Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201031
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom
Slovenskej armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a
Partneri s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16. októbra 2013, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009

Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/ Vask zo dňa 12. júla 2013 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške 15 966,40 Eur. Správca dane neuznal
žalobcovi právo odpočítať si DPH podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej
výške 15 966,40 Eur z dodávateľskej faktúry od dodávateľa spol. Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská
cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950. Žalovaný, resp. správca dane neuznal žalobcovi právo na

odpočet DPH z fa. číslo XXXXXX zo dňa 1. júla 2010, základ dane 84 033,60 Eur, daň vo výške 15 966,
40 Eur, celková suma 100 000,00 Eur. Túto faktúru zaplatil žalobca bezhotovostne.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový
stav a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru s tým, že žalobca nesplnil podmienky pre
uplatnenie práva na odpočítania dane z pridanej hodnoty z prijatých dodávok tovarov, ktoré mu mala
dodať spol. Ostwerke, s.r.o.. Spol. Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO:

36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod kaštieľom
627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese Školská 768/25
Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica. Od
17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín. V
mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna 2010 K. N., od 28. júna
2010 do 29. júla 2010 F. H., S. republika a od 29. júla 2010 X. C.. Správca dane pri

posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádzal len z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale za tým účelom vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Na základe vykonaného dokazovania malpreukázané, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov
dodávateľom Ostwerke s.r.o. Banská Bystrica. Tento záver prijal správca dane aj na základe informácie
od Krajského riaditeľstva Policajného zboru č. K.-G.-S-XXX-XXX/XXXX zo dňa 20.06.2012. Krajské

riaditeľstva Policajného zboru v citov. liste uviedlo prehľad o realizovaných obchodoch slovenskými
daňovými subjektmi, ktoré uzavreli obchod z iných členských štátov Európskej únie. Dodávatelia z
Európskej únie mali slovenským subjektom intrakomunitárne dodať tovar - bravčové mäso. Všetky
slovenské subjekty boli zaregistrované ako platiteľa dane s prideleným
IČ DPH. Ide o spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť, sídla spoločností

boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, zodpovedné osoby za tieto subjekty
nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi. Žalovaný konštatoval, že
intrakomunitárne dodávky tovaru (mäsa) z Európskej únie na Slovensko neboli spochybnené. Závažné
pochybnosti boli zistené u dodávok, v ktorých bolo deklarované nadobudnutie tovaru z Českej republiky.
Z faktúr, ktoré mali vystaviť spol. Ostwerke, s.r.o., spol. HK trade, s.r.o. a spol. PARADISSE, s.r.o. si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými

dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu.
Príslušný správca dane miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zistil, že
spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, a nemá sídlo ani na žiadnej
z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica. Spol. Ostwerke, s.r.o., resp. jej

splnomocnený zástupca V. V., neodpovedali na žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných
dokladov (táto žiadosť bola doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti V. V. dňa 13.11.2012),
požadované doklady ani na opakovanú žiadosť správcovi dane nepredložili. Príslušný správca dane
určil spol. Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september 2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila
doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k
Danizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieapríl2011,pričomvdaňovýchpriznaniachzazdaňovacie
obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla
daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti

tak ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov
a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca
dane predvolával opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. V.,
ktoré zásielky si menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však
nedostavil. Správca dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke,

s.r.o.K.N.,ktorézásielkysavrátilisprávcovidanespoznámkou„adresátneznámy“.Dňa19.marca2013
sasplnomocnenýzástupcaspoločnostiOstwerke,s.r.o.V.V.telefonickyskontaktovalsosprávcomdane,
pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo
odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane návrat a
zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. V. V. v telefonickom rozhovore

ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. V. V. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia § 20
ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru a
bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. K. N. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový úrad
Trenčín, kde pred správcom dane K. N. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní

dokladov novému konateľovi spol. Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013,
čo však K. N. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. K. N. pred správcom dane
potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie obdobie
január 2009, a to konkrétne faktúru číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru
číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009

v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52
euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX
zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29.
januára 2009 v sume 4012,37 euro (správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené
faktúry za obdobie február 2010, za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH). K. N. na ústnom

pojednávaní dňa 14.03.2013 do zápisnice u správcu dane č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX síce potvrdil
vystavenie a podpísanie faktúr pre žalobcu, avšak medzi nimi sa nenachádzajú faktúry za zdaňovacie
obdobie júl 2010. Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom
uzatváral K. N. s konateľom žalobcu, s H. A.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o.boli doručené žalobcovi poštou. Spolupráca medzi žalobcom a spol. Ostwerke, s.r.o. bola ukončená
v septembri 2010, k tejto skutočnosti sa K. N. nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo
mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala od dodávateľov z Českej republiky. Dodávateľmi boli

Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení K. N.
dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od českého dodávateľa, prepravcov však osobne
nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky, nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa
presne vykladalo, nevedel, kto objednal prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila
preprava tovaru. K. N. nevedel, ako prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar

- mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. K. N.
však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke, ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť
Ostwerke,s.r.o.neznášalanákladynaprepravu.Faktúryboliuhrádzanéprevodomnaúčet,K.N.osobne
robil úhrady dodávateľských faktúr. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51
ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

Žalobca v žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia namietal, že
správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania, neriadil sa
dôsledne ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s
pochybnosťami počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom
konaní. Ďalej namietal porušenie § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď daňová kontrola bola

ukončená vydaním rozhodnutia bez ústneho pojednávania, na ktorom mal byť žalobca oboznámený
s pochybnosťami správcu dane o uplatnenom odpočte DPH. Žalobca správcovi dane vytýkal, že
v rozhodnutí neuviedol aký konkrétny zákon mal porušiť a na ústnom pojednávaní nebol riadne
poučený ako mal odstrániť nedostatky zistené daňovou kontrolou. Ďalej správca dane nevyužil inštitút
predvedenia svedka V. V., pričom tento inštitút využil vo vzťahu k svedkovi K. N., pričom práve výpoveď

tohto svedka bola rozhodujúca pre záver, ktorý správca dane vo veci učinil. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že K. N. ako bývalý konateľ spol. Ostwerke, s.r.o. si nepamätal, kto vybavoval
dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za žalobcu preberal. Napriek
tomu tento svedok vo výpovedi uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch, že sa
osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Podľa žalobcu výpoveď svedka bola ovplyvnená časom,

ktorý uplynul medzi jeho vypočutím a uskutočnením obchodov. Žalobca tvrdil, že
výpoveď svedka K. N. potvrdzuje, že tovar existoval a obchody sa uskutočnili riadne a nielen fiktívne.
Preto správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz svedka K. N., ktorý vypovedal v jeho prospech.

Žalobca s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra

2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010 tvrdil, že právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých
skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov obchodných spoločností zúčastnených na
transakciách. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citov. rozsudku uviedol, že
z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu. Žalobca
súčasnepoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa17.mája2007,sp.zn.4

SžoKS90/2006,podľaktoréhozisťovanieekonomickéhodôvodudaňovejtransakciejesúčasťouzásady
skutočnéhoobsahuprávnehoúkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejpreurčeniealebovybratiedane.
Žalobca namietal, že správca dane pri svojom rozhodovaní neprihliadol na bezprostredný hospodársky
a teda dospel k nesprávnemu záveru, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil.

Žalobca zdôraznil, že daňové orgány nepostupovali v súlade s § 74 ods. 2 daňového poriadku, pretože
rozhodnutie správcu dane nemalo zákonné náležitosti rozhodnutia, a žalovaný takéto nezákonné
rozhodnutie bol povinný zrušiť a nie potvrdiť. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení musí
byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto náležitosti nie sú uvedené.

