Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/122/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111214812
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111214812.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov:
1/ Ľ. H., B.. X. XX. XXXX, X. J. H., B.. XX. X. XXXX, C. X. I. XX, obaja právne zastúpení JUDr.
Mariánom Gelenekym, advokátom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20 proti žalovanému: EKO SVIP, s. r. o.,
Ovocinárska 48, Sabinov, IČO: 36 449 717, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Čolákom, advokátom
v Košiciach, Floriánska 19, za účasti vedľajšieho účastníka Groupama Garancia poisťovňa, a. s.,

Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, v konaní o náhradu škody 30.000,- EUR ako nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade 13.500,- EUR a žalobkyni v 2. rade
7.500,- EUR, obom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.934,42 EUR a tieto
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalobcov v rade 1,
2 JUDr. Mariánovi Gelenekimu, advokátovi v Starej Ľubovni, Garbiarska 20.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo
výške 1.260,- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 156/2012 uznesením zo
dňa 18. 4. 2013 zrušil rozsudok súdu I. stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu vo
zvyšku a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v prejednávanej veci išlo o samostatné
spoločenstvoúčastníkov,kdekaždýmásamostatnýprocesnýnárokvočisvojmuprocesnémunáprotivku
a o každom nároku žalobcu v 1. a 2. rade možno rozhodnúť samostatne, avšak prvostupňový súd sa
procesne nevysporiadal so zmenou žaloby, ktorá vyplynula zo záverečného prednesu zástupcu žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2012, podľa ktorého žiadal zástupca žalobcov žalovaného náhradu

30.000,- EUR spoločne a nerozdielne a o takomto zmenenom procesnom nároku nerozhodol, čím sa
dopustil vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto bude úlohou súdu
sa vysporiadať s procesným úkonom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa
16. 7. 2012, kde upresnením, resp. doplnením zmenil petit žaloby tak, že žiadal priznať nemajetkovú
ujmu žalobcom v rade 1, 2 spoločne a nerozdielne.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vo vzťahu k petitu žaloby, k
zámene pôvodného vedľajšieho účastníka GSK NONLIFE, a. s. v likvidácii a nového vedľajšiehoúčastníka GROUPAMA GARANCIA POISŤOVŇA, a. s., výsluchom vedľajšieho účastníka a po
vyhodnotení z doposiaľ vykonaného dokazovania zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobcovia dňa 27. 5. 2011 doručili návrh, ktorým sa domáhali priznania škody vo forme
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR spoločne a nerozdielne od žalovaného, keď svoj nárok
odôvodňovali tým, že ich syn T. H., B.. XX. X. XXXX sa stal obeťou dopravnej nehody, ku ktorej došlo
dňa 21. 10. 2009 v čase o 16.05 hod. v obci Lúčka, keď vodič žalovaného Y. V. viedol nákladné motorové
vozidlo zn. Š. XXX Q. U. po miestnej komunikácii v smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku

COOP Jednota, kde chcel odstaviť vozidlo, pričom nevenoval pozornosť vedeniu vozidla, nesledoval
situáciu v cestnej premávke, prehliadol maloletého syna cyklistu, ktorý jazdil na detskom
bicykli pri pravom okraju cesty v smere jazdy vozidla, s vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného
strediska a krátko pred zastavením predným pravým rohom vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle
zmenil smer vľavo, spadol na cestu a bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom
utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 7. 2010, sp. zn. X

O. XX/XXXX bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného
zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní jedného roka. Na základe dokazovania, vrátane znaleckého posudku z odboru dopravy,
bolo preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil vodič Y. V., ktorý viedol nákladné motorové
vozidlo pri plnení úloh žalovaného a na základe jeho súhlasu a v dôsledku porušenia dopravných

predpisov tým, že nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke,
prehliadol mal. cyklistu, neb. T. H., čím došlo k zraneniu a následne k jeho usmrteniu.
Žalobcovia si uplatnili nárok v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochspôsobenúusmrtenímichsyna.MaloletýT.H.žilvusporiadanejrodinespolusrodičmi,
starými rodičmi a dvoma súrodencami, a to L. H. G.. Išlo o usporiadané a harmonické vzťahy medzi

príbuznými a neb. mal. T.. Medzi nimi existovali silné sociálne, morálne a najmä citové putá v rámci ich
súkromného a rodinného života. Žalobcovia s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými
sociálnymi a citovými väzbami a z nečakanej smrti nebohého prežívali žalobcovia, ale aj starí rodičia
a súrodenci nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili aj možnosť viesť s ním ďalší
spoločný život a sú od jeho smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších

rodinných príslušníkov, o stratu lásky a radosti s ním prežívaných. Túto stratu žalobcovia a ich príbuzní
prekonali iba s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Psychická trauma, ktorú utrpeli príbuzní je
znásobená s tým, že mal. G. H. videl, ako došlo k dopravnej nehode a videl smrť svojho nebohého
brata. Tak isto žalobkyňa videla svojho nebohého syna ležať na ceste, snažila sa mu poskytnúť prvú
pomoc, pričom jej nebohý syn nejavil žiadne známky života a krvácal z hlavičky. Smrť ani nie päťročného

dieťaťa zasiahla nečakane a tragicky zásadným spôsobom do života žalobcov, ako aj celej rodiny a
nenávratne pretrhla doterajšie silné citové väzby a úplne ich ochudobnila o citový vzťah k dieťaťu.
Protiprávnym konaním na strane vodiča nákladného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je
žalovaný, došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného
života žalobcov, ako aj ostatných rodinných príslušníkov, a tým došlo k intenzívnemu zásahu do ich

osobnostných práv, a to práva na súkromie a rodinný život. Ich právo na ochranu osobnosti
bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou
satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na ich
osobnostiach. Vzniknutá trauma je z ich života prakticky neodstrániteľná. S prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku sa preto
žalobcovia domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR.

