Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220780
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. apríla
2014 č. k. 4C/577/2012-88 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
11. septembra 2014 č. k. 4C/577/2012-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia súdneho
poplatku za podané odvolanie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 6 ods. 1, 2,

§ 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 2,
3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zisteným skutkovým stavom. Zo
spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/394/2010 zistil, že žalobca ako oprávnený, prostredníctvom
súdneho exekútora, podal na Okresný súd Komárno dňa 23. 06. 2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 19.
05. 2010. Výzvou zo dňa 10. 08. 2010 bol oprávnený vyzvaný na doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia. Tieto doklady oprávnený v konaní predložil dňa 09. 09. 2010.
Následne exekučný súd uznesením z 24. 01. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2011. Uznesením súdu z 08. 02. 2012
bola exekúcia zastavená. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobca podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce OSP, bol riadne špecifikovaný
žalobný nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré OSP pre

podanie daného typu vyžaduje, teda súd nemohol predmetnú žalobu odmietnuť pre nedostatok jej formy.
Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal,
že takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanému, pričom ani
žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť žalobcu u neho vybavená,len konštatoval, že o tomto nároku ešte nerozhodol. S prihliadnutím na tieto skutočnosti by mohol súd
dospieť k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bol žalovaný uspokojil nárok
žalobcu na náhradu škody v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z., ale samotným podaním žaloby

na súd a doručením žaloby žalovanému podľa názoru súdu bola táto podmienka zo strany žalobcu
scelená. V prípade, ak by návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj žiadosť o udelenie
poverenia boli v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd by bol povinný v 15-dňovej
lehote vydať poverenie pre súdneho exekútora, ktorým by ho poveril, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne. V tomto prípade súd zamietol žiadosť exekútora na udelenie poverenia,
ale oprávnený nepodal proti tomuto uzneseniu odvolanie, nevyužil možnosť na zrušenie ani na zmenu
podľa jeho názoru nezákonného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu by nebolo žalobcovi možné priznať
náhradu škody ani v prípade, ak by bol žalobca na takúto škodu oprávnený, nakoľko nevyužil svoju
zákonnú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam exekučného súdu, teda nepodal riadny opravný
prostriedok voči rozhodnutiu súdu. Súd nezistil žiadne prieťahy, ktoré by odôvodňovali priznať žalobcovi

nemajetkovú ujmu a nezistil ani žiadne pochybenia zo strany exekučného súdu týkajúce sa nedodržania
lehoty. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR
za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky,

či Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla a
to administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca v konaní nepreukázal,
nešpecifikoval, z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej činnosti exekučného súdu
mu táto škoda vznikla. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody, ani skutočnosť,
ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorá ju spôsobila

a to napriek tomu, že je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a predložiť o nich dôkazy.
Žalobca síce predložil súdu znalecký posudok, ale obsahom tohto posudku bolo vyčíslenie nákladov
na vypracovanie podaní na súd. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup, pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na
náhradu škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu

akákoľvek škoda. Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní,
takéto oprávnenie neprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah
v tomto konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky

žalobca nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na
vydanie poverenia, nakoľko v tomto prípade poverenie vydané nebolo. Okolnosti tejto veci ako sú
hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody a neexistencie konštatovania
prieťahovvkonaní,čiporušeniapovinnosti,vykonávaniedokazovaniaakopodstatasúdnictva,neaktívny
prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu žaloby. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu
trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac

ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci
na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu

pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať

toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č.
412/2012 Z. z. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s

čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej uviedol, že súdu
neprislúchapolemizovaťovhodnostilimitáciedĺžkykonanízákonnýmilehotami.Súdmáaplikovaťplatné
právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno
založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany
základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie
veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v
konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory.
Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok
takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K
ďalším dôvodom podaného odvolania žalobca uviedol, že tieto nie sú súčasťou odvolania proti rozsudku
o návrhu označenom žalobcom ako ISTINA RS (čo je i uvedená právna vec), preto ich odvolací súd
neuvádza.