Žalobca tvrdil, že má k dispozícii niekoľko nákladných listov CMR, tieto však správcovi dane nepredložil,
pretože podľa § 49 zákona o DPH sú faktúry a daňové priznania dostatočným dôkazom na uplatnenie
práva na odpočet DPH. Žalobca súčasne tvrdil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná
skutočnosť, od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa

až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, ale sa nejednalo o podvodný reťazový obchod,
pretože tovar, s ktorým obchodoval, aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu nemusí získať
právo disponovať s tovarom ako vlastník a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovanéhoje v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v

tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný v písomnom stanovisku (č.l. 55) žiadal žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný k jednotlivým dôvodom žaloby zaujal toto stanovisko:

1. k námietke, že správca dane porušil základné zásady daňového konania, pretože ho neoboznámil
s pochybnosťami o zákonnosti uplatneného odpočtu DPH a tým mu bola odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 45
ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi
dňa 13. mája 2013 oboznámenie so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly dane z

pridanej hodnoty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013 za zdaňovacie obdobie
január až december 2009, január až december 2010, január 2011, marec až august 2011, október
až december 2011. Žalobca následne využil svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k
zisteným skutočnostiam správcom dane listom z 22. mája 2013. Správca dane doručil žalobcovi dňa 11.
júna 2013 Protokol o zisteniach z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 6. júna

12013 a Výzvu č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask tiež zo dňa 6. júna 2013. Žalobca sa listom zo dňa
24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a jeho pripomienky k protokolu boli
so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013. O prerokovaní protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver

správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy
mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním.
Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu
dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

2. k námietkam žalobcu, že správca dane

- nevyužil vo vzťahu k svedkovi V. V. inštitút predvedenia,
- sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov,
- právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení,

- z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že
zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane,
žalovaný uviedol, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je
povinný postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také

dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiťinýmipodkladmi.Hodnotenievykonanýchdôkazovjevecousprávnejúvahysprávcudane,ktorý
posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či
si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie

správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2
daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých účastníkov
obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane

je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24
ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo
možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4
daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa
všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),
pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami,
ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku).
Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ichvzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového
poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu
ako napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa

§ 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup
správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť
ako postup v neprospech daňového subjektu.
K námietke týkajúcej sa predvedenia V. V., žalovaný uviedol, že správca dane neúspešne predvolával

splnomocneného zástupcu spol. Ostwerke, s.r.o. V. V., ktorý sa dňa 19. marca 2013 telefonicky
skontaktoval so správcom dane. Tvrdil, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín, pretože je dlhodobo odcestovaný v zahraničí a uviedol, že po návrate zo zahraničia koncom
mája 2013 sa dohodne so zamestnancom správcu dane na termíne, kedy sa osobne
dostaví k správcovi dane. Následne V. V. zamestnancovi správcu dane oznámil, že účtovné doklady
tejto spoločnosti nemá a súčasný konateľ spol. Ostwerke, s.r.o. zomrel. V. V. sa do dňa spracovania

protokolu neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď
nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa V. V. zdržuje v zahraničí. Správca
dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spol. Ostwerke, s.r.o.
deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však
tovarvdeklarovanommnožstvenenakupovalaaninepredávala,pričomspol.Ostwerke,s.r.o.kukontrole

nepredložila žiadne doklady, a preto kontrola dane bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane
pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní vždy prihliadol na skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).
Zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa
na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010, žalovaný uviedol, že v prípade
citovaného rozsudku ide o odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v
citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spol. Ostwerke, s.r.o. vystavila faktúru bez skutočného
dodania tovarov s následným uplatnením odpočtu DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na
predchádzajúcom stupni. Žalovaný uzavrel, že ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže

byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

3. k námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný uviedol, že podrobne preskúmal rozhodnutie
prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane vychádzalo z

podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca dane
dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, odôvodnenie je zrozumiteľné a
presvedčivé.

4. k námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní
nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania
i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť
daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.

ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady

podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásadyprejednacej. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si
svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady
preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle

daňových zákonov. Skutočnosť, že v súčasnosti dodávateľ, t.j. spol. Ostwerke, s.r.o.
nepodáva daňové priznanie a táto spoločnosť je fakticky nezastihnuteľná, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre
overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací
orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací

orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť
v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak
žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly,
následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Žalobca
nepredložil žiadne z CMR najneskôr v odvolacom konaní. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť
len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako

odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom
preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu
na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II.
hlavypiatejčastiO.s.p..Vdaňovomkonaníplatínielenzásadavoľnéhohodnoteniadôkazovvykonaných
v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od

všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

5. v súvislosti s námietku žalobcu, že v danej veci sa ide o reťazový obchod, a teda, že účastník
reťazového obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný poukázal na vyhlásenie
žalobcu, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome nikdy na

žiadnom reťazovom obchode. Žalobca zaujal v žalobe opačný názor a vyhlásil, že obchod
bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne uplatnenie dane
dôležité určiť pohyblivú dodávku, t.j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ,
účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo disponovať s tovarom ako
vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať

tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal s tovarom ako vlastník. V
priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a správne
identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do
štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie
dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do

transakcií a bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalovaný
konštatoval, že reťazový obchod nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka
tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové
povinnosti. Správca dane zistil, že spol. Ostwerke, s.r.o. je problémový, resp. nekontaktný subjekt,
svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti K. N., splnomocnený zástupca spoločnosti

V. V.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a
následne ho dodávali odberateľom. V. V. uviedol, že doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije.
Spol. Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na
odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť,
že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi

dane, že došlo k obchodným transakciám. Žalobca nepreukázal, že daň bola reálne odvedená do
štátneho rozpočtu. Spol. Ostwerke, s.r.o. neodviedla daň do štátneho rozpočtu a u tejto spoločnosti je
daňnevymožiteľná,aaksižalobcauplatnilodpočetdane,došlotýmknarušeniuprincípuneutralitydane.
Žalovaný uzavrel, že ak si žalobca uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená,
bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď

žalobcovi nepriznal odpočet dane, ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu.

Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods. 1
O.s.p.. O tom, že súd nevyhovel žiadosti o odklad vykonateľnosti bol žalobca písomne upovedomený
prostredníctvom svojho advokáta listom zo dňa 11. februára 2014, č. k. 13S 236/2013-72, ktorý bol

doručený advokátovi dňa 14. februára 2014.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, bez pojednávaniapodľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnickáosobatvrdí,žebolanasvojichprávachukrátenározhodnutím apostupomsprávneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že správca dane dňa 3.
septembra 2012 začal vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu na DPH na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie odpočtu DPH podľa zák.č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobia január až december 2009,
január až februára 2010, máj až júl 2010, máj až august 2011 a október až december 2011. Správca

dane vyhotovil dňa 6. júna 2013 protokol o výsledkoch zistenia daňovej kontroly číslo XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask a dňa 12. júla 2013 vydal rozhodnutie, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 15 966,40 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie
žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň

uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru
od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského
štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má
dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák.č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať:
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,
jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka

je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných
knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 citov. zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré súd predmetom účtovníctva, a o

finančnej situácii účtovnej jednotky.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či daňové
orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo
riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako

aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Súd
zistil, že žalobné dôvody, z ktorých žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Súd k veci uvádza, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt

splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu.Predmetom tohto konania je teda preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXXzodňa16.októbra2013,ktorýmnaodvolaniežalobcupotvrdilrozhodnutieDaňovéhoúradu

Trenčín číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013. Správca dane vyrubil žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2010 v sume 15 966,40 Eur podľa § 49 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. s odôvodnením, že žalobca za uvedené zdaňovacie obdobie nesplnil zákonné podmienky
na uplatnenie práva odpočítať si DPH z dodávateľskej faktúry číslo XXXXXX zo dňa 1. júla 2010, základ

dane 84 033,60 Eur, daň vo výške 15 966, 40 Eur, celková suma 100 000, 00 Eur od dodávateľa spol.
Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950.