Podaním doručeným dňa 24. 9. 2013 žalobcovia žiadali o zmenu petitu, a to tak, aby žalovaný bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 15.000,- EUR a žalobkyni v 2. rade 15.000,- EUR ako aj trovy

konania. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 18. 11. 2013 v znení ako žiadali žalobcovia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď neuznával svoju zodpovednosť s poukazom na § 13
Občianskeho zákonníka, keďže predmetom žaloby je ochrana osobnosti a z tohto nemožno vyvodiť
zodpovednosť žalovaného. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ide o objektívnu zodpovednosť

prevádzkovateľa, pričom podľa § 420 ods. 2 neprichádza do úvahy spoluzodpovednosť
žalovaného z dôvodu, že pôvodcom zásahu nebol žalovaný, ale priamo vodič motorového
vozidla a keďže žalovaný nie je pôvodcom zásahu nemôže ani zodpovedať podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, ani podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci spoluzodpovednosti s vodičom. Zostrany žalobcov ako rodičov došlo k zanedbaniu dohľadu nad maloletým dieťaťom, a to porušením §
55 ods. 2, 4, 9 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorým sa stanovujú zásady
pohybu osôb mladších ako 10 rokov na komunikácii a podľa týchto ustanovením, osoby mladšie ako

15 rokov sa môžu pohybovať na ceste len pod dohľadom staršej osoby ako 15 rokov, pričom cyklista
musí mať ochrannú prilbu. V prípade osôb mladších ako 15 rokov, aj vtedy, keď sa pohybujú v obci,
musia mať reflexné pásy na oblečení. K nehode došlo o 16.05 hod., teda v čase, keď dieťa bolo v plnom
dohľade rodičov, išlo o 4 - ročné dieťa, ktoré sa nemalo bez dozoru dospelých osôb pohybovať na ceste.
V prípade, že by súd dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovaného, žiadal žalovanému

určiť výšku škody podľa miery spoluzavinenia zo strany žalobcov. Zo znaleckého posudku v trestnom
konaní vyplynulo v otázke možnosti zabránenia nehody, že ak by sa syn účastníkov nenachádzal na
jazdnej dráhe motorového vozidla, k nehode by nedošlo. Dieťa zostalo bez spôsobilého dozoru a je tu
zodpovednosť rodičov za deti. Bicykel nebohého syna účastníkov nebol spôsobilý na použitie
na cestu, nebol označený reflexnými pásmi.

Vedľajší účastník na strane žalovaného poukazoval na to, že náhrada za nemajetkovú ujmu má
subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy, ak boli vyčerpané všetky predchádzajúce možnosti alebo
prostriedky reparácie. S poukazom na rozhodovaciu účinnosť, žalobcovia nežalovali priamo pôvodcu
tejto škody, neuplatnili si voči nemu takýto návrh a teda nevyčerpali všetky prostriedky, ktoré im umožnil
zákon, preto je takýto návrh potrebné zamietnuť. Uplatnená nemajetková ujma nevyplýva z poistnej

zmluvy, nie je krytá povinným zmluvným poistením. Zodpovednosť vedľajšieho účastníka by prichádzala
do úvahy len v prípade, ak nemajetková ujma by bola krytá z povinného poistenia podľa vnútroštátnej
úpravy, avšak toto nie je takýto prípad.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Y. V., U. L., Š. Š., oboznámil sa s

trestným spisom, sp. zn. X O. XX/XXXX a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. X O. XX/XXXX zo dňa 15. 7. 2010 bol obžalovaný Y. V.
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona preto, že dňa 21.
10. 2009 v obci Lúčka viedol nákladné motorové vozidlo zn. Š. XXX, Q. U. po miestnej komunikácii v

smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku COOP Jednota, kde chcel odstaviť vozidlo, jeho vedeniu
nevenoval plnú pozornosť, nesledoval situáciu v cestnej premávke, prehliadol maloletého cyklistu T.
H., nar. XX. X. XXXX, ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidla, s
vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením predným pravým rohom
vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle zmenil smer jazdy vľavo, cyklista spadol na cestu a bol prejdený

a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 7. 2010.

Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v uvedený deň išiel k bratovi pomôcť mu a išiel s
ním aj jeho syn T.. Keď syn uvidel manželku aj so starším bratom prechádzať okolo, súhlasil, aby išiel s

nimi. Samotnú nehodu nevidel, na mieste nebol. Keď prišiel po nehode, chlapec už ležal na zemi. Bol z
tejto situácie v šoku, veľmi mu pomáhal brat, ktorý sa o všetko postaral. Syna začali oživovať umelým
dýchaním. Potom ho naložili do auta a išli s ním oproti sanitke, ktorú stretli až v Lipanoch, keď práve
vychádzala z nemocnice. Lekár, keď prezrel syna povedal, že už mu nemôže pomôcť. Jemu i manželke
dali injekcie, po ktorých po celý čas, aj počas pohrebu boli úplne apatickí. Boli prítomní pri rekonštrukcii

prípadu a zúčastnili sa na trestných pojednávaniach. K tragédii došlo potom, keď manželka previedla
chlapcov cez cestu, odišla do obchodu a chlapci ostali na parkovisku. Vodič nevenoval pozornosť
riadeniu vozidla, chlapca vôbec nevidel. Sám vodič vypovedal, že videl dvoch chlapcov, ale potom odišli
do nejakého dvora, lebo sa mu stratili z dohľadu. Vodič mal vystúpiť z auta a prezrieť si, kde sú. Syn stál
pred obchodom na bicykli a keď išlo na neho auto, zľakol sa, chcel prebehnúť za manželkou. Keby toto

auto na neho nešlo, on by stále čakal na mieste, kde ho nechala manželka. V čase nehody syn nemal
ochrannú prilbu, pretože chlapec sa pohyboval na dvore, bol celý deň doma, nechodil sa bicyklovať po
obci, bol to len práve ten moment, keď išiel s manželkou do obchodu. Celý deň syn z dvora nevyšiel, on
mu ani nedovolil bicyklovať sa vonku. Syn bol absolútne zdravý, neboli s ním žiadne výchovné problémy,
bol poslušný, neodvrával. Nenamietal, keď syn išiel na bicykli s manželkou. Pred obchodom, kde išli

nakupovať, bolo parkovisko. Starší syn mal kolieskové korčule, práve staršiemu synovi išla manželka
kupovať nejaké sladkosti a keď ich mladší syn zbadal, chcel ísť s nimi. Starší syn bol pri nehode,
všetko videl, stál tam, hovoril, že chcel mladšieho brata vytiahnuť, ale už to nešlo, lebo mu prešlo
vozidlo hrudník. Kričal na brata, T. stoj, ale T. sa zrejme zľakol a chcel sa pohnúť smerom na schody zamanželkou. Práve preto, že nechodil vonku, nemal skúsenosti, ako chodia autá, trúbia, ako sa pohybujú.
Vodič nesledoval cestu, nevidel za sebou nič a keby tam aj stála nejaká žena s kočíkom, bol by ju
prešiel. Chápal by, keby sa táto nehoda stala na hlavnej ceste, ale toto sa stalo na

parkovisku, kde autá vôbec nechodia, sú tam už len dva domy, je to slepá ulica.

Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že v deň nehody manžel išiel pomáhať k svojmu bratovi, ktorý chystal
svadbu. Starší syn ju pýtal o sladkosti na výlet, preto povedala, že pôjde do Jednoty na
nákup. Syn na kolieskových korčuliach išiel pred ňou po chodníku a ešte sa jej syn pýtal, či zoberú do

obchodu T., na čo mu povedala, že ak ich uvidí, tak áno. Cez hlavnú cestu prešla s oboma synmi, potom
bol pred nimi priestor doľava, doprava a rovno, kde si nadbehla pár krokov, chlapci nechceli ísť s ňou do
obchodu. Pred obchodom nestálo žiadne auto, ani ľudia, bolo tam ticho. Schodami vybehla do obchodu,
kde nikto nebol, pýtala si 20 dkg šunky a v tom začula krik a piskot. Všetko nechala tak, vybehla z
obchodu, pod kolesami videla pritlačeného syna. Kľakla si k nemu. L. L. vystúpil z iného vozidla I. a
kričal vodičovi, cúvaj, chlapec je pod kolesom. Vodič cúvol, zdvihla syna, dobehol manžel, kričala, aby

zavolali záchranku. Brat manžela poskytoval synovi prvú pomoc, ale nič nepomáhalo. Preto syna naložili
do vozidla a išli oproti záchranke, tú míňali až v Lipanoch, pri nemocnici. Vo vozidle záchranky oživovali
syna, ale bolo to márne. Manžel kričal, trhal si vlasy, ona sedela, doktor im povedal, že syna sa už
nedalo zachrániť. Obom napichali injekcie a sanitkou sa vrátili bez chlapca domov, bola tam už polícia.
Celú noc nezažmúrili oči. Nebyť švagra, neboli by schopní urobiť pohreb. S vodičom sa nerozprávala,

ani ho nevidela, až potom, keď bola robená rekonštrukcia. Marek bol pokojné dieťa, neutekal z domu,
mal nadanie na hudbu, tanec, chceli tieto jeho záľuby pestovať. Stále syna učila, že keď prechádza cez
cestu, aby sa pozrel doprava a doľava, všetko si skontroloval, až potom prešiel cez cestu. Starší syn G.
bol živší, ale dalo sa na neho spoľahnúť, súrodenci sa mali veľmi radi. Bývali spolu s rodičmi manžela v
rodinnom dome v spoločnej domácnosti. Synovi G. povedala, keď nechceli deti s ňou vojsť do

obchodu, aby dával pozor na syna. Bola pokojná, keď vchádzala do obchodu, lebo tam bolo ticho a
prázdno, bolo obvyklé, že tam chodili mamičky aj s deťmi a deti behali v tomto priestore, pohybovali sa
bez dozoru, keď ich matky čakali v rade v predajni. Syn G. povedal, že vodič nedával vôbec pozor, že
pozeral do ulice a chlapi mu kričali zhora, kde je reštaurácia. Pri rekonštrukcii namietala polohu bicykla,
ale jej námietky neboli vzaté do úvahy. Výpoveď syna G. bola urobená bez ich prítomnosti, tak

isto bez prítomnosti psychológa. Preto o obsahu jeho výpovede nevedela, keby o tom vedela, namietala
by ju. Dieťa nemalo prilbu na hlave, lebo to nepovažovala za potrebné, ale ani prilba by mu nepomohla.
Keby vodič videl syna, nestalo by sa to.

