Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113230334
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113230334.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci v právnej veci žalobcu: L.

P., narodený X. X. XXXX, bytom P. XXXX/X, W., proti žalovanému: A. T., narodený XX. X. XXXX, bytom
M. Q. XX/X, W., toho času T. P., P. P. 4, P., D., o zaplatenie 1730 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1650,60 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok štátu vo výške 98,10 € a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania štátu vo výške 105,62 € a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 8. 11. 2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1730
eur titulom náhrady škody za bolesť.

Žalovaný, ktorému bol návrh riadne doručená, sa k nemu vyjadril. Spochybnil výšku žalovanej sumy,
ktorá nie je primeraná k poraneniam žalobcu. Zároveň navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

Súd vo veci vykonal výsluchom žalobcu, oboznámením sa obsahom spisového materiálu najmä
návrhom zo dňa 31. 10. 2013, znaleckým posudkom č. 1/2015 L.. J. B., spisom sp. zn. 5T/48/2013
(rozsudkom zo dňa 28. 6. 2013, zápisnicou o výsluchu žalovaného zo dňa 15. 4. 2013, znaleckým

posudkom č. 015/13 zo dňa 5. 2. 2013), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca uviedol, že žalovaný mu titulom náhrady škody nezaplatil žiadnu čiastku, keď rozsudkom
č. k. 5T/48/2013 zo dňa 28. 6. 2013, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného, bol odkázaný na
občianskoprávne konanie. Po ukončení práceneschopnosti minimálne tri mesiace pociťoval problémy,

avšak neboli už vykonané žiadne operácie, ani zákroky.

Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia L.. L. B. zo dňa 9. 10. 2013
ohodnotil bolestné žalobcu v súvislosti poškodením jeho zdravia dňa 8. 12. 2012 110 bodmi.Zo znaleckého posudku znalca L.. J. B., U. č. 1/2015 zo dňa 7. 2. 2015 vyplýva, že ohodnotil bolestné
žalobcovi 105 bodmi (položka 223 otras mozgu 30 bodov, položka 12.a zlomenina nosa bez posunu

20 bodov, položka 104 podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov, položka 2 tržná rana v pravej jarmovej
oblasti 10 bodov, položka 2 tržná rana v ľavej čelovej oblasti 5 bodov, položka 5 rozsiahle pomliaždenie
tváre s následným krvnými výronmi 15 bodov), vo finančnej čiastke pri cene bodu v čase úrazu 15,72
eur predstavuje sumu 1650,60 eur. Zároveň sa vyjadril k posudku o bolestnom L.. L. B., v ktorom bola
položka 2 tržná rana v ľavej čelovej oblasti ohodnotená 10 bodmi na hornej hranici sadzby neadekvátna

(znalec ohodnotil položku 5 bodmi).

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/48/2013-126 zo dňa 28. 6. 2013 vyplýva, že žalovaný bol
uznaný za vinného, že dňa 8. 12. 2012 fyzicky napadol žalobcu, a to spôsobom, ktorý žalobca sa liečil a
bol práceneschopný 2 týždne, čím žalovaný spáchal okrem iného prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1Trestnéhozákona.Zatobolodsúdenýúhrnnýmtrestomodňatiaslobodyvtrvaní16mesiacov,súd

mu výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súd odkázal žalobcu ako
poškodeného s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie (právoplatný dňa 28. 6. 2013).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú
za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,

znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou,
ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná[§109ods.1písm.b)].Súdjetiežviazanýrozhodnutímústavného
súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok

alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia v znení ku dňu ublíženia na zdraví - ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z“.) bolesť
je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 437/2004 Z. z. na účely tohto zákona poškodenie
na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na

zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je
povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.437/2004Z.z.náhradazabolesťsaposkytujejednorazovo;musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov,
ods. 2 náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8), ods. 2 výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickýmúradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa oznámenia MZ SR č. 149/2012 Z. z. opatrenie ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod čo predstavuje v roku 2012 15,72 eur.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom znení kto inému úmyselne ublíži na
zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný právny základ nároku žalobcu s ohľadom na
právoplatné rozhodnutie o vine žalovaného, t. j. existencia zodpovednosti žalované za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi v súvislosti s incidentom zo dňa 8. 12. 2012 a to škode na zdraví, bol preto nepochybný.
Pričom aj samotný žalovaný vo vyjadrení k návrhu túto skutočnosť nespochybnil. Súd vychádzal z §

135 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 420, § 438, § 444 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil svoj nárok
na náhradu škodu voči žalovanému titulom bolestného. Spornou zostala iba výška škody v súvislosti
s uplatneným bolestným, ktorú spochybňoval žalovaný. Preto súd zameral dokazovanie na zistenie
výšky náhrady škody za bolestné, keď žalobca si uplatnil sumu 1730 eur ako 110 bodov x 15,72 eur
za bod. Žalobca svoj nárok odôvodňoval predloženým lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia L.. L. B.., ktorý spochybnil žalovaný.