Súd považuje za potrebné uviesť, že dodávateľ spol. Ostwerke, s.r.o. fakturoval žalobcovi za zdaňovacie
obdobie júl 2010 pohľadávku, ktorá bola postúpená na základe faktoringovej zmluvy zo dňa 31.
decembra 2008 na faktoringovú spoločnosť Grosvenor s.r.o. so sídlom Tallerova 10, Bratislava, ktorá

sa stala vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej z faktúry, pričom tovar zostal až do
úplného zaplatenia majetkom spol. Ostwerke s.r.o.. Súd tiež zdôrazňuje, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly a ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní nepredložil žiaden vierohodný dôkaz o tom, aký
tovar bolo predmetom zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2010 a nepredložil žiadnu faktoringovú zmluvu z 31. decembra 2008 o postúpení pohľadávky pričom

spol. Ostwerke s.r.o. malo zostať majetkové právo k fakturovanému tovaru. Naviac je potrebné dať do
pozornosti skutočnosť, že v období od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 bol konateľom spol. Ostwerke
s.r.o. F. H., ktorý faktúru číslo XXXXXX. zo dňa 1. júla 2010 aj podpísal.

Súd k jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe (pričom je potrebné uviesť, že žalobca

uviedol rovnaké žalobné dôvody proti všetkým rozhodnutiam žalovaného za kontrolované
zdaniteľné obdobia za roky 2009, 2010 a 2011), uvádza:

1. k namietanému porušeniu základných zásad daňového konania je potrebné uviesť, že
z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane doručil žalobcovi dňa 13. mája 2013

Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly, na ktoré žalobca odpovedal
listom z 27. mája 2013. Správca dane ďalej žalobcovi doručil Protokol o výsledkoch zistení z daňovej
kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. Žalobca sa k obsahu protokolu
vyjadril listom z 24. júna 2013 a následne správca dane dňa 11. júla 2013 prerokoval so žalobcom
jeho pripomienky k protokolu o čom bola spísaná zápisnica. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že žalobca bol správcom dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci výkonu
daňovej kontroly. Zo zistení daňovej kontroly je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o reálnom
uskutočnení zdaniteľného obchodu. Preto žalobca nemohol očakávať iný záver v prvostupňovom
rozhodnutí, nemohlo ísť o prekvapivé a neočakávaného rozhodnutie. Žalobca v súvislosti s námietkou o
nedostatočnej súčinnosti správcu dane a ním ako daňovým subjektom poukázal na znenie ust.

§ 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosť daňového subjektu preukazovať
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania. Súd sa s týmto výkladom citov. ustanovenia daňového poriadku nestotožnil, pretože
daňový subjekt je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane,
alebo ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať

podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) a teda nielen tie skutočnosti, na ktoré ho
vyzval správca dane. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom
daňových orgánov tým, že správca dane bol povinný uviesť, resp. označiť aké konkrétne návrhy
a doklady, ktoré mal predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného
obchodu, tak takéto tvrdenie nie je v súlade so zákonom.

Preto súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.

2. K námietkam súvisiacim s nevyužitím inštitútu predvedenia svedka V. V. inštitút, nesprávneho voľného
hodnotenia dôkazov, nesprávneho právne posúdenie veci, a hodnotenia hospodárskej kauzy vo vzťahu
k samotnému typu právneho úkonu súd uvádza, že

- z administratívneho spisu je zrejmé, že V. V. telefonoval dňa 19. marca 2013 telefonoval správcovi dane
s tým, že je dlhodobo odcestovaný a teda sa dňa 8. apríla 2013 nemôže dostaviť na Daňový úrad
Trenčín. Po návrate zo zahraničia koncom mája 2013 sa telefonicky dohodne so zamestnancom správcu
dane na novom termíne podania svedeckej výpovede. V. V. sa už so správcom dane neskontaktoval,je zrejmé, že sa zdržiava v zahraničí a táto skutočnosť bráni jeho predvedeniu. Správca dane z tohto
dôvodu nepožiadal o predvedenie V. V. a súd uzavrel, že nepostupoval v rozpore so zákonom.