Svedok Y.Á. V. vypovedal, že v obci Lúčka Potoky robili výkopové práce. Samotní občania obce boli

starostkouupozornení,abydávalipozornadeti.Tietoprácerobilipriodpadovompotrubí,ktorésanapája
na čističku na Lipany. Pracovali aj v strede obce. Po výkone týchto prác išiel do obchodu Jednota.
Prechádzal z hlavnej cesty po ľavej strane smerom k Jednote, kde je slepá ulica, tam už stál bager.
Ako vchádzal k obchodu, kde je vyznačené miesto na parkovanie vozidiel, tam už stáli dve vozidlá pri
Jednote a dve za ňou, poniže Jednoty, keď mu vbehol pod kolesá chlapec. Nemohol ho vidieť, lebo

sedel na ľavej strane a keď zabočoval doprava cez nákladné vozidlo napravo nemal výhľad. To, že
chlapec je tam, zistil až keď bol pod kolesami, keď na neho bagrista kričal, že má pod kolesami chlapca.
Chlapec sa pravdepodobne zachytil o nárazník nákladného auta, bicykel stiahlo pod koleso a tak sa
tam ocitol chlapec. Miesto, kde sa pohyboval dobre poznal, pretože v obci pracoval už asi dva mesiace.
Pán Polák, bagrista, s ktorým pracoval, už bol pri Jednote, obaja sa dohodli, že sa zastavia v obchode,

sám potreboval nákladné vozidlo zaparkovať doma, lebo na druhý deň mal už mal robiť inde. Miesto,
kde pracovali bolo blízko obchodu Jednoty a okolo nich pobehávalo veľa detí, alebo sa bicyklovali,
museli ich odháňať. To bolo ale pred nehodou. Pracoval ako živnostník, mal so žalovaným uzavretú
dohodu na výkon prác, ktoré faktúroval, žalovaný mu ich vyplatil. Pre žalovaného takto pracoval asi 2
roky. Bager bol zaparkovaný v slepej ulici, on išiel so svojim vozidlom naľavo k obchodu, lebo tam bolo

miesto na parkovanie. Stál asi 1,5 m pred bagrom po jeho pravej strane. Videl žalobkyňu ako vchádzala
do obchodu, ale deti nevidel. Žalobkyňu zbadal, keď už bola na schodoch, vchádzala do predajne.
Nenapadlo ho, že môžu deti vybehnúť za ňou do obchodu. Spod kolies vytiahol dieťa U. L. a dal ho pred
auto, až potom prišla matka dieťaťa. On neporušil žiaden dopravný predpis, odmietal tvrdenie, že išiel
ako šialený. Takto rýchlo ani nemohol prejsť ten úsek, pretože z križovatky odbočoval doľava, musel dať

prednosť protiidúcim vozidlám, pretože je tam neprehľadná zákruta a keď odbočil, išiel rýchlosťou 9-12
km/h z križovatky, potom odbočoval doprava. Prácu skončil v obci o 16.00 hod., v obchode si chcel
kúpiť malinovku, pretože na druhý deň už mal pracovať inde.Svedok U. L. vypovedal, že spolu s Jánom Hrabčákom pracovali pre firmu EKO SVIP, on pracoval s
bagrom a p. V. s nákladným autom. Je tiež živnostník, má živnosť na práce s bagrom a so žalovaným
uzatvárali spolu každoročne zmluvu o vykonaní prác. Takú istú zmluvu mal p. V.. V uvedený deň obaja

skončili prácu, on skôr došiel k predajni Jednota a cúvol v slepej uličke, na to prišiel p. V. s vozidlom a tiež
tam pri ňom chcel zaparkovať. Spredu totiž boli autá, tam sa nedalo parkovať, preto parkovali vo
vedľajšej ulici. V momente, keď vychádzal z bagra, prichádzal V. s vozidlom a chcel pred ním zastaviť.
Dieťa zbadal až keď bolo zachytené kolesami nákladného vozidla. Už sa nič nedalo urobiť. Preto utekal
k V., aby cúvol, ale dieťa už bolo zachytené kolesami. Keď on prišiel k Jednote a zaparkoval, chlapca

nevidel, vtedy tam nikto nebol. Keby deti boli vpredu, bolo by možné na to brať ohľad, ale keďže boli
vzadu a pribehli zo strany spolujazdca, teda z opačnej strany, ako sedel vodič, nebolo
možné ich vidieť. Podľa neho vodič nemohol usudzovať, že niekto vzadu za kolesami bude, pretože
tento priestor keď sem vchádzali bol prázdny. V. s vozidlom zaparkoval v časti doľava, kde on už stál
s bagrom, ale nie o celú šírku vozidla, ako je to na záberoch z rekonštrukcie. V tomto mieste sa v tej
dobe nepohybovali deti.