Náhrada za bolesť je ako samostatná zložka náhrady škody na zdraví, upravená v ustanovení § 444
Občianskeho zákonníka a podrobne vo vyhláške č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon
zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie
oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku
na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za
bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Pri zvyšovaní náhrady za bolesť sa vychádza z iných kritérií a že jej zvyšovania nad rámec

ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napríklad
o zvlášť mučivé stavy. Žalobca si v konaní neuplatnil ani mimoriadne zvýšenie bolestného. Súdom
ustanovený znalec L.. J. B. ohodnotil bolestné žalobcu v zmysle znaleckého posudku č. 1/2015 a to 105
bodmi pri hodnote bodu 15,72 eur, spolu suma 1650,60 eur. Pričom 105 bodov predstavuje základné
bodové ohodnotenie a v zmysle znaleckého posudku nevyplýva zvýšenie základného bodového

hodnotenia bolestného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súvislosti s incidentom zo dňa 8. 12.
2012 znalec L.. J. B. obodoval bolestné vo výške 1650,60 eur ako 105 bodov x 15,72 eur. Žalovaný bol
rozsudkom č. k. 5T/48/2013 zo dňa 28. 6. 2013 odkázaný na občianskoprávne konanie, teda v tomto
konaní sa voči žalovanému domáha náhrady škody vo výške 1730 eur ako náhradu za bolestné, ktorú
mu žalovaný ku dňu rozhodovania súdu neuhradil. S ohľadom na uvedené považoval požiadavku na

zaplatenie sumy 1650,60 eur za dôvodnú a v tejto časti návrhu vyhovel, keď vychádzal z ohodnotenia
bolestného v tomto konaní vo výške 1650,60 eur (105 x 15,72 eur). Vo zvyšnej časti 79,40 eur súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Súd je v občianskom-právnom konaní viazaný o rozhodnutí o tom, kto
za ublíženie na zdraví žalobcovi zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu
škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a
majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá
bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Nakoľko z rozsudku č. k. 5T/58/2013 zo dňa 28. 6. 2013 s poukazom na ustanovenie § 156 Trestného
zákona vyplýva, že na strane žalovaného sa jednalo o úmyselné konanie, súd sa v konaní nezaoberal
osobnými a majetkovými pomermi žalovaného, vo vzťahu k možnému zníženiu náhradu škody.Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods.
1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením

dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh ako aj znaleckým posudkom
vypracovaným v tomto konaní. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne
preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula
najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu. Skutkové zistenia nadobudnuté
vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností

vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie
nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti

alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalobca sa v konaní domáhal nároku na bolestné, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný 90 % (95
% úspech - 5 % neúspech), avšak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku. Súd posúdil úspech
žalobcu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a teda tento dosiahol v konaní plný úspech. Avšak

náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť, ak odporca nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch navrhovateľ v konaní
o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorú mu boli spôsobené trestným činom je od poplatku
oslobodený.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch veta prvá pri percentuálnej
sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok z návrhu na začatie konania,
6 % z ceny (úhrady) predmetu konania, najmenej 16,50 eur.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku 98,61 eur, keď vychádzal z úspechu žalobcu
v konaní 95 % a úspechu žalovaného v konaní 5 %, pričom 95 % predstavuje v konaní neúspech
žalovaného. Sumu 98,61 eur vyčíslil ako 95 % zo súdneho poplatku 103,50 eur (6 % zo sumy 1730 eur).

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.

Uznesením č. k. 8C/3/2014-56 zo dňa 17. 3. 2015 súd priznal znalcovi L.. J. B. znalečné vo výške 111,18
eur zo štátnych prostriedkov.Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré platil a to za znalecké
dokazovanie vo výške 111,18 eur a to vo výške 105,62 eur ako 95 %, keď žalovaný bol v konaní
neúspešní 95 % a úspešný 5%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.