Napadnutým uznesením zo dňa 11. 09. 2014 č. k. 4C/577/2012-113 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za elektronické podanie so
ZEP a za odvolanie, ktorý je 3 eur + 20 eur, podľa položky 7a, 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu, v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 20 eur, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie ani
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho

poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.marca2007sp.zn.4Cdo39/2007.Vprílohezák.č.71/1992
Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade,

kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.
12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je
v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa

ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10.
2002, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vecaj správne právne posúdil a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za

škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve

nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom avznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v sume 2132,54
eura a nemajetkovej ujmy v sume 426,51 eura v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/394/2010 (EX 5177/2010). Žalobca nesprávny
úradnýpostupcharakterizovalnevydanímrozhodnutiaožiadostioudeleniepovereniavzákonnejlehote,

ale až s omeškaním viac ako 273 dní, nesústredenosťou a zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia začala spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 19. 05. 2010, pre vymoženie sumy 439,88
eura s príslušenstvom proti povinnej J. K., bytom Hviezdoslavova XXXX/X, J., na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02075/10, vydaného Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. dňa 12. 04. 2010. Súdny exekútor
podal na Okresný súd Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23. 06.
2010. Dňa 10. 08. 2010 exekučný súd vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
doručením požadovaných dokladov. Na výzvu súdu oprávnený reagoval podaním doručeným súdu dňa
09. 09. 2010. Uznesením zo dňa 24. 01. 2011 č. k. 9Er/394/2010-16 súd rozhodol o návrhu na vydanie

poverenia tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2011. Uznesením zo dňa 08. 02.
2012 č. k. 9Er/394/2010-25 došlo k zastaveniu exekúcie, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti
zastavenia exekúcie dňa 15. 02. 2012.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v
lehote 15 dní rozhodnúť, či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby
v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora
vydať. Z toho potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho
exekútorapoverenieavopačnomprípade,akprerozhodnutiesúduožiadostisúdnehoexekútoravspise
nie sú podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov
a po ich predložení o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu exekučného súdu do
15 dní odo dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom nedošlo, avšak vzhľadom k postupu
exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom vykonával
úkony potrebné k rozhodnutiu, či v danej veci je možné vydať poverenie pre súdneho exekútora,
alebo je potrebné žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť, pričom tieto úkony

vykonával v primeranej lehote, dospel k záveru, že takýmto konaním exekučného súdu nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu v danej veci. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky pritom platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky
za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti
prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že ani nevydaním

rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ani preskúmaním exekučného titulu exekučným súdom pri
vydávaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Ohľadom záveru
súdu prvého stupňa o možnosti preskúmavania exekučného titulu v exekučnom konaní pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje,

pričom poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 6/2013,
R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo 105/2011 a 4Cdo 31/2013). Keďže exekučným titulom v danej veci
bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, priebehom exekúcie na
základe takéhoto exekučného titulu navrhovateľovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. V konaní nebol
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu

za škodu, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu, ktorým malo
dôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdom,vodvolanínešpecifikovalaodvolacísúdpopreskúmaníveci

akonania,ktorémupredchádzalo,žiadentakýtodôvodnezistil,vtejtočastipovažovalodvolaniežalobcu
za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým
by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná,
patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie žalobcu, že súd v danej
veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu je nesprávne. Súd prvého stupňa aplikoval dané ustanovenie v znení účinnom ku dňu
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda v správnom znení, a preto je táto
námietka žalobcu nedôvodná. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že vzhľadom k
postupu exekučného súdu, ktorý realizoval úkony za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, ako i vzhľadom k dĺžke konania exekučného súdu, nedošlo k predĺženiu trvania

stavu právnej neistoty žalobcu do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. K úvahám žalobcu o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd
dodáva, že súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom
na prerokovanie veci v primeranom čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi zaplatiť poplatok za odvolanie, ktorý je 20 eur, odvolací súd sa zaoberal aj preskúmaním
napadnutého uznesenia. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že

napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva,
že stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o
súdny poplatok a za čo bol stanovený s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov
v Zákone o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia a nenapĺňa intenzitu
odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv,
a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie
uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú
časť s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo
výrokovej časti, ale musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, podľa

ktorého právneho predpisu, v akej výške a podľa ktorej položky. Napriek uvedeným záverom odvolací
súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa v danej veci uviedol, že ide súdny
poplatok za elektronické podanie so ZEP a za odvolanie, ktorý je 3 eur + 20 eur, podľa pol. č. 7a, 20a
sadzobníka súdnych poplatkov, takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani uvedeným stručným
požiadavkámnaodôvodnenienezodpovedá,keďvuzneseníniejeuvedenéanito,podľaktoréhozákona

bol súdny poplatok žalobcovi uložený, pričom súčasne súd prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok
za elektronické podanie so ZEP vo výške 3 eur vyrubil podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov
a súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, čo
je nesprávne a zmätočné, a preto aj nedostatočne odôvodnené. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ súd prvého stupňa ukladal jedným uznesením viac poplatkových
povinností, musí to byť uvedené tak, aby bolo pri každej poplatkovej povinnosti z uznesenia zrejmé, za
aký úkon, v akej výške a podľa ktorej položky a ktorého právneho predpisu bola poplatková povinnosť
uložená, čo v danej veci nebolo.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.