Svedkyňa Š. Š. vypovedala, že je starostkou obce Lúčka. Žalovaný EKO SVIP vyhral súťaž o
vybudovanie vodovodu a kanalizácie v obci a v r. 2009 vykonával tieto práce. Pána V. nepozná, mal
pracovať pre firmu EKO SVIP ako ich zamestnanec. S vedením EKO SVIP-u často komunikovala, aj
so zamestnancami vykonávajúcimi tieto práce. Občania obce boli oboznámení s prácami na verejnom

zhromaždení a tiež ich oboznamovali cez rozhlas kedy a kde sa budú tieto práce, na ktorých uliciach
vykonávať, aby v tom čase nemali zaparkované vozidlá na ceste a ďalej s tým, že bude
obmedzená plynulosť dopravy a obmedzená rýchlosť.

Podľa § 420 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou,
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť

jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný
vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako i súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niekt. zák., v znení neskorších predpisov, poisteniezodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Predmetom žaloby je priznanie nemajetkovej ujmy ako škody, ktorá vznikla žalobcom usmrtením ich
syna ako blízkej osoby, keď týmto došlo k zásahu do ich práva na súkromný život chráneného podľa §

11 Občianskeho zákonníka. Smrťou syna žalobcov došlo do zásahu práv žalobcov na súkromí a rodine.
Maloletý syn žalobcov zomrel pri dopravnej nehode dňa 21. 10. 2009, pričom vodič nákladného
motorového vozidla Š. XXX, Q. U. Y. V. bol v konaní sp. zn. X O. XX/XXXX Okresného súdu Prešov
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.

Nebohýsynžalobcovžilsožalobcamiakosvojimirodičmi,starýmirodičmiasúrodencamivusporiadanej
rodine, kde existovali harmonické vzťahy medzi členmi rodiny a silné sociálne, morálne a citové putá.
V rámci rodinného života tvorili fungujúcu rodinu s vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Stratou
syna utrpeli žalobcovia neodčiniteľnú ujmu a priznanie takejto nemajetkovej ujmy v peniazoch je možno
chápať ako primeraný prostriedok ochrany proti neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie a

rodinný život. V dôsledku úmrtia syna žalobcov došlo nenávratne k pretrhnutiu silných citových väzieb
a k ich ochudobneniu o citový vzťah k dieťaťu.

Za takúto škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ motorového vozidla, u ktorého Y. V. pracoval a
vykonával práce na dohodu, pretože je tu daná zodpovednosť žalovaného podľa § 427 Občianskeho

zákonníka. Z tohto dôvodu súd neuznal námietku žalovaného a vedľajšieho účastníka, že sa jedná o
zodpovednosť vodiča Y. V., keďže bolo preukázané, že vodič vozidla vykonával práce pre žalovaného
a ku škode došlo pri plnení jeho pracovných úloh. Týmto je založená aj zodpovednosť žalovaného voči
tretím osobám. Žalovaný by za škodu nezodpovedal len v prípade, ak by išlo o vybočenie z plnenia
úloh právnickej osoby a jej zamestnanca. Je preukázané, že neoprávnenému zásahu došlo vodičom

žalovaného, ktorý si plnil pracovnú úlohu, preto navonok vo vzťahu k žalobcom za škodu
zodpovedá žalovaný.

V trestnom konaní si žalobcovia uplatnili náhradu škody, súd ich odkázal ako poškodených
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku na občianskoprávne konanie.

Podľa § 135 ods. 1,2 O. s. p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či
určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je

súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho

vychádza.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní X O. XX/XXXX bolo rozhodnuté o vine Y. V., pretože
dňa 21. 10. 2009 v čase o 16.05 hod. v obci Lúčka viedol nákladné motorové vozidlo zn. Š. XXX
po miestnej komunikácii v smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku COOP Jednota, kde chcel
odstaviť vozidlo, nevenoval vedeniu pozornosť, nesledoval situáciu na ceste, prehliadol maloletého

cyklistu T. H., nar. 24. 9. 2005, ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraji cesty v
smere jazdy vozidla, s vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením
predným pravým rohom vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle zmenil smer jazdy vľavo, cyklista spadol
na cestu a bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorýmpodľahol, teda jemu z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1
Trestného zákona.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú

za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzateľ motorového vozidla, lebo po celú dobu
používal na základe dohody o vykonaní prác, motorové vozidlo Y. V., ktorý na ňom jazdil a ktorý spôsobil
túto nehodu. Ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky v zmysle §§