- miestnym zisťovaním bolo preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sa na adrese uvedenej v
obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č.
14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. V.,
ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. K. N. na žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili. V. V., hoci ho správca

dane opakovane predvolával na výsluch, sa k správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane
vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel.
K. N. nebol v zdaniteľnom období júl 2010 konateľom spol. Ostwerke, s.r.o., ale konateľom bol F. H..
SprávcovidanenebolipredloženédokladyspoločnostiOstwerke,s.r.o.,tátospoločnosťjespoločnosťou,
ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane nekomunikuje. Nebolo preukázané, že spol.
Ostwerke, s.r.o. odviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúry, ktoré vystavila v júli 2010

žalobcovi.KCMR,ktoréžalobcapredložilaždodatočnepouzavretídaňovejkontrolyprotokolom a
po vydaní napadnutých rozhodnutí, je potrebné uviesť, že podľa uvedených dokladov tovar dodala
žalobcovi spol. PARADISSE a išlo o iné zdaňovacie obdobie ako je v danej veci.
- k námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave a že správca dane nezisťoval ekonomický
dôvod daňovej transakcie súd považuje za rozhodujúce, že ak medzi odberateľom a dodávateľom nie je

preukázané reálne zdaniteľné plnenie a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným
ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik, pretože neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa
pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik. Ani táto námietka žalobcu nie je
dôvodná.

Súd nepovažuje tieto žalobné námietky za dôvodné.

K námietkam súvisiacim s pochybnosťami pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, ďalej
k dôkazom - CMR, ktoré podľa tvrdenia žalobcu preukazujú existenciu prepravovaného tovaru a k
námietke o disponovaní tovaru obchodníkom ako vlastníkom v reťazci obchodov (žalobné dôvody

pod bodmi 3, 4, 5) súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia ako aj z napadnutého rozhodnutia
žalovaného jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre zistenie skutkového stavu, aké
úvahy viedli daňové orgány pri hodnotení dôkazov a na základe akých zistení dospeli daňové orgány k
právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 49 zák.č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010.

Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom predložené CMR, ktoré žalobca považoval za dôkazy
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období júl 2010, sa týkali iného
zdaňovacieho obdobia a išlo o dodávky tovaru od iného dodávateľa (spol. PARADISSE
s.r.o.), teda nie od spol. Ostwerke, s.r.o., pričom v danej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia

žalovaného, ktorý neuznal žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH z faktúry od spol. Ostwerke,
s.r.o..
V ďalšej námietke žalobca pôvodne tvrdil, že sa vedome nezúčastnil na žiadnom reťazovom obchode,
avšak v žalobe už účasť na reťazovom obchode nepoprel, pričom ale tvrdil, že pre správne
uplatnenie dane v takomto obchode je dôležité určiť pohyblivú dodávku, t.j. dodávku s prepravou,

ostatné dodávky sú nepohyblivé a počas reťazového obchodu je nepodstatné, či podnikateľ nakladal
s tovarom ako vlastník. V priebehu reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať
samostatne a správne identifikovať dodávku. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou konštatoval, že
reťazový obchod nie je problém za podmienky, že pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide od
dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti. V danej veci

nie je pochýb o tom, že spol. Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru a
ak si žalobca uplatnil odpočet dane, došlo tým k narušeniu princípu neutrality dane, a preto žalobcovi
nebol priznaný odpočet DPH v súlade so zákonom.
Ani uvedené námietky (3, 4, 5) súd nepovažoval za dôvodné.

Žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky uvedené v § 49
ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani zadobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a,
že prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Existencia materiálneho
plnenia a existencia faktúr s predpísanými zákonnými náležitosťami sú síce nevyhnutnými podmienkami
uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH, nie sú však postačujúcimi podmienkami pre priznanie tohto
práva (práva na odpočet DPH), pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia zo strany dodávateľa uvedeného

na faktúrach. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu
na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek
peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným
prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku
na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na
základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho

plnenia.

Žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré
správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, že žalobca za zdaňovacie obdobie
júl 2010 nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/, a § 51 ods. 1, § 71 ods.

1, písm. a/, zák.č. 222/2004 Z.z.. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajskýsúdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§250kods.1O.s.p..Žalobcanemalvkonaníúspech,
a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.