Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114203608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: G. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, Košice, zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Košice, Budapeštianske 8, o
zaplatenie 560,98 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 89,12 Eur na
účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa10.02.2014žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
560,98 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že uzavrel s odporcom zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 331,94 Eur, ktorý mal byť splatený
v 48 mesačných splátkach po 18,72 Eur. Zároveň bol poskytnutý 23.12.2010 revolving 449,28 Eur, ktorý
mal byť splácaný v 24 mesačných splátkach po 18,72 Eur. Odporca zaplatil len sumu 1.236,14 Eur, a
keďže bol v omeškaní s úhradou splátky č. 67, 68 a 69 viac ako 3 mesiace, vyhlásil navrhovateľ okamžitú
splatnosť úveru. Zároveň žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 560,98 Eur s príslušenstvom.

Odporca uviedol, že mu bol poskytnutý úver na dva krát a tento splácal podľa svojich možností.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť s poukazom na neplatnosť úveru pre rozpor úroku s dobrými

mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní, oznámení
veriteľa o schválení úveru, doručenky o zosplatnení úveru, karty klienta, priemerných úrokových mier
ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:Odporca zasielal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru navrhovateľovi, ktorý mu oznámil, že jeho
úverbolschválený.Úverovýlimitčinil10.000,-Skakotovyplývaajzúdajovoschválenomrevolvingovom
úvere, pričom zmluvná odmena predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom činila 17.072,- Sk s RPMN 73,88 %. Následne zaslal navrhovateľ odporcovi sumu 637,46 Eur,
z čoho splatil odporca sumu 1.236,14 Eur. Následne došlo k zosplatneniu úveru z dôvodu neplatenia
splátok dohodnutých v zmluve.

Navrhovateľ uplatnil nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom tento typ zmluvy je upravený
zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko

odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky
dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov.

Z úrokovým mier úverov ako to vyplýva zo štatistiky Národnej banky Slovenska v decembri 2007 pri

spotrebiteľských úveroch s dobou splácania od 1 do 5 rokov predstavovala priemerná úroková miera
6,03 %.

V tejto súvislosti, pokiaľ sa jedná o dojednaný úrok v tomto vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol
dojednaný vo výške cca. 70 % ročne, súd poukazuje na to, že takto dojednaný úrok je skoro 12-násobne
vyšší než úrok pri úvere poskytovaný bankami v tomto čase na spotrebiteľské úveru s rovnakou dobou

splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie skutočnosti, či predmetná
úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku úroku. Súd dospel k záveru, že vzhľadom
na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v úverovej zmluve je neplatným
dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno oddeliť od ostatných častí
úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd považoval celú úverovú

zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky úroku
medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne upravoval
túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola v

tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju aplikovať v
spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi
účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje

na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito SA proti
Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa
názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s
dobrýmimravmi,potomnemôžepristúpiťkuzníženiuúrokunaurčitúprimeranúúroveň,nakoľkojetakýto
postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993.
Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky

neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa
napriektomutaképodmienkyuplatnia,nemajúviazaťspotrebiteľaanemajúbyťzáväznéprespotrebiteľa
azmluvamábyťnaďalejzáväznáprezmluvnéstranyzatýchpodmienok,akjejplneniemôžepokračovať
bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo
správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie

ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná
zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez skutočných možností vyjednávania
obsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v
sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu
vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej

povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti vychádzal aj z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ,
kde španielska banka poskytla 28.05.2007, teda v čase porovnateľnom s týmto prípadom, úver vo výške
30.000 Eur na potreby domácnosti s nominálnou úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %. Pri
porovnaní údajov s touto zmluvou, kde poskytnutá suma bola nepomerne nižšia, pričom úrok bol asi
12-násobný. Aj tieto skutočnosti súd bral do úvahy pri posudzovaní prípadu, a to skutočnosti, či možno

priznať súdnu ochranu takto dojednaným úrokom.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje
členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom
čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch

pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako
to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do

slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych
predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou
dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek
tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované

z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami,
čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom
na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v
zmluvnom vzťahu.V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú

určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je
viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,

že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu
vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na
skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 70 %, čo je zrejmé, že v tomto sú
započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách,

a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a
ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu
dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.

Pokiaľ došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z predmetnej zmluvy obdržal odporca

sumu nižšiu než splatil, preto súd návrh zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspešnému odporcovi súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu tieto nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania za
2 úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie na súd) po 36,52 Eur a 2x režijný paušál po 8,04 Eur,
čo spolu činí 89,12 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.