427 - 431. Tým je založená pasívna legitimácia žalovaného, a preto súd nevyhovel žalovanému, pokiaľ
namietal svoju pasívnu legitimáciu. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 je založená na objektívnom
princípe bez zreteľa na zavinenie a tejto zodpovednosti sa môže prevádzateľ zbaviť len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená okolnosťami pri prevádzke motorového vozidla a ak škode nemohol zabrániť
aniprivynaloženívšetkéhoúsilia,ktorémožnoodnehopožadovať.Tútookolnosťžalovanýnepreukázal.
Len výlučné zavinenie poškodeného by mohlo viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa

motorového vozidla za škodu, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky a nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vodič, ktorý pracoval u
žalovaného pri úkonoch, kedy odstavoval nákladné motorové vozidlo na parkovisku, nevenoval náležitú
pozornosť a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom prehliadol maloletého T. H. ako cyklistu,
ktorý sa v tomto priestore pohyboval na bicykli v smere jazdy nákladného motorového vozidla a keď s

vozidlom odbočil vpravo, vedľa nákupného strediska, krátko pred zastavením predným pravým rohom
zachytil cyklistu, ktorý spadol na cestu, bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom
vozidla. Svedok Y. V. pri svojom výsluchu potvrdil, že pri tomto manévri, t. j. pri zaparkovaní, nevidel na
situáciu po pravej strane svojho vozidla, sedel na ľavej strane, zabočoval doprava a cez
nákladné vozidlo na pravú stranu nevidel. To, že je chlapec pod kolesom zistil až vtedy, keď na neho

bagrista U. L. zakričal, aby cúvol, lebo pod kolesami je chlapec. U. U. L. potvrdil, že dieťa zbadal, keď
už bolo zachytené pod kolesami nákladného motorového vozidla a nedalo sa nič robiť, preto utekal k
V. a dával mu pokyn, aby cúval. Y. V. ako vodič nákladného vozidla si však mal situáciu sledovať pri
tomto manévri a keď nevidel na pravú stranu, aká je situácia, mohol požiadať U. L. o asistenciu pri tomto
manévri, keďže išli spolu a boli dohodnutí, že sa zastavia a nakúpia si v predajni Jednoty. Zo strany

vodiča išlo o hrubé zanedbanie povinnosti vodiča pri prevádzke motorového vozidla, ktoré aj trestným
senátom bolo posúdené ako trestný čin.

Právo na ochranu osobnosti bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné
odstrániť. Smrť maloletého syna žalobcov nečakane a tragicky zasiahla do života žalobcov,

ako aj celej rodiny, nenávratne pretrhla doterajšie silné citové vzťahy a ochudobnila žalobcov o citový
vzťah k dieťaťu. Spôsobila im stratu lásky a radosti z prežívania s ich nebohým synom.

Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému každý právny
štát poskytuje ochranu. Dňom účinnosti Listiny základných práv a slobôd bola poskytnutá ústavná

ochrana súkromnému životu fyzickej osoby, čo je aj obsiahnuté v § 11 Občianskeho zákonníka. Ústava
Slovenskej republiky upravuje právo na súkromie v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2. Úprava
ochrany súkromia vrátane rodinného práva vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa
nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva
na súkromie je zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenie súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne

rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto
priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia.
Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v
sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú
neoprávnené, sú zásahmi do rodinného života, do rodinného súkromia. Deštrukciou

týchto vzťahov môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako
čiastkového práva na ochranu súkromného života, ako aj práva na ochranu osobnosti za podmienky, že
konaniepôvodcuzasahujeprotiprávne,jeobjektívnespôsobilédoprávanaochranuosobnostizasiahnuť
a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne
spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby

a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom na ochranu proti takémuto zásahu je žaloba,
ktorou sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia
a ktorá môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na tento typ zásahu sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnosti a tento typ je zásahom doosobnostných práv fyzickej osoby. Subjektami zodpovednými za zásah, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v
jejfyzickejamorálnejintegrite,môžubyťbuďfyzickéosobyaleboosobyprávnické.Vprípade, žeza

zásah zodpovedá právnická osoba vychádza sa všeobecne z toho, že ak bol zásah do osobnosti
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby,
postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka samotnú právnickú osobu,
pričom zodpovednosť za zásah proti osobnosti fyzickej osoby nie je zodpovednosťou za zavinenie,
ale je objektívnou zodpovednosťou. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je zvláštny

prípad zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka vyvolaný zvláštnou povahou
prevádzky dopravných prostriedkov. Preto za nemajetkovú ujmu spôsobenú osobnosti fyzickej osoby
touto prevádzkou analogicky zodpovedá prevádzkovateľ. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za
zásah do osobnostných práv je potrebné postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka.

Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je potrebné postupovať podľa

§ 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do súkromného života znamená úmrtie člena
rodiny, ktoré predstavuje nezhojiteľný zásah do emocionálnej sféry života pozostalých blízkych osôb, iba
morálne zadosťučinenie sa javí nepostačujúce vzhľadom na značnú mieru dotknutia pozostalých osôb.
Výšku náhrady súd určil podľa kritérií v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pred tragickou udalosťou
tvorili žalobcovia so synom plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými

väzbami a nečakaná náhla smrť ich syna, znamenala pre nich, ako rodičov, veľkú stratu, keď stratili aj
možnosť viesť so zosnulým synom súkromný život. V dôsledku tejto tragickej udalosti došlo k nezvratnej
deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a intenzívnemu
zásahu do ich osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život. Trauma je neodčiniteľná a k
náprave už nemôže dôjsť. Preto morálna satisfakcia je nepostačujúca.

