaný finančný obnos je potrebné
zaslať. Vtedy by, hoc aj vtipne a recesisticky, napísanému inzerátu dodal „vážnosť“ v tom smere, že by
potvrdil skutočnosti, ktoré vo verejnom prísľube formuloval, čiže by potvrdil vážnosť tohto prísľubu. V
takomto prípade, podľa typu reakcie na odpovede na inzerát, by bolo možné zvažovať relevantnosť aj

trestnoprávnej kvalifikácie jeho konania, napr. ako trestného činu volebnej korupcie, prípadne trestného
činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona (zrejme by bolo potrebné brať do úvahy skutočnú vôľu
páchateľa takéhoto protiprávneho konania a posúdiť, či niekoho uvádza do omylu v súvislosti so
splnením svojho sľubu, alebo garantuje jeho splnenie technicky kontrolovateľnými prostriedkami).

Ako však vyplýva z vyššie uvedeného a z kontroly spisového materiálu (pričom vzhľadom k už zistenému
dokazovaniesituáciunemôžezmeniť),vtomtoprípadetakátosituácianenastala,obvinenýpozverejnení

inzerátu, ktorého obsah sám o sebe nepostačoval na garanciu splnenia verejného prísľubu a podľa
názoru súdu ani nebol myslený vážne, inzerát po niekoľkých dňoch zrušil a nijakým spôsobom neprišiel
do interakcie s odpovedajúcimi či inými pre vec relevantnými osobami. Nejde teda dokonca ani o
situáciu, ktorú právna teória rieši tak, že „len myšlienku trestným právom nie je možné postihnúť“. V tejto
súvislosti však možno podotknúť, že beztrestnosť len myšlienky spáchať trestný čin zodpovedá zásade

cogitationispoenamnemopatitur(zasamotnýúmyselspáchaťtrestnýčinsanetrestá).Pojatiemyšlienky
spáchať trestný čin predstavuje obligatórne štádium, ale bez ďalšieho konania smerujúceho k dokonaniu
trestného činu je veľmi vzdialené potenciálnemu trestnoprávnemu následku. Zo samotnej myšlienky
spáchať trestný čin ešte spoločnosti nebezpečenstvo nehrozí a navyše v predmetnom okamihu nie je
vôbec isté, či sa táto myšlienka bude realizovať.

Z rovnakého dôvodu takisto len na margo veci, nakoľko nešlo o hlavný dôvod odôvodňujúci spôsob
rozhodnutia v rámci tohto uznesenia, možno poukázať i na obhajobou zdôraznený tzv. materiálny
korektív trestnosti konania, ktorý je možné u prečinov použiť aj za účinnosti Trestného zákona platného
od roku 2006. I keby súd dospel k záveru, že ide o konanie, ktoré formálne napĺňa znaky žalovaného
prečinu, vzhľadom k okolnostiam prípadu by súd ani v tomto prípade neuvažoval o tom, že žalované

konanie je trestnoprávne postihnuteľné. Závažnosť takéhoto konania by aj v takomto prípade bola totiž
v skutku nepatrná a pravidlo „ultima ratio“ prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2
Trestného zákona je možné v prospech páchateľa použiť aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
judikovaného pod č. 10/2013, pričom princíp ultima ratio ako zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie
aktuálna právna teória i judikatúra chápe nielen ako príkaz pre zákonodarcu, ale aj ako interpretačné

pravidlo trestnoprávnych noriem (viď aj JUDr. Peter Šamko, Základné východiská princípu ultima ratio,
uverejnené 11.05.2014, internetový portál Právne listy).

Princíp subsidiarity trestného práva výstižne vyjadril aj známy kanadský advokát pôsobiaci v Toronte
Alan D Gold, ktorý v rámci svojich prednášok viackrát uviedol, že „trestné právo by sa malo obmedzovať
na zlo. Nie je totiž mechanizmom, ktorý sa má zaoberať každým možným nedostatkom ľudského

myslenia a správania, ale iba tými, ktoré pramenia zo zlých sŕdc a myslí“.

Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo úlohou súdu posudzovať úroveň a kvalitu „humoru“ obvineného. Nie
je však možné nespomenúť i to, že záver o recesistickom charaktere jeho slovného prejavu na portáli
www.bazos.sk potvrdzuje i spôsob jeho komunikácie v rámci trestného konania,
kedy zdôrazňuje tú skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k nepochopeniu

jeho irónie a sarkazmu, obvinený pomerne veľa svojho času venuje obrane svojho postoja poukazujúc
i na to, že naozaj v porovnaní s inými korupčnými aférami ide doslova o maličkosť, ktorú všetci, okrem
orgánov činných v trestnom konaní, pochopili ako vtip. Bez toho, aby prácu kohokoľvek dehonestoval,
dokonca si uvedomujúc istý druh svojej viny, vyjadruje počudovanie nad tým, prečo orgány činné v
trestnom konaní jeho prípadu venovali toľko pozornosti vrátane dokumentovania „technických“ súvislostí

jeho prípadu, ktoré on nijak nespochybňoval.Do istej a nie nepodstatnej miery obvinenému Ing. H. R. aj v tejto súvislosti je možné dať za pravdu.
V každom prípade je súd toho názoru, že už v tomto štádiu konania jeho pokračovanie nariadením
hlavného pojednávania by bolo neefektívnym a nehospodárnym mrhaním času súdu. Spisový materiál

súdu poskytuje dostatok informácií, ktoré ho oprávňujú vysloviť záver, že v tomto prípade konanie
obvinenej osoby, ako je formulované prokurátorom, trestným činom jednoducho nie je a na tomto
závere súdu dokazovanie vzhľadom k tomu, že ide o posúdenie výsostne právnej otázky, nemôže nič
zmeniť. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a trestné stíhanie proti
obvinenému bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote troch (3) dní od jeho oznámenia, ktorú môže podať
prokurátor a obvinený. Sťažnosť sa podáva na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská
Bystrica. O sťažnosti rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažnosť má odkladný účinok.