Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244729
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244729.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: M. X.,
B. XX, C.N., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341,
proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1,
Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 15C/202/2011-340, zo dňa 3.7.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I č.k. 15C/202/2011-364, zo dňa 19.9.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zamietol návrh
vo veci samej (ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 10.734,50 eura s prísl.
predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporkyne pri vykonávaní

bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len
"PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len
"obchodník s CP") a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 a § 16
zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci(ďalejlenzákona
č. 514/2003 Z.z.), keď s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že v danom prípade neboli

splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že navrhovateľ bol členom družstva, do ktorého vložil členský vklad a ďalšie členské
vklady, avšak vzhľadom na jeho rozhodnutie o vystúpení z družstva jeho členstvo zaniklo rozhodnutím
predstavenstva družstva podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva k 30.3.2011, čím navrhovateľovi vzniklo
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 2.439,80 eura so splatnosťou k 30.9.2011. Uviedol,
že na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/SPI z
21.3.2002, právoplatným 28.3.2002, bolo družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou

verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori
získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 2.6.2008 mal
preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi družstvom a obchodníkom s CP. Predmetná zmluva
bola obchodníkom s CP vypovedaná listom z 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkonedružstvo listom z 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP. V tomto čase
družstvo však nepodalo žalobu voči obchodníkovi s CP o náhradu škody, ale žiadalo NBS o riešenie
situácie. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad

pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo
vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu
správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií družstva; ani po rokovaní so
štatutáromdružstvaakoajsostatnýmištatutármidcérskychspoločnostídružstva.Obsahprerokovaných
skutkových okolností o činnosti družstva mal súd prvého stupňa preukázaný zo zápisu z prerokovania

problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom
pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane

náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.
Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentmi by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich

ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné,
aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia
družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev
a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým
družstvám. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo o preskúmanie postupu

obchodníka s CP potom, čo mu vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov,
ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd prvého stupňa preukázané, že
NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto
období vyzvala družstvo listom z 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu
investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS

zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných dôkazov mal
súd prvého stupňa ďalej preukázané, že družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie
dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1 písm.
a) zákona č. 747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.5.2010 na čas, kedy
družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom

predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím
OPK-5664/1-5/2010 z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu investície
zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV-1744/2010 z 8.12.2010,
právoplatným 16.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144
ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením

§ 128 ods.1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4
zákona č. 566/2001 Z.z., rozhodnutím ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011, právoplatným 18.7.2011. Týmto
rozhodnutím NBS družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala vykonávať inú
činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na
základezískanýchpoznatkovočinnostidružstvaakoajobchodníkasCPpodaladňa27.7.2010orgánom

činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z., keď navrhovateľ bol povinný preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bol členom. Zákonné podmienky vzniku

zodpovednosti odporcu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie,
nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľ nepreukázal, že by
NBS vo vzťahu k družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané,
že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. dňa 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj naskutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt (družstvo) dodržiava schválený prospekt investície.
NBSnevykonávalaaaninemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťoudružstvaakovyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej

republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o NBS, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Vzhľadom na uvedené
súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal už prvú z troch podmienok
vzniku zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS a z dôvodu hospodárnosti
konania sa s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou

s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, nezaoberal.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý je povinný plniť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010,
mal preukázané, že na majetok družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu

bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v
lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku navrhovateľa
voči družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, navrhovateľ patril medzi skupinu veriteľov družstva
oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľ formou prihlášky do konkurzu,
urobil. Pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty popretá a z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha

určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou voči správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený
na majetok družstva, rovnako ako konanie o incidenčnej žalobe, nie sú právoplatne ukončené a na
súde sa vedie konanie pod sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si družstvo uplatňuje titulom náhrady škody
za nesprávny úradný postup odporkyne nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je právoplatne
skončené. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cz 110/84 (publikovaného Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod
č. 4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2006,
sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 25 Cdo 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak

nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003

Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa
vyhodnotilnávrhzapredčasnepodanýatoajzdôvodu,ženavrhovateľakobývalýčlendružstva,ktorýsa
stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky
nanáhraduškodymôžeuplatniťvzmysleustanovenia§243aods.4Obchodnéhozákonníkazasplnenia
podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa

ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods.8explicitnezakotvuje,žekaždýčlendružstvajeoprávnenývmenedružstvapodaťžalobuonáhradu
škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu,
že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu
škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže

uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie
družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva,
ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za
škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie

uvedeným subjektom družstva vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,

ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda.
Navrhovateľ poukázal, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou obchodníka s CP, pričom uviedol, že družstvo poskytovalo finančné prostriedkypotom, ako ich získalo od neho, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi
družstvom a obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci
zmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje povinnosti

vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa družstvo svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky)
dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s

prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - obchodníkom
s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa
názoru súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS
vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane
navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným
postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP; preto sa takýmto prípadným

nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 zákona
č. 566/2001 Z.z. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil družstvu Prospekt

investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č.
566/2001 Z.z.), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť.
Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány družstva. Odporkyňa tiež
preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt investície
mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť §
128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z.z.). NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospektinvestície.Slovenskárepublikaakoštátnemôžepriamozasahovaťdovlastnejčinnostidružstva

a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy
družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ ako
člen družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na
činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva,
prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť

družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ
nepreukázal, že počas členstva v družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že
by aktívne zasahoval do činnosti družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v
činnosti štatutárnych zástupcov družstva. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvého
stupňa návrh zamietol.

Súd prvého stupňa zamietol i návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie podľa čl 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ o navrhovateľom položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie veci.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie je súdom, proti rozhodnutiu

ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadala.

Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej podal odvolanie navrhovateľ a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody
10.734,50 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov
práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde
ku škode na jeho úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je
podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade
takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jeho

pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdil ako úplne irelevantný,
ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS,

spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver, že sa mal viac starať o
svojezáležitostivrámcizásady"právopatríbdelým",nakoľkokuškodedošlovrámciporušeniazákonnej
povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol
"bdelý" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani

obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie
donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzal zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného
zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS
napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu

(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s CP. Mal za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný
tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení
na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou
obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných

subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. D. Q., Csc. preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová
spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné

prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch
zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY,
s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi

spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či
už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka
s CP. Poukázal tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom s CP
a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom

konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní
tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a neprijala žiadne následné
kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s

CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo
členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné podcenenie situácie a
umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním
vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojimkompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal
ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a

družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch;
z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010

(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,

ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení

s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v
máji 2011 (zákazom činnosti). Mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody
proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody

skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa
ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá
čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
11.4.2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť

záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od
subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný mu dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa
navrhovateľa znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v

konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z
neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a
iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť. Záverom v odvolaní poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého

stupňa vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.

Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo
vecivykonalrozsiahledokazovaniezaúčelomspoľahlivéhozisteniaskutkovéhostavu,riadnezabezpečil
listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec
podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom alebo ňou. Súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav

veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo
a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľ v konanínepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K
námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v

súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich
obsah.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie proti napadnutej časti
rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta
tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy,

že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010
Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
tak,žedružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo

dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej

doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,

napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej
právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až
130 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na

to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa

ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto

ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade,

ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že
nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom
zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon

finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o

cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient
obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je
zaručená. Navrhovateľ si ako člen družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo

dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa
1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť
PDSI, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným

majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť
obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči navrhovateľovi.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi

s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho konania pre úspech navrhovateľa v konaní právne
významný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom
s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ani podľa
zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľ v rozhodnom období nebol

(a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho
úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité.
Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľa, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie
je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný

rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo
výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady

škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka

náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa,

keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že

dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky

poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z

podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľ nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na

začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom
súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 21.11.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa
listinné dôkazy doložené navrhovateľom a odporkyňou v priebehu konania v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
riadne oboznámil. Uvedené znamená, že navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého

stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností
spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p., nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

potvrdil (výrok I.), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v
zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňauložilnavrhovateľovipovinnosťsúdnypoplatokzaodvolanie
vsume20eurspoukazomnapoložkou7aSadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992Zb.osúdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietal, že predmetom konania je nárok na náhradu
škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie ktoré sa

začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj
poplatku uvedeného v položke 7a.Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011 domáhal
náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
3.7.2014. Navrhovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 29.7.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu
podania poplatkového úkonu. Ak teda podal navrhovateľ odvolanie po 1.10.2012, vznikla mu povinnosť

zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie

konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Aksúdprvéhostupňazaviazalnavrhovateľanazaplateniesúdnehopoplatkuzaodvolanieprotirozsudku
podané dňa 29.7.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (výrok II).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal (výrok III.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.