Pri stanovení výšky náhrady škody vzal súd do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých došlo k usmrteniu a zohľadnil mieru zavinenia zodpovedného subjektu na vzniknutom zásahu do
osobnostných práv a vzal zreteľ na všetky okolnosti prípadu, skutkové i právne, ako aj na poľahčujúce, či
priťažujúceokolnosti nastraneškodcuakoaj nastranepostihnutého.Spôsobavýškaprimeraného

zadosťučinenia musia byť určené tak, aby boli odčinené i okolnosti zvláštneho zreteľa hodné. Vodič
nákladného motorového vozidla pri manévri odstaviť vozidlo, nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke a prehliadol maloletého cyklistu T. H., ktorý jazdil na detskom
bicykli pri pravom okraji cesty a pri manévri, kedy odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko
pred zastavením pravým predným rohom vozidla zachytil maloletého cyklistu, ktorý spadol na cestu a bol

prejdený a pritlačený motorovým vozidlom, pričom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rodičia nebohého
syna nevybavili ho na jazdu po ceste bicyklom reflexnými pásmi na oblečení, nevybavili ho
prilbou a bicykel, na ktorom jazdil ako účastník cestnej premávky, nebol spôsobilý riadnej premávky na
cestnej komunikácii. Žalobkyňa v 2. rade nechala maloletého Mareka bez náležitého dohľadu a poverila
staršieho syna, nespôsobilého náležitého dohľadu nad maloletým vo veku 11 rokov, ktorý sa pohyboval

na kolieskových korčuliach, keď vchádzala do obchodu na nákup a rešpektovala, že deti s ňou nechceli
ísť do obchodu. Žalobkyňa v 2. rade podcenila možné hrozby, keď svojho nebohého syna ponechala
bez náležitého dohľadu na parkovisku a ona sama vošla do obchodu. Z hľadiska vyhodnotenia týchto
zanedbaní povinností zo strany žalobcov, súd znížil nimi uplatnený nárok, a to u žalobkyne v 2. rade
o polovicu pre nezabezpečenie náležitého dohľadu nad maloletým nebohým synom v čase tragickej

udalosti pre porušenie § 55 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého len
osoba staršia ako 15 rokov môže viesť osobu mladšiu ako 10 rokov pod dohľadom a zároveň zodpovedá
za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a ďalej obaja rodičia nezabezpečili syna pri vstupe na
cestnú vozovku prilbou, ochrannými pásmi na odeve a umožnili mu takto jazdiť na cestnej vozovke na
nespôsobilom bicykli. Z vyššie uplatnených dôvodov súd znížil priznaný nárok žalobcovi v 1. rade vo

výške 1.500,- EUR, teda znížil o 10 % uplatnený nárok, t. j. na 13.500,- EUR a u žalobkyni v 2. rade
o 50 %, t. j. 7.500,- EUR.

Priznané plnenie uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku
súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o postoj vedľajšieho účastníka, ktorý predniesol, že náhrada na nemajetkovú
ujmu má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len keď boli vyčerpané všetky predchádzajúce
možnosti alebo prostriedky reparácie, sa súd s takýmto postojom nestotožnil, lebo predmetom žaloby jenáhrada nemajetkovej ujmy na zníženej ľudskej dôstojnosti v dôsledku straty blízkej osoby ako člena
rodiny v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom rozhodnutím Európskeho súdneho dvora o
prejudiciálnej otázke zo dňa 24. 10. 2013 C-22/12 bolo rozhodnuté, že jednotlivé ustanovenia smernice

sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Zodpovednosť poisteného, ktorá podľa
vnútroštátneho súdu vyplýva z § 11 - 13 Občianskeho zákonníka vznikla na základe nehody, má

občianskoprávnu povahu, na túto zodpovednosť sa vzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti
za škodu, na ktoré odkazujú smernice Európskeho súdneho dvora. V prípade uplatnenia nároku na
nemajetkovú ujmu pozostalých obetiam dopravnej nehody je možné takýto nárok uplatňovať súdnou
cestou, napriek doterajšej úprave v Občianskom zákonníku, lebo jej výšku môže schváliť len súd.
Poisťovňa je povinná uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške uvedenej v rozsudku súdu z
povinného zmluvného poistenia vinníka nehody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
len čiastočný úspech, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne
nepatrnejčastialeboakrozhodnutieovýškeplneniazávisí odznaleckéhoposudkualebo
od úvahy súdu. V takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokátovi vypočíta z výšky

súdom priznaného plnenia. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca
žalobcov si vyúčtoval odmenu podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a ku každému úkonu si uplatnil 20 % DPH. Hodnota sporu pri žalobcovi v 1. rade je 13.500,- EUR,
hodnota jedného úkonu 303,74 EUR, z toho 50 % = 151,87 EUR. Žalobca v 1. rade si uplatnil náhradu
trov konania nasledovne:

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia Ľ. H. dňa 25.05.2011
(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ........................................................................... 303,74
eur
2. písomné podanie na súd - žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa

25.05.2011
v mene Ľ.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)....................................... 151,87
eur
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku vedľajšieho účastníka zo dňa 4.8.2011 v mene

Ľ.. H.Š.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87
eur
4. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 12.3.2012 od 13.45 hod. do 14.40 hod. v mene Ľ.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87

eur
5. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 18.4.2012 od 14.40 hod. do 15.40 hod. v mene Ľ.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87
eur
6. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 11.6.2012 od 14.00 hod. do 15.20 hod. v mene Ľ.. H.

H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87
eur
7. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 16.7.2012 od 11.45 hod. do 12.40 hod. v mene Ľ.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87

eur
8. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.10.2012 v mene Ľ.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87
eur
9. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 22.9.2014 od 11.00 hod. v mene Ľ.. H.

(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87
eur
úkony spolu ..................................................................................................... 1.518,70 eurHodnota sporu pri žalobkyni v 2. rade. 7.500,- Eur, hodnota 1 úkonu 237,34 EUR, z toho 50 % = 118,67
EUR, ku každému úkonu si právny zástupca uplatnil režijný paušál v roku 2011 = 7,41 a v roku 2012 =

7,63 EUR a v roku 2014 = 8,04 EUR, odmenu advokáta si uplatnil nasledovne:

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia J. H. dňa 25.05.2011
(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ........................................................................... 237,34
eur

2. písomné podanie na súd - žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa
25.05.2011
v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)....................................... 118,67
eur
3. písomné podanie na súd-vyjadrenie k stanovisku vedľajšieho účastníka zo dňa 4.8.2011 v mene J..

H.W.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67
eur
4. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 12.3.2012 od 13.45 hod. do 14.40 hod. v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67

eur
5. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 18.4.2012 od 14.40 hod. do 15.40 hod. v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67
eur
6. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 11.6.2012 od 14.00 hod. do 15.20 hod. v mene J.. H.

(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67
eur
7. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 16.7.2012 od 11.45 hod. do 12.40 hod. v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67
eur

8. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.10.2012 v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67
eur
9. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 22.9.2014 od 11.00 hod. v mene J.. H.
(§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,37

eur
úkony spolu ..................................................................................................... 1.186,70 eur

Žalobcovia v rade 1, 2 si uplatňujú režijný paušál nasledovne:

režijný paušál v roku 2011 = 7,41 Eur …................................................................................ 3 x 7,41 =
22,23 eur
režijný paušál v roku 2012 = 7,63 Eur …................................................................................ 5 x 7,63 =
38,15 eur
režijný paušál v roku 2014 = 8,04 Eur …................................................................................ 1 x 8,04 =

8,04 eur

režijný paušál spolu ...............................................................................................................................
68,42 eur

NÁHRADA ZA STRATU ČASU:
- náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
- 1/60-ina výpočtového základu v roku 2012 = 12,71 eur, v roku 2014 = 13,40 eur,
- náhradu za stratu času za cestu vykonanú zo Starej Ľubovne do Prešova a späť v dňoch: 12.03.2012,
18.4.2012, 11.6.2012 a 16.7.2012 a 22.9.2014

- cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť je 136 km a trvá minút 120, t.j. 4 polhodiny,
- podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. k náhrade za stratu času patrí príslušné DPH
1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 12.3.2012 ....................................... 4 x 12,71
= 50,84 eur2. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 18.4.2012 .......................................... 4 x 12,71
= 50,84 eur
3. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 11.6.2012 .......................................... 4 x 12,71

= 50,84 eur
4. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 16.7.2012 .......................................... 4 x 12,71
= 50,84 eur
5. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 22.9.2014 .......................................... 4 x 13,40
= 53,60 eur

NÁHRADA ZA STRATU ČASU SPOLU:..........................................................................................
256,96 eur

NÁHRADA CESTOVNÉHO:
- na cestu bolo použité motorové vozidlo zn. X. E. E.

- spotreba motorového vozidla - kombinovaná podľa priloženého technického preukazu 5,6 litra/100 km,
- cestovné sa počítalo na základe vzorca (počet km x cena PHM x priemerná spotreba) : 100 + (zákl.
náhrada za km x počet km),
- cesta vykonaná zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť v dňoch: 12.3.2012, 18.4.2012, 11.6.2012
a 16.7.2012

- cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť je 136 km,
- základná náhrada za km je určená na základe opatrenia MPSVR SR a základná náhrada za km roku
2012 = 0,183 eur,
- cena PHM určená na základe predložených pokladničných blokov,
- podľa § 18 ods. 3 vyhlášky patrí k náhrade cestovného príslušné DPH

1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 12.3.2012
((136 x 1,454 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,97 eur
2. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 18.4.2012
((136 x 1,475 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 36,13 eur
3. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 11.6.2012

((136 x 1,419 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,70 eur
4. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 16.7.2012
((136 x 1,384 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,44 eur
5. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 22.9.2014
((136 x 1,384 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 36,23 eur

______________________________________________________________________________________
NÁHRADA CESTOVNÉHO SPOLU: ...............................................................................................
179,47 eur
Celkové trovy bez 20% DPH

(spočívajúce z odmeny advokáta, straty času a cestovného) ..........................................................
3.278,68 eur

Celkové trovy s 20% DPH .........................................................655,74 (20%DPH) =
3.934,42 eur

Žalobcovi v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.166,44 EUR spolu s DPH,
žalobkyni v 2. rade vo výške 1.768,01 EUR s DPH, ktoré uhradí žalovaný priamo na účet právnemu
zástupcovi žalobcovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu, advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka Stará Ľubovňa, č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, P.: XXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v rade 1, 2 sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov. V konaní boli úspešní, preto podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, prešla poplatková povinnosť na žalovaného a súd
mu uložil z priznaného plnenia podľa pol. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatiť súdny poplatok vo
výške 1.260,